Voda, jačmeň, chmeľ. Triáda, bez ktorej sa nedá pripraviť zlatistý mok. Pivo. Nápoj obľúbený v hlbokej minulosti aj dnes. V historických časoch to nebol mok zlatistý, skôr mútny, ktorý potreboval pred konzumáciou aj jednoduchú filtráciu. Ale bol vždy obľúbený, hasiaci smäd za čias Sumerov či Egypťanov. Postupná evolúcia tohto nápoja dospela k vyššie uvedenej trojkombinácii. Časy sa menia, technológie výroby piva tiež. Dnešný sortiment piva je aj u nás podstatne bohatší, než bol v nedávnej minulosti. Pivo sa varilo aj v historických časoch nášho mesta. Pozrime sa ako.
Najstaršia doteraz zistená správa o banskobystrickom pive pochádza z roku 1501. V tomto roku predstavenstvo mesta požiadalo kráľa Vladislava II. udeliť privilégiá , medzi ktorými je aj právo na varenie piva. Kráľovské privilégium obsahuje právo variť jačmenné pivo v každom dome na teritóriu mesta. Vyrobené pivo mali predávať a vyvážať v sudoch aj mimo mesta. Vtedajší pivovarníci okrem jačmenného tmavého piva varili aj pivo svetlé z pšenice. Okrem mešťanov pivo varil aj mestský pivovar, ktorý podľa zachovaných archívnych dokumentov hasil smäd spoluobčanov a návštevníkov počas celého 16. storočia. A po tretie – pivo varila v Banskej Bystrici vo vlastnej réžii aj vtedajšia Thurzovsko-Fuggerovská mediarska spoločnosť, a to pre osadenstvo svojich baní a hút. Čapovali ho vo svojich dvoch pivných krčmách aj v Banskej Bystrici, kde museli čapovanie piva zastaviť v roku 1519, pravdepodobne pod tlakom mestského magistrátu. Jednotliví remeselníci sa v meste Banská Bystrica organizovali do cechov. Tak vznikol aj cech pivovarníckeho remesla, ktorého štatúty pochádzajú z roku 1635. Život pivovarníkov podrobne zachytáva cechová kniha, ktorej počiatky siahajú do roku 1701. Podľa jednotlivých zápisov môžeme po viac ako sto rokoch spoznávať život banskobystrických sládkov. Ich počet v meste v priebehu 18. storočia kolísal, čo súviselo s celkovou hospodárskou situáciou v meste. Cena piva závisela od ceny obilia, vo Zvolenskej stolici sa v roku 1758 cena holby piva pohybovala okolo 1 grajciara (1 holba = 0,70 litra). Pôvod dnešného pivovaru Urpín možno hľadať s najväčšou pravdepodobnosťou v niektorom z rodinných pivovarov. Usudzujeme tak na základe rodinných vzťahov neskorších majiteľov. V roku 1854 mali právo variť pivo štyria pivovarníci (B. Bystrica mala vtedy 5113 obyvateľov). Medzi nimi nachádzame aj Jozefa Boršického (1860 – 1872), ktorému toto právo udelil mestský magistrát v roku 1830. Menovaný bol zároveň od roku 1834 árendátorom pivovaru v neďalekej Uľanke (árendátorom tohto pivovaru mohol byť aj skôr). Variť zlatistý mok bolo v rodine Boršických, zdá sa, tradíciou. Otec Jozefa Boršického František a jeho matka Veronika (pochádzala z Čiech) sú tiež známi varením piva. A brat Jozefa Boršického Anton krátku dobu si prenajímal pivovar vo Vyhniach (1838). Do tejto rodiny Boršických sa 2. júla 1833 priženil banskobystrický zlatník Alojz Herritz. Narodil sa 2. augusta 1804 na Starých Horách. Pôvodne sa menoval Hric. Čo ho viedlo k ponemčeniu priezviska, ktoré v tomto tvare dôsledne používali aj jeho potomkovia, nevieme. Zo zachovaných archívnych matričných zápisov sa dozvedáme, že s manželkou Annou Boršickou mal 8 detí (5 synov a 3 dcéry, niektoré z detí zomreli v detskom veku). Najstarší syn Alojza Herritza Rudolf (nar. 18. apríla 1836) spolu s bratom Júliusom (nar. 13. decembra 1837) ešte za živa starej matky a otca Alojza boli známi ako pivovarníci. Po otcovej smrti (1862) bratia spoločne zveľaďovali rodinný pivovar. V roku 1867 vybudovali neďaleko Kaplnky sv. Jána pod Urpínom vhodné pivnice na uskladnenie piva. Spoločenské postavenie a majetkovú pozíciu si Rudolf Herritz vylepšil sobášom dňa 26. júna 1869 s Vilmou, dcérou dlhoročného banskobystrického richtára Kazimíra Wachtlera (1814 – 1872). Spoločné podnikanie bratov Herritzovcov sa skončilo náhlou smrťou Júliusa, 3. augusta 1869. Dňa 29. apríla 1876 bola firma „Rudolf Herritz pivovarník“ zapísaná aj do Firemného registra Krajského súdu v Banskej Bystrici, a v tom istom roku sa Rudolf Herritz stal významným členom bankového spolku v Banskej Bystrici. V rodine Rudolfa Herritza sa narodilo 5 detí. Syn Július (nar. 16. marca 1875) sa stal otcovou oporou a dedičom pivovaru. Výmaz (t.j. zápis, ktorým sa rušia údaje) tejto firmy ako pivovarníckej bol 28. novembra 1891, keď sa firma zmenila na firmu predávajúca víno. Táto nová firma existovala do 20. marca 1910, keď bola vymazaná z firemného registra jednotlivcov. V roku 1901 zomrel R. Herritz a vlastníkom pivovaru sa stal jeho syn Július. Od roku 1904 sa Herritzovci venovali aj výrobe liehových nápojov. Táto firma zanikla roku 1939. Vymazaná bola až 22. novembra 1952. Herritzovský pivovar sa dostal do rúk prenajímateľov. Z 27. októbra 1888 pochádza dohoda o vzniku novej firmy pod názvom Grün et Popper. Živnostenský list pre túto novú firmu vydalo mesto Banská Bystrica 21. novembra 1888. Spoločníkmi novovzniknutej firmy boli židovskí podnikatelia Jozef Grün, pivovarník z Banskej Bystrice, a Móric Popper, obchodník z Lučenca. Títo spoločenské podnikanie potvrdili 19. januára 1889 v Banskej Bystrici. Jozef Grün bol synom staviteľa Šalamúna Grüna. Narodil sa roku 1840 v Strečne. Za manželku mal Emíliu Popperovú. Ich syn Ármin po vystúpení Mórica Poppera zo spoločnej firmy, 28. októbra 1892 nastúpil na miesto a stal sa s otcom spoluprenajímateľom pivovaru. Živnostenský list pre Ármina Grüna bol vystavený v Banskej Bystrici 15. júla 1892. Týmto vznikla obchodná spoločnosť, ktorej názov znel: Jozef Grün a syn (pochopiteľne v maďarčine a nemčine). V rokoch 1894-95 vyrobili ročne 13 600 hl piva. V roku 1898 požiadal Jozef Grün o povolenie prestavať komín na pivovare a zaviesť telefón. Po smrti Jozefa Grüna (12. apríla 1903) dochádza opäť ku zmene názvu firmy. Ármin Grün, podľa zápisnice o zmene priezviska z 21. decembra 1904, bol 23. decembra 1904 zapísaný už ako Ármin Zsolnai. Dňa 3. júla 1905 požiadal opäť o zmenu názvu firmy, takže od 15. júla 1905 ním prenajatý pivovar sa volá Herkules (Herkules sörfőzole Zolnai Ármin). Pod týmto názvom pracoval pivovar do 2. novembra 1927, potom už len ako Ármin Zsolnai pivovar so sídlom v Banskej Bystrici. Bystrické pivo získalo ocenenie na gastronomickej výstave v Bratislave v roku 1908, ďalšie pocty mu boli udelené vo forme „Grand prix“ v roku 1909 v Paríži, Londýne a Ríme. Išlo o 12º, pivo zákonom chránené, ktoré bolo plnené do pollitrových fliaš pod názvom ZLATO PRAMEŇ. V rokoch Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Ústredného hospodárskeho úradu v Bratislave zo dňa 20. augusta 1941 číslo 46 623/3b-1941 nemohol byť prenajímateľom Žid. Ján Beňuš, prokurista a obyvateľ Banskej Bystrice, požiadal o zápis pivovaru do obchodného registra spoločenských firiem ako Ján Beňuš a spol., Pivovar a sladovňa Banská Bystrica. Firma sídlila na Hornej ulici č. 6. Bola to verejná obchodná spoločnosť s pôsobnosťou od 8. septembra 1941. Spoločníkmi vo firme boli Ján Beňuš (so 76% účasťou) a prenajímateľ Ármin Zsolnai (s 24 % účasťou). Zastupovať firmu bol oprávnený iba Ján Beňuš, to isté sa týkalo aj podpisovania – značenia firmy.
GRAMATIKA (študentská polievka)
Do hrnčeka nakrájaj chlieb, by ho bolo tak nad polovicu, potom ho zalej studeným pivom, pridaj trochu kmínu (rasce), osoľ to a nechaj variť, až kým sa chlieb nerozvarí. Do iného hrnčeka vraz tri celé vajcia, daj k nim kúsok masla, tri deka cukru a koflíček hustej, kyslej smotany, dobre to premiešaj a potom vlej do polievky. Nechaj to za ustavičného miešania ešte chvíľu povariť.
DEDKOV KASTRÓL (M. Žofajová, Rabča)
250 g bravčového bôčika, 250 g bravčovej pečene, 600 g zemiakov, 1 cibuľu, 500 ml mäsového vývaru, 100 ml PIVA, bazalku, soľ, mleté čierne korenie
Bôčik nakrájame na kocky, dáme do kastróla, osolíme a okoreníme. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu a bravčovú pečeň pokrájanú na kocky. Opäť osolíme a okoreníme. Navrch poukladáme kolieska očistených zemiakov a posypeme ich nakrájanou bazalkou. Všetko podlejeme vývarom a pivom. Prikryté pomaly dusíme asi 30 minút. Podávame s dusenou zeleninou ozdobenou kolieskom póru.
