S – Síra
Pravdepodobne jednou z najčastejších asociácií, ktoré si v mysli vybavíme pri síre, je pach pekla. Je to možno pre charakteristický zápach síry, alebo preto, že sa prirodzene vyskytuje v oblastiach so sopečnou alebo termálnou aktivitou, t. j. pri „bránach pekelných“. Nech je to už tak alebo aj inak, faktom zostáva, že síra človeka sprevádza od nepamäti, ba dokonca je jeho súčasťou, nakoľko patrí medzi sekundárne biogénne prvky.
História
I keď síra bola známa odpradávna, človek využíval najmä jej zlúčeniny. Medzi najznámejšie patria sírany (staršie skalice a kamence) a sulfidy (staršie sírniky), avšak síra je súčasťou aj jednej z najvyužívanejších chemikálii – kyseliny sírovej H2SO4. U nás sa síra využívala pri v minulosti tajuplnom procese, keď sa v špaňodolinských banských vodách menilo železo na meď. Proces sa nazýval cementácia a vykonával sa v lokalite Piesky. Dnes už sme tajomstvo odhalili: CuSO4 + Fe = Cu + FeSO4. Síra sa do našej histórie zapísala ešte jedným významným objavom, ktorý radikálne zmenil celé naše baníctvo. Ide o vynález strelného (tzv. pušného) prachu. Aplikáciou prachu v baniach sa niekoľkonásobne zvýšila produkcia rudy, ale aj počet vážnych, či dokonca smrteľných úrazov. Pri pyrotechnike ešte ostaneme, síra je súčasťou ohňostrojov a výbušnín a z histórie známeho a povestného „gréckeho ohňa“.
Základné vlastnosti síry
Síra je žltá kryštalická látka, ktorá sa v prírode vyskytuje v zlúčeninách i vo veľmi čistej podobe. Poznáme niekoľko modifikácií, kryštalizuje v kosoštvorcovej a jednoklonnej sústave, ale poznáme aj nestabilnú amorfnú modifikáciu, ďalej sírny kvet a sírne mlieko. Má štyri stabilné a šesť rádioaktívnych izotopov. Pevná čistá síra má slabý charakteristický zápach a je horľavá. Horí modrým plameňom za vzniku oxidu siričitého SO2. Amorfná síra je plastická, vytvára polymérne reťazce, ale po niekoľkých hodinách až dňoch sa mení na kryštalickú formu. Hoci má síra a jej zlúčeniny charakteristický nepríjemný zápach, pre človeka neprestavuje až také nebezpečenstvo, ako iné látky, ktoré majú tiež výrazný zápach. Plynné zlúčeniny síry však patria medzi časté zložky mestského a priemyselného smogu.
Využitie
Síra má široké využitie najmä v chemickom priemysle a v pyrotechnike. Spomenuli sme už kyselinu sírovú H2SO4, ďalej sa síra a jej zlúčeniny využívajú na vulkanizáciu kaučuku, pri výrobe papiera, pri dezinfekcii vo viniciach a potravinárskom priemysle, pri výrobe sodného skla, pri úprave rúd a výrobe hnojív, vo fungicídoch, ale je aj súčasťou zápaliek. Vo farmácii sa síra využíva na výrobu rôznych mastí a kúpeľných prípravkov. Okrem zápaliek sa pravdepodobne najbežnejšie používajú hydráty síranu vápenatého CaSO4, ktoré súhrnne označujeme ako sadru.
| S | Síra | Protónové číslo: | 16 | Tvrdosť v Mohsovej stupnici: | 2,0 | |
| Teplota tavenia: | 119 °C | Pomerná atómová hmotnosť: | 32,065 | |||
| Teplota varu: | 444 °C | Skupenstvo (pri 20°C): | pevné | |||
| Sulfur | Nekov | Hustota (20 °C): | α – 2,07 x 103 kg/m3 | Objaviteľ: | Prvok známy odpradávna | |
Nálezy v okolí Banskej Bystrice
V okolí Banskej Bystrice sa síra vyskytuje vo forme zlúčenín. V lokalite Piesky sa krátko ťažil síran bárnatý BaSO4, ktorý poznáme ako minerál baryt, ale používal sa preň aj starší názov ťaživec. Baryt sa využíval ako bielidlo, ale aj ako umelecký kameň. Náleziská čistej síry dnes u nás nepoznáme. História nám však zanechala zmienku, ktorú spomína Carl Otto Moller, ktorý tvrdí, že v dávnejšej minulosti sa síra ťažila niekde v okolí Sliača, avšak toto tvrdenie sa dodnes nepodarilo preukázať.