Politický život na slobodnom povstaleckom území postupne ovládli dve politické strany. Zjednotená, so sociálno-demokratickou stranou (SDS), Komunistická strana Slovenska (KSS) a nová Demokratická strana (DS), ktorej vznik a začiatky činnosti spadajú do druhej polovice septembra 1944, tiež v centre SNP v Banskej Bystrici.
Zjednocovací zjazd KSS 17. septembra 1944 v Banskej Bystrici a následný proces zjednocovania obidvoch socialistických strán v regiónoch, mestách a obciach povstaleckého Slovenska marxisticko-leninská historiografia o odboji a SNP považovala za jednu z najvýznamnejších politických udalostí SNP. Vyzdvihovala skutočnosť, že po roku 1921 sa zjednotilo slovenské robotnícke hnutie pod vedením KSS a na jej programovej a ideologickej platforme. Zdôrazňovala, že slovenskí komunisti a sociálni demokrati boli prví na svete, ktorí sa v rokoch 1944 – 1945 a v nasledujúcich, politicky, organizačne a ideovo zjednotili. Dnes vieme, že to bolo neslávne prvenstvo, pretože týmto zjednotením zanikla demokratická politická strana, ktorá mohla pozitívne ovplyvniť povojnový vývoj v Československej republike a činnosť demokratických síl, najmä v rokoch 1945 – 1948 v boji proti nastoleniu komunistickej totality.
Na povstaleckom území pod vplyvom celkového vývoja doma i vo svete v rokoch druhej svetovej vojny postupne prevládla myšlienka politického a organizačného zjednotenia komunistickej a sociálnodemokratickej strany. Už v ilegalite u väčšiny členov a funkcionárov SDS došlo k prudkému obratu doľava. Najväčšiu aktivitu v zjednocovacom procese vyvinuli za KSS Gustáv Husák a Karol Šmidke, za SDS Jozef Šoltész, Ján Čech a Daniel Ertl. Ostáva historickým faktom, že väčšia časť radových členov, ale aj funkcionárov SDS na povstaleckom území súhlasila so zjednotením s komunistami, s ich programom, ideológiou a aj s názvom Komunistická strana Slovenska.
Prvý raz otázka zjednotenia oboch strán bola povstaleckej verejnosti otvorene predložená vo Vyhlásení KSS z 2. septembra 1944 : “V našom boji postupovali sme spoločne s väčšinou sociálnodemokratických súdruhov, ktorí ako my viedli protifašistický boj. Tento spoločný boj vzájomným želaním vyústi v jednotu socialistického robotníckeho a roľníckeho hnutia na Slovensku a v jednotnú stranu pracujúceho ľudu.”
Bližšie informácie o pripravovanom zjednotení komunistov a sociálnych demokratov povstalecká verejnosť čerpala najmä zo stránok povstaleckej Pravdy. Už v jej 1. čísle z 9. septembra 1944 v úvodníku “Na cestu” Karol Šmidke okrem hodnotenia doterajšieho priebehu slovenskej revolúcie a osvetlenia zásad, na ktorých bude stáť nová Česko-Slovenská republika napísal : “Dohodli sme sa s vedením strany sociálnodemokratickej o spojení našich strán v jednotnú stranu, ktorá sa bude menovať Komunistická strana Slovenska.”
2. číslo Pravdy z 10. septembra 1944 prinieslo organizačné smernice pre nastávajúci zjazd. V úvodníku “Za zjednotenie socialistických strán” Daniel Ertl, člen vedenia SDS na Slovensku, vyjadril stanovisko členov svojej strany k zjednoteniu okrem iného aj slovami : “Vedúci sociálnodemokratickej strany vediac, aký význam má v dnešnej prevratovej dobe jednotné robotnícke hnutie reprezentované jedinou stranou, jednomyseľne sa rozhodli za zjednotenie so stranou komunistickou.” Na prvej strane tohto čísla Pravda uverejnila okrem organizačných smerníc aj konkrétne pokyny pre členov oboch strán v 9 bodoch.
Vzápätí sa vytvoril prípravný výbor zložený zo šiestich zástupcov obidvoch strán, ktorý riadil a pripravoval všetky práce v súvislosti so zvolaním zjazdu. Termín zjazdu definitívne určili na nedeľu 17. septembra 1944 v Národnom dome v Banskej Bystrici. Ešte predtým v povstaleckých mestách, obciach a závodoch sa uskutočnili konferencie za účasti členov oboch strán, na ktorých sa zvolili delegáti zjazdu.
Pravda z 15. septembra 1944 priniesla krátku úvahu pod názvom “V predvečer zjazdu”. Jej hlavná myšlienka spočíva v zdôraznení hesla “V jednote je sila”. 17. septembra 1944, v deň konania zjazdu, Pravda uverejnila na prvej strane Rezolúciu zjednocovacieho zjazdu a úvodník “Jednota na vyššom stupni”.
Za účasti približne 700 delegátov (podľa niektorých prameňov 400 – 500) predovšetkým z povstaleckého územia, ale aj z okupovaného územia Slovenska, sa konal v Banskej Bystrici 17. septembra 1944 Zjednocovací zjazd Komunistickej strany Slovenska so Slovenskou sociálnodemokratickou stranou. Delegáti zastupovali 46 politických okresov, 57 veľkých závodov a tovární, medzi nimi napr. Baťove podniky v Baťovanoch, textilné závody Ružomberok, Dunajplavbu Bratislava, Súkennú továreň Žilina, Železiarne Tisovec, Schulzove tehelne Sučany, Solo Ružomberok, Celulózku Martin, Železiarne Podbrezová, Oceľový dom v Pohorelej a viaceré iné. Svojich delegátov vyslali vysokoškoláci, pracujúca inteligencia, Spolok chemikov, Družina vojnových poškodencov, slovenskí komunisti v ZSSR atď. Okrem toho sa na zjazde zúčastnili delegáti z 12 partizánskych oddielov a brigád.
V hlavnom referáte, ktorý predniesol Karol Šmidke a v koreferáte Daniela Ertla bolo odôvodnenie potreby jednoty robotníckeho hnutia v záujme úspešného rozvoja národnooslobodzovacieho boja a po víťaznom skončení vojny, v záujme budovania novej Československej republiky. Načrtli aj najbližšie úlohy a program, ktoré zjednotenú stranu čakali. Potom sa predložil návrh zjednotenia, ktorý delegáti jednomyseľne prijali. Zároveň zvolili vedenie novej strany, dočasné vedenie jednotných odborov a po prejavoch delegátov bola prijatá Rezolúcia Zjednocovacieho zjazdu.
Pozdravné telegramy účastníkom zjazdu poslali predstavitelia Zahraničného byra KSČ v Moskve na čele s Klementom Gottwaldom. Na zjazde boli prítomní a slávnostne pozdravy predniesli predstavitelia SNR (Vavro Šrobár), velenia 1. ČSA na Slovensku (gen. Ján Golian, pplk. Mikuláš Ferjenčík), predstavitelia Demokratického klubu (Jozef Lettrich a Ján Ursíny), zástupcovia slovenskej kultúry (Andrej Bagar), zástupcovia sovietskych a slovenských partizánov ((P. A. Veličko, V. I. Chrapko, Viliam Žingor) , povstaleckého žandárstva a odbojári z českých krajín.
Zjednocovací zjazd prijal aj organizačné smernice, zvolil vedúce orgány zjednotenej strany. Predsedom sa stal Karol Šmidke, podpredsedami Gustáv Husák a Ján Čech. Za členov ústredného výboru zvolili ďalších 15 členov : Rudolfa Blažovského, Karola Bacílka, Daniela Ertla, Jozefa Lietavca, Jozefa Šoltésza, Karola Dolinského, Rudolfa Viktorína, Jána Mazúra, Oskara Jeleňa, Jána Süča, Mareka Smidu, Jána Balca, Jána Púlla, Františka Čápa a Františka Kubača. Zjazd zvolil i politickú komisiu (zmenený názov politického byra) v tomto zložení : Karol Šmidke, Gustáv Husák, Ján Čech, Karol Bacílek, Jozef Šoltész, Ján Púll, František Čáp, Ondrej Pavlík. Ladislava Novomeského neskôr do oboch orgánov kooptovali po jeho oneskorenom príchode do Banskej Bystrice. O diskriminácii a majorizácii bývalých členov SDS v čerstvo zjednotenej strane už počas SNP svedčí aj ich podiel v novozvolenom ÚV KSS. Z 18 členov len piati boli zo sociálnej demokracie – Ján Čech, Daniel Ertl, Jozef Šoltész, Karol Dolinský a Rudolf Viktorín. Karol Dolinský pracoval v KSS už koncom roka 1938 a bol prakticky zvolený za KSS. Ján Čech a Jozef Šoltész v rokoch 1943 – 1944 už viac zastupovali KSS a presadzovali jej záujmy a ciele, čo po vypuknutí SNP platí od roku 1944 aj o Danielovi Ertlovi a Rudolfovi Viktorínovi.
Povstalecká Banská Bystrica bola 17. septembra 1944 celá v znamení tejto udalosti. Nielen výzdobou, rozhovormi delegátov a atmosférou zjazdu, ale predovšetkým pozornosťou, ktorá sa sústredila na priebeh rokovania. O zjazde informovala povstalecká tlač, Slobodný slovenský vysielač, miestny rozhlas. Pred preplneným Národným domom a v priľahlých uliciach stáli zástupy obyvateľstva, príslušníkov povstaleckej armády, partizánskych jednotiek a ľudí, ktorí z mestského rozhlasu sledovali priebeh rokovania.
Autor článku nepopiera, že Zjednocovací zjazd KSS a SDS 17. septembra 1944 v Banskej Bystrici skutočne patril k významným politických udalostiam počas SNP. Na druhej strane ho kriticky hodnotí ako predčasné, nevhodné, dokonca nežiadúce alebo z celkového hľadiska politicko-spoločenského vývoja na Slovensku ako chybné rozhodnutie predstaviteľov oboch strán, pretože viedlo k politickému, ideologickému, hospodárskemu, a sociálnemu monopolu KSS v robotníckom hnutí. Zjednotenie umožnilo a uľahčilo komunistickej strane v rokoch 1945 – 1948 cestu k nastoleniu a potom k udržiavaniu totalitného režimu v nasledujúcich vyše 41 rokoch.
Počas SNP sa začal organizovať politický a stranícky život na Slovensku. „Predstaviteľkou nesocialistických zložiek sa stala Demokratická strana a jej tlačovým orgánom nový denník Čas a z Turčianskeho Sv. Martina prenesené Národnie noviny. Socialistický smer zastupovali sociálni demokrati a komunisti, ktorí sa však na zjazde 17. septembra 1944 spojili do novozaloženej Komunistickej strany Slovenska. Jej tlačovým orgánom sa stala Pravda s niekoľkými ďalšími časopismi. So zlúčením dvoch socialistických strán nesúhlasili všetci sociálni demokrati. Tí však ostali v menšine alebo sa prihlásili do Demokratickej strany“ napísal Jozef Lettrich v emigrácii.
Nezáujem o problematiku zjednotenia a o zjednocovací zjazd prejavila redakcia povstaleckého denníka Hlasu národa, ktorý bol v ilegalite tlačovým orgánom SDS, ako aj iné časopisy a kruhy za nimi stojace. Považovali zjednotenie komunistov a sociálnych demokratov za chybný a predčasný krok. Zaujímavá je skutočnosť, že podobný názor vyjadrili aj členovia Moskovského vedenia KSČ. Klementovi Gottwaldovi a jeho moskovskému okoliu sa nepozdávalo, prečo si nová strana ponechala názov komunistickej strany a neprijala nejaký menej „jednoznačný“ názov ako napr. Strana pracujúceho ľudu a podobne. Zjednotenie slovenských komunistov a sociálnych demokratov bol bezprecedentný akt, ktorý vtedy nemal obdobu. Nepochybne mu veľkú pozornosť venovalo nielen moskovské vedenie KSČ, ale aj bývalí vedúci činitelia Kominterny na čele s Jurajom Dimitrovom, resp. najvyššie vedenie ZSSR. V roku 1960 člen Moskovského byra KSČ Václav Kopecký vo svojej memoárovej knihe ČSR a KSČ vytkol „slovenským buržoáznym nacionalistom“ okrem iného aj skutočnosť, že „predčasne zlúčili sociálnodemokratickú stranu s KSS“.
Orgán rodiacej sa Demokratickej strany Čas, ktorý začal vychádzať práve 17. septembra 1944, priniesol reportáž o priebehu zjazdu v 2. čísle nasledujúci deň. Priebeh zjazdu je vykreslený podrobne i s hlavnými myšlienkami referátov, ale zjazd sa nehodnotí, berie sa len na vedomie ako nevyhnutnosť.
S nevôľou prijali zjazd Národnie noviny, iný tlačový orgán DS. Okrem stručnej reportáže z priebehu zjazdu v čísle z 19. septembra 1944 uverejnili k tejto problematike už len dva úvodníky. Prvý v čísle z 18. septembra 1944 pod názvom “K zjazdu Komunistickej strany Slovenska”, v ktorom otvorene hovoria, “že stranícko-politické ciele a ich verejné vystupovanie považujeme ešte za predčasné, lebo táto činnosť, mysleli sme aj na druhú stranu, predsa len odvádza pozornosť, triešti sily pre skutočný boj ešte tak potrebné. Len túto verejnú mienku sme chceli priklincovať.” V druhom úvodníku “Organizuje sa politický život” z 19. septembra 1944 autor poukazuje na formovanie sa dvoch politických strán, t.j. komunistickej a demokratickej a podľa toho delí politický život na oslobodenom území na ľavicu, kde prevzali slovo komunisti a ostatným potom ostáva len pravica pod záštitou Demokratickej strany. Rozdelenie politického života považuje za fakt všeobecný a za všeobecný a heslovitý považuje aj program KSS vo forme Rezolúcie zjednocovacieho zjazdu.
Prekvapujúco malú pozornosť venoval Zjednocovaciemu zjazdu KSS a SDS Slobodný slovenský vysielač. K problematike odvysielal len dve relácie v dňoch 17. a 18. septembra 1944. V deň konania zjazdu vysielač informoval povstaleckú verejnosť priamym prenosom o priebehu rokovania, programe, prejavoch a pozdravných telegramoch. Na druhý deň 18. septembra 1944 priniesol hlavné prejavy a rezolúciu, ako aj príhovory hostí. Tým sa problematika zjazdu vo vysielaní povstaleckého rozhlasu skončila a redaktori sa už k nej nevracali.
Kriticky prijali správu o Zjednocovacom zjazde KSS a SDS funkcionári čs. zahraničného odboja v Londýne, sociálni demokrati, napr. Ján Bečko, Ján Čaplovič, Viliam Radakovič. V odkaze pre Jozefa Šoltésza, Ivana Horvátha a Daniela Ertla z 20. septembra 1944, ktorý poslali po vedúcom čs. vládnej delegácie Františkovi Nemcovi sa okrem iného konštatovalo : „Ovšem tu (rozumej v Londýne) prevláda názor, že k celkovému zjednoteniu má dôjsť až po oslobodení Republiky“. Členovia čs. vládnej delegácie na povstaleckom území pod vedením Františka Němca, blízki spolupracovníci exprezidenta Edvarda Beneša tiež vyjadrili svoje negatívne stanovisko. Dokazuje to aj správa Prokopa Drtinu, člena čs. vládnej delegácie na povstaleckom území, exprezidentovi Edvardovi Benešovi do Londýna o vojensko-politickej situácii na Slovensku z 13. októbra 1944. V nej sa jasne vyjadril, na margo Zjednocovacieho zjazdu, „že komunistická strana doslova pohltila sociálnu demokraciu“. A pokračoval : „Sjednocovací sjezd byl inspirován komunisty. Soc. demokrati tam šli v přesvědčení, že jde o utvoření socialistického bloku. Neměli však dost odvahy vystoupit veřejne proti tomu, když se ukázalo, že intence svolavatelů je ne sjednotit se v novou stranu, nýbrž pohltit je. V řadách sociálnich demokratů je z toho nyní rozladění, prostí straníci jsou v opozici proti tomu. Podobné hodnotenie Zjednocovacieho zjazdu môžeme nájsť v inej správe, ktorej autorom bol tiež člen čs. vládnej delegácie František Uhlíř. Z obšírneho komentára o zjednotení vyberáme: „Nepovažuji za šťastný politický čin sjednocovací sjezd komunistické a sociálně-demokratické strany, který vlastně vyzněl v likvidaci sociální demokracie na Slovensku. Vyvolal určitou nedůvěru mezi těmi socialisty, kteří si budování jednotné socialistické strany představovali naprosto jinak. Také isté názory vyjadril aj prítomný na zjazde Vladimír Žikeš. Podľa neho, iniciatíva k zjednoteniu oboch socialistických strán vyšla od komunistov. Na ich návrh bol zjednotenej strane ponechaný názov Komunistická strana Slovenska. Zjazd bol podľa neho logickým dôsledkom taktického postupu KSS na čele s Gustávom Husákom, ktorý pre túto myšlienku získal ľavicovú garnitúru SDS, „s kterými manipuloval zcela dle svého přání a záměrů“.
Dodnes presne nezodpovedanou otázkou zostáva problém dátumu vzniku DS. Najskôr sa vytvoril Demokratický klub zastrešujúci všetkých nesocialistických členov SNR a neskôr sa pristúpilo aj pod vplyvom Zjednocovacieho zjazdu KSS a SDS k založeniu Demokratickej strany. K prvému verejnému deklarovaniu novej strany patrilo vystúpenie zástupcu DS na Zjednocovacom zjazde KSS s SDS 17. septembra 1944. „ Pozdravný príhovor J. Ursínyho k účastníkom zjazdu už nebol uvedený za občiansky alebo demokratický klub členov povstaleckej SNR, ale bol prednesený v mene zakladajúcej sa Demokratickej strany, ktorá bude združovať všetky pokrokové občianske ideové smery“, napísal vo svoje knihe Slovenskí demokrati 1944 – 1948 historik M. Syrný.
