Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
Cirkevné sobáše v starších dobách nebývali počas celého kalendárneho roka, ale boli viazané na cirkevný rok. Najviac sobášov bývalo na jeseň v období pred adventom, teda v októbri a novembri a po Novom roku v čase pred Veľkonočným pôstom, v januári a vo februári. Bolo to výhodné aj z ekonomického hľadiska, hlavne v dedinskom prostredí,…
V poslednom minuloročnom čísle Permonu bol článok k nedožitým 75.narodeninám banskobystrického rodáka, hudobníka Honoráta Cotteliho, teraz dopĺňame obraz rodiny Cotteliovcov zpramenných archívnych materiálov. Najstarším Cottelim, ktorý sa stal občanom mesta Banská Bystrica 24. októbra 1795, bol kominár Karol Cotteli. O 6 rokov neskôr 16. júna 1801 bol prijatý do zväzku mesta František Cotteli, bez uvedenia…
Organ býva označovaný za kráľovský hudobný nástroj pre chrámové a koncertné siene. Zo staveb-nej stránky je najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, me-chov, čerpadla vzduchu, organovej skrine, prospektu, hracieho stola a traktúry1. Organ patrí medzi najstaršie hudobné nástroje. Korene vzniku organu sú v predkresťanskej spoločnosti. Žalmista už niekoľko storočí pred…
Kremnické vrchy sú vyvrelé vulkanické pohorie. Ich súčasnú krásu modelovala sopečná činnosť a more. Keď súboj ohňa a vody ustal, osmelila sa aj vegetácia. Dnes bohato zalesnený kraj ukrýva vejár pravobrežných prítokov rieky Hron, ktoré ju napájajú vodou a odovzdávajú mu svoje tajomstvá. Jedným z nich je aj Udurna. Je ťažké prinútiť vodu rozprávať. Nie…
Hudobná scéna v Banskej Bystrici po II. svetovej vojne a krátkej konsolidácii žila boha-tým životom. Ťažila z predchádzajúcich období, keď mesto patrilo medzi kultúrne naj-vyspelejšie v krajine. Bol tu kvalitný základ hudobníkov, ako aj prostredie, kde mohli realizovať svoj talent. Medzi najvýznamnejšie hudobné telesá – amatérske kapely, ktoré sa hlboko zapísali do sŕdc Bystričanov, patrí…
Hudobná scéna v Banskej Bystrici prešla svojím vývojom, ktorý vďaka mimoriadnym osobnostiam v našom neste a historikom je pomerne známy. Už menej známa je história tzv. populárnej hudby, aj keď tento termín nie je výstižný. Ale priznajme si to, že bez vážnej hudby by asi nebolo ani populárnej. Aj my v našom časopise Bystrický Permon,…
Zvyčajne vojaci bránia mestá, pevnosti, teritóriá, obyvateľstvo. Niekedy sa však situácia otočí a mestá si bránia svojich vojakov. Tak tomu bolo aj v Banskej Bystrici po vzniku Československej republiky v roku 1918. V prvých dvoch rokoch ČSR v meste účinkoval poľný pluk č. 16, ktorý svojím spôsobom nadväzoval na bývalý honvédsky pluk č. 16 z čias Rakúsko – uhorskej monarchie. Snahou…
Vojak sa môže veľmi ľahko dostať do zajatia či aspoň do „domáceho“ väzenia. Výhodou je, že z oboch týchto situácií sa môže dostať. Ak sa však dostane do zajatia „múzy s podkasanou sukňou“, ako sa hovorievalo za Československej republiky operete, je to pre vojenského hudobníka zajatie na celý život. To sa prihodilo aj vynikajúcemu muzikantovi, ktorý v Banskej…
Zaujímavým hudobníkom, ktorý v rokoch 1925-1929 pôsobil v Banskej Bystrici ako kapelník vojenskej hudby, bol kpt. Václav Novotný (9.12.1883, Ústí nad Orlicí – 24.12.1957, Hradec Králové). V pätnástich rokoch sa sám prihlásil k vojenskej hudbe v Užhorode ( peší pluk č. 65). Hudbu študoval najprv v rodisku u Jana Kociana, neskôr v Miškolci, v Budapešti a v roku 1908 vo Viedni zložil štátnu skúšku…
Read More “Ako vojaci v mestskom parku hudobný altánok stavali” »
V rokoch 1919-1924 pôsobil v Banskej Bystrici ako kapelník vojenskej hudby Bedřich Holeček (9.6.1882, Praha-17.12.1942, Brno), ktorý do mesta prišiel už ako uznávaná hudobná autorita, skúsený divadelný a orchestrálny dirigent a vojenský kapelník s rozsiahlymi známosťami s významnými hudobnými osobnosťami. Študoval na konzervatóriu v Záhrebe, kde pôsobil ako huslista a neskôr ako dirigent divadelného orchestra. V rokoch 1908-1913 bol šéfom a dirigentom opery Mestského…
Read More “Ako láska k operám môže prekonať aj vojenské peripetie” »
