Ni – Nikel
Richard R. Senček
Nikel je veľmi podobný kobaltu a spoločne aj putovali dejinami ako dvaja bratia. To čo sa dá povedať o kobalte, platí s malými odchýlkami aj o nikle. Aj nikel plietol hlavy saským baníkom, ktorí ho nachádzali spolu s medenou rudou ako minerál nikelín. Keďže jeho zlúčeniny mali tiež červenkasté zafarbenie často si ho mýlili s medenou rudou a preto ho nazvali medeným diablom teda kupfernikel.
História
Predsa len nejaké rozdiely medzi bratmi existujú. Nikel poznali už v staroveku zvyčajne v zliatinách spolu s meďou a zinkom. V 3. storočí pred Kristom v starej Číne používali zliatinu s názvom „pakfong“, ktorá bola zmesou niklu, medi a zinku. Zliatina bola v staroveku veľmi obľúbená a začala sa využívať aj ako mincový kov. Bolo to už v 2. storočí pred Kristom v starovekej Baktrii (štát ležal približne na území dnešného Afganistanu), ale prvé mince z čistého niklu do obehu uviedlo Švajčiarsko až v roku 1881.
Ako nový prvok určil nikel švédsky chemik barón Axel F. Cronstedt v roku 1751 teda 16 rokov po objavení kobaltu a tiež zo vzoriek, ktoré pochádzali zo Saska. O nikel priemysel dlho nejavil záujem, no aj tak bol veľmi vzácny. Využíval sa ako šperkársky kov. Mnohé ženy v minulosti krášlili šperky z niklu. Jeho cestu do moderného priemyslu otvorila armáda. V Anglicku a vo Francúzsku prišli už koncom 19. storočia na to, že niklový plech je stabilnejší a pevnejší než obyčajný a začali ho používať na trupy lodí. Pancier z niklu si vo vojenskom priemysle rýchlo prerazil svoju cestu a tým sa pre tento prvok otvorila cesta aj do mierových oblastí.
Základné vlastnosti niklu
Nikel má farbu striebrolesklú s nádychom do žlta alebo zlatista. Je tvrdý, má dobré mechanické vlastnosti, je ťažný a kujný. Podobne ako kobalt má feromagnetické vlastnosti. Ani na vlhkom vzduchu nekoroduje a to aj napriek skutočnosti, že nepatrí medzi ušľachtilé kovy. Veľmi problematické je získavanie čistého niklu z rúd. Proces závisí od druhu konkrétnej rudy a v nej obsiahnutých ďalších zložiek. Aj nikel podobne ako kobalt sa v kyseline dusičnej HNO3 pasivuje, čím získava vyššiu odolnosť voči koróznym vplyvom prostredia.
Opusťme chémiu a ešte si pridáme trochu fyziky a mechaniky. V USA vyrobili zliatinu niklu (55%) a titánu (45%), ktorá má jednu zvláštnu vlastnosť – dokáže si zapamätať minulosť. Ako je to možné? Vedci zohriali drôt na určitú teplotu a v nej stočili drôt do špirály, po vychladnutí drôt narovnali. Keď ho opäť zohriali sám sa späť stočil do špirály. Drôt si pamätá aj rôzne iné tvary, stačí ho uviesť do tej teploty, pri ktorej boli tieto vytvorené.
| Ni | Nikel | Protónové číslo: | 28 | Tvrdosť v Mohsovej stupnici: | 4 | |
| Teplota tavenia: | 1453 °C | Pomerná atómová hmotnosť: | 58,6934 | |||
| Teplota varu: | 2732 °C | Skupenstvo (pri 20°C): | Pevné | |||
| Niccolum | Neušľachtilý kov | Hustota (20 °C): | 8,9 x103 kg/m3 | Objaviteľ: | Axel F. Cronstedt v roku 1751 | |
Využitie
Nikel má veľmi podobné vlastnosti ako kobalt, aj keď nedosahuje jeho kvalít predsa len je lacnejší. Podobne sa používajú zlúčeniny niklu v sklárskom priemysle, kde sklo farbí do červena. Okrem sklárskeho priemyslu sa využíva aj elektrotechnickom, kde dlhý čas tvoril jednu z hlavných súčastí niklovokadmiových akulumátorových článkov. Aj dnes sa ešte stále používa, aj keď je vytláčaný inými progresívnejšími látkami.
Veľký potenciál niklu sa využíva pri výrobe rôznych zliatin. Ocele, ale aj iné zliatiny, ktoré obsahujú nikel majú vyššiu odolnosť voči prostrediu, sú tvrdšie a kujnejšie. Využívajú sa v rôznych prístrojoch, ako nástroje, obrábacie a rýchlorezné ocele, v elektrotechnickom priemysle ako odporové špirály, v rádiotechnike a elektronike. V praxi sa využívajú aj jeho feromagnetické vlastnosti pri výrobe špeciálnych magnetických zliatin. A na záver sa vráťme ešte k spomínanému pakfongu, ktorý sa v rôznych kombináciách využíva dodnes – napríklad v modelárstve sa z neho vyrábajú koľajničky pod modelovú železnicu.
Nálezy v okrese
Nikel, ako sme už spomínali, sa vyskytuje spoločne s kobaltom a preto aj ich náleziská sú zhodné. V našom okrese ide predovšetkým o nálezisko v Ľubietovej. V minulosti tu prebiehala intenzívna ťažba. Názov Kolba, ako sa nálezisko volá je odvodený od kobaltu. Starí baníci presne identifikovali neznámi kov, ktorý tu nachádzali. Volali ho kolban. Zrejme však netušili, že ťažia neznáme kovy dva. Ložisko Kolba sa nachádza v závere doliny Peklo asi 6,5 km východne od Ľubietovej. Ťažba v lokalite bola ukončená v polovici 19. storočia, neskôr v rokoch 1955 až 1957 sa tu robil geologický prieskum. Zmáhané boli dve štôlne a niekoľko povrchových rýh, ale ťažba sa neobnovila.