Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
publikované : Bystrický Permon 3/2019, str. 10-11 Miesto, ako ktorékoľvek iné. Prechádzame popri ňom a ani len netušíme, že ukrýva ťažké osudy z dejín našej Bystrice. Keď prídeme bližšie, náletové dreviny odkryjú vysoký múr pod evanjelickým cintorínom, do ktorého útrob sa dá nazrieť i vojsť. Pôvodne boli súčasťou obrovského objektu s rozsiahlymi podzemnými priestormi veľkej…
Rieka Hron v Banskej Bystrici odjakživa spestrovala ľuďom život. Sem-tam niečo priniesla, ale najčastejšie odniesla. Stávalo sa, že aj ľudské životy. A ľudia ju predsa mali radi. Takú, aká bola. Do určitej doby. Potom sa tok rieky musel regulovať, ba aj prekladať. Prednosť dostala výstavba hlavnej železničnej stanice na novom mieste. Prvá hlavná železničná stanica…
Bystrický Permon 4/2015 s. 11 „Hej, všetko mi vyrvali, aj vavrín, aj ruže! No len rujte! Istú vec však predsa so sebou odnášam si. A keď dnes pred božou velebou zastanem a pozdrav môj azúr neba zvlní, tú vec Bohu predložím smele, bez poškvrny, napriek všetkým odnesiem slávne nad oblak… A tá vec je čistý…
Vybudovať horské chaty na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, a tým ho sprístupniť turistickej verejnosti, sa podarilo koncom 20. rokov 20. storočia. Turistické chaty systematicky pribúdali na strategických a zároveň atraktívnych miestach v hrebeňových partiách najprv Ďumbierskej časti horstva. Prvá vznikla Štefánikova chata pod Ďumbierom (1928) a po nej Chata pod Chabencom (1932). Následne prišli na…
Rok 1942. Na priestrannom dvore veľkého domu v obci Ulmanka (dnešná Uľanka) stojí nábytok. Dopĺňajú ho hromady šatstva a bielizne. Nikto sa ale nesťahuje. To sa len všetko rozpredáva, pretože obyvatelia domu pri potoku s maštaľou, ktorá bola kedysi bitúnkom, sú rasovo prenasledovanou rodinou. Na konci dražby im ostali len najnutnejšie veci. Snubný prsteň pani…
Milan “Človeka možno potupiť, dokaličiť, zbiť a zabiť. Možno mu zobrať majetok, najbližších i najmilších, ľudskú dôstojnosť i slobodu. No charakter, česť, statočnosť a lásku, tie zobrať nemožno. Sú v podstate človeka.” (Dr. Milan Piovarči o Milanovi Veselovi, 2002) Milan Vesel sa narodil, podobne ako jeho brat, dvojča Mirko, 23. mája 1903 vo Zvolene. V…
Vojak sa môže veľmi ľahko dostať do zajatia či aspoň do „domáceho“ väzenia. Výhodou je, že z oboch týchto situácií sa môže dostať. Ak sa však dostane do zajatia „múzy s podkasanou sukňou“, ako sa hovorievalo za Československej republiky operete, je to pre vojenského hudobníka zajatie na celý život. To sa prihodilo aj vynikajúcemu muzikantovi, ktorý v Banskej…
Zaujímavým hudobníkom, ktorý v rokoch 1925-1929 pôsobil v Banskej Bystrici ako kapelník vojenskej hudby, bol kpt. Václav Novotný (9.12.1883, Ústí nad Orlicí – 24.12.1957, Hradec Králové). V pätnástich rokoch sa sám prihlásil k vojenskej hudbe v Užhorode ( peší pluk č. 65). Hudbu študoval najprv v rodisku u Jana Kociana, neskôr v Miškolci, v Budapešti a v roku 1908 vo Viedni zložil štátnu skúšku…
Read More “Ako vojaci v mestskom parku hudobný altánok stavali” »
V rokoch 1919-1924 pôsobil v Banskej Bystrici ako kapelník vojenskej hudby Bedřich Holeček (9.6.1882, Praha-17.12.1942, Brno), ktorý do mesta prišiel už ako uznávaná hudobná autorita, skúsený divadelný a orchestrálny dirigent a vojenský kapelník s rozsiahlymi známosťami s významnými hudobnými osobnosťami. Študoval na konzervatóriu v Záhrebe, kde pôsobil ako huslista a neskôr ako dirigent divadelného orchestra. V rokoch 1908-1913 bol šéfom a dirigentom opery Mestského…
Read More “Ako láska k operám môže prekonať aj vojenské peripetie” »
Politický život na slobodnom povstaleckom území postupne ovládli dve politické strany. Zjednotená, so sociálno-demokratickou stranou (SDS), Komunistická strana Slovenska (KSS) a nová Demokratická strana (DS), ktorej vznik a začiatky činnosti spadajú do druhej polovice septembra 1944, tiež v centre SNP v Banskej Bystrici. Zjednocovací zjazd KSS 17. septembra 1944 v Banskej Bystrici a následný proces…
