Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
Bystrický Permon 1/2017 s. 6 Život a dielo zlatníka Jána Khüna v zbierkach Stredoslovenského múzea. Ján Khün (tiež: János, Johannes, Hans, Hanns, Hanus, Khuen, Khüen, Khunn, Khuenn) bol vychýreným, uznávaným a vyhľadávaným zlatníkom, ktorý sa do Banskej Bystrice prisťahoval pred rokom 1550 z Levoče. Od roku 1551 bol majstrom banskobystrického zlatníckeho cechu a v rokoch…
Strieborná reliéfna spona Život a dielo zlatníka Andreasa Kolbányho v zbierkach Stredoslovenského múzea Andreas Kolbány (tiež: András, Andrej, Ondrej Kolbany) sa narodil 28. novembra 1761 v Banskej Bystrici v zlatníckej rodine Pavla Kolbányho a Zuzany Tittl, ktorí uzavreli manželstvo 2. novembra 1746. Je spomínaný ako zlatník v Banskej Bystrici v rokoch 1790 – 1831. Zlatníckemu remeslu sa vyučil u svojho…
Kanvica z pozláteného striebra Život a dielo zlatníka Krištofa Lehnera v zbierkach Stredoslovenského múzea Krištof Lehner (tiež: Kristóf, Chrishff, Christophorus, Christoff Lohner, Löhner, Lönner, Cobner) sa narodil v roku 1563 v nemeckom Norimbergu. Patril do zlatníckej rodinnej dynastie Lehnerovcov. Jeho otec Krištof Lehner (†14. augusta 1600) bol tiež zlatník v Banskej Bystrici. Krištof Lehner…
Kolekcia filigránskych gombíkov Život a dielo zlatníka Francisciusa Francisciho v zbierkach Stredoslovenského múzea Franciscius Francisci (tiež: Ferencz Franciscy) sa ako zlatník spomína v rokoch 1869 – 1872. Býval a pôsobil Mošovciach (v súčasnosti obec v okrese Turčianske Teplice) a bol vidieckym majstrom banskobystrického zlatníckeho cechu. Mošovce boli príliš malé na podporu cechu, takže Francisci sa stal provinčným…
Read More “Život a dielo zlatníka Francisciusa Francisciho” »
Život a dielo zlatníka Karola Miškovského v zbierkach Stredoslovenského múzea Karol Miškovský (tiež Carl Mixkovszky, Mixszky, Mixkszky, Mixkovski, Mixkovsky Misskovsky) sa narodil v roku 1803. Ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870. Do učenia ho prijali na zasadnutí cechu 5. januára 1817 a u Samuela Libaya sa stal na päť rokov učňom striebrotepectva (Silberkunst, Silberschmied)….
Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho v zbierkach Stredoslovenského múzea Pavel Renner st. (tiež Pavol, Pál, Sándor, Rener) pochádzal z Kežmarku, kde sa narodil 5. decembra 1862. V Banskej Bystrici prežil najplodnejšie roky súkromného aj pracovného života. Mešťanom sa stal ako 27-ročný 24. januára 1889. Za manželku mal Irmu Máriu Kalix. Manželstvo Rennerovcov bolo požehnané piatimi…
Read More “Strieborný prívesok s podobizňou Rudolfa Habsburského” »
Eugen Stollmann patrí do slávnej rodiny Stollmannovcov, ktorých rodovým remeslom bolo kováčstvo. Prvý Stollmann sa usadil v Banskej Bystrici v roku 1807 a jeho potomkovia sa v rôznych oblastiach navždy zapísali do histórie mesta. Stollmannovci sa po usadení v Banskej Bystrici dostali do príbuzenského vzťahu s významnými rodinami, o. i. aj s Braxatorisovcami. Andrej Stollmann bol otcom…
Read More “Spomienka k 50. výročiu úmrtia známeho Bystričana Eugena Stollmanna (1896 – 1970)” »
Banskobystrický zlatník Samuel Libay (1782 – 1866) sa vo svojej výnimočnej tvorbe venoval aj šperkom z vlasov. Ľudské vlasy boli – či už v biblii alebo v rozprávkach – vždy spájané so silou a životom a aj zrod šperku má pravdepodobne pôvod v tradícii nosenia talizmanov z vlasov milovaných žijúcich či blízkych mŕtvych. Názory na takýto druh šperkov sa rôznia….
Život a dielo zlatníka Františka Rosenbergera v zbierkach Stredoslovenského múzea Talent a zlatnícke zručnosti zdedil František Rosenberger (tiež Franciscius, Franz, Ferenc), pochádzajúci z Budapešti, po významnom zlatníkovi Laurentiusovi Rosenauerovi, ktorý bol pravdepodobne aj Rosenbergerov otec a učil sa remeslo v rokoch 1796 – 1800 u zlatníka Ondreja (Andrása) Kolbányiho. U svojho otca strávil aj študentské roky života. Do…
Pokál Jozefa Glabitsa Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea Posledným storočím veľkých zlatníkov v meste Banská Bystrica bolo 19. storočie. Zo zlatého štvorlístka Libay, Sodomka, Rosenberger a Hritz, prvý menovaný dokázal majstrovstvo zlatníka európskeho formátu prostredníctvom diela – pokálu, ktorý bol vyhotovený ako dar pre richtára Jozefa Glabitsa. Je pozoruhodné, že všetci…
