Elektrotechnický priemysel v Banskej Bystrici

Predstaviteľom elektrotechnického priemyslu v Banskej Bystrici bola TESLA, neskôr premenovaná na ZVT. Históriu TESLY v Banskej Bystrici začal v roku 1947 písať malý závod na výrobu elektro a rádio súčiastok, transformátorov a elektrónkových zosilňovačov výkonu 15 a 25 W. Súkromným majiteľom dielne v Banskej Bystrici i jej predajne v Prahe bol podnikateľ Jaromír Valášek. Výrobná dielňa s počtom 65 pracovníkov bola umiestnená na terajšej Bottovej ulici. Niesla názov TRAFORA. Na prízemí bola lisovňa a galvanika, na poschodí montáž a na ďalšom poschodí kancelárie.

Rok 1948 priniesol znárodnenie a po roku 1949  organizačné začlenenie dielne ako závodu do národného podniku Tesla Bratislava s počtom už vyše 80 pracovníkov. Vedenie pozostávalo z riaditeľa závodu, zásobovača, normovača, bezpečnostného technika a majstrov výroby. K ním patrili výrobní robotníci a malá obslužná administratívna skupina. Tesla Bratislava rozvíjala svoj závod v Banskej Bystrici až do roku 1967. Tomu bol prispôsobený aj výrobný program na výrobu súčiastok a dielov pre rádioprijímače, ktoré kompletoval podnik v Bratislave. V rokoch 1956 – 1958 závod už vyrábal aj pre TESLU Orava v Nižnej na Orave. Boli to najmä cievkové súpravy a reproduktory pre populárny rádioprijímač Talizman. Úspešne sa rozvíjala spolupráca aj s ďalšími závodmi výrobno-hospodárskej jednotky TESLA. Pre TESLU Brno boli vyrábané otočné kondenzátory do meracej technikuy, pre TESLU vo Valašskom Medziříči sa dodávali prepínače s malým transformátorom pre vtedy populárny rozhlas po drôte zavedený skoro do každej domácnosti.

Keď národný podnik TESLA Orava začal v Nižnej výrobu televíznych prijímačov, dodávala mu TESLA Banská Bystrica rôzne navíjané diely a najmä kanálové voliče (tunery) a to až v tisícových množstvách mesačne, pre televízory Oravan, Kriváň, Muráň, Oliver, Dukla a ďalšie. TESLA Vráble dostávala malé ladiace otočné kondenzátory pre tranzistorový rádioprijímač Doris.

Ďalšia organizačná zmena nastala v roku 1967 zaradením bystrického závodu do národného podniku TESLA Strašnice v Prahe. Súčasne sa zmenil aj výrobný program s orientáciou na telekomunikačnú techniku pre vtedy československé spoje. Boli to rôzne stojany so zosilňovačmi typu TFT 24, KNK 12, UFT 48 a k ním rôzne ďalšie pomocné diely.

Najvýznamnejšia organizačná zmena nastala od 1.1.1968, kedy sa závod stal samostatným výrobným národným podnikom. Zároveň sa započala rozsiahla výstavba  nových výrobných a aj administratívnych priestorov na južnom okraji mesta, smerom na Zvolen. Základný kameň bol položený v lete 1968. Počet pracovníkov už prevýšil tisícku. Celé osadenstvo sa presťahovalo zo 14-tich pracovísk roztrúsených po meste, do nových priestorov v roku 1976. kedy sa rozsiahla investičná akcia dokončila a slávnostne odovzdala do využívania. Dokončovanie a následné sťahovanie urýchlila aj povodeň v októbri 1974, kedy boli zatopené výrobné priestory pri hlavnej železničnej stanici. Počet pracovníkov sa neustále zvyšoval. V roku 1977 ich bolo už 2440. Ďalšiemu rastu počtu pracovníkov pomáhala aj výchovná činnosť  Stredného odborného učilišťa, umiestneného v novom areáli podniku. Sústredením všetkých pracovísk pod jednu strechu sa vytvoril predpoklad na rozšírenie výrobných programov elektrotechnickej výroby. Tesla sa tak stala svojou zamestnanosťou mestotvornou fabrikou popri Smrečine a Slovenke najdôležitejšou. Moderné technológie galvanizovne, nástrojárne, montáže a modernej linky na výrobu plošných spojov, umožnili produkovať výrobu na – v tom čase – špičkovej technologickej úrovni.

Prvky spoločných televíznych antén a zariadení nízkofrekvenčnej prenosovej techniky a aj kanálové voliče do televízorov už nestačili na plné využitie výrobnej kapacity podniku. Preto bolo rozhodnuté vývoj a výrobu orientovať na ďalší perspektívny program, ktorým sa stal výpočtová technika.

V spolupráci s Výskumným ústavom matematických strojov v Prahe, Ústavom technickej kybernetiky SAV v Bratislave, Výskumným ústavom výpočtovej techniky v Žiline, Konštruktou Trenčín, pripravila výskumno-vývojová základňa v TESLE Banská Bystrica do výroby okrem modemov aj ďalšie periférne zariadenia počítačov, ako komplex zariadení na prenos dat, elektroniku k mozaikovým tlačiarňam, riadiacu jednotku k diskovým pamätiam a aj jedny z prvých malých osobných počítačov na Slovensku PP 06.

Dosiahnutá úroveň kapacity, kvality a rozsahu výroby boli rozhodujúcim parametrom, že pri reorganizácii československého elektrotechnického priemyslu sa TESLA Banská Bystrica od 1.1.1979 premenovala na koncernový podnik Závody výpočtovej techniky Banská Bystrica (ZVT Banská Bystrica) a začlenila sa do novej VHJ ZAVT Praha. Zároveň sa z TESLY Orava Nižná odčlenil novovybudovaný výrobný závod v Námestove so špičkovou technológiou výroby hybridných integrovaných obvodov a stal sa ako ZVT Námestovo súčasťou podniku ZVT Banská Bystrica. Tým sa ZVT, ktorý mal aj závod v Rimavskej Sobote (vyrábal mikrospínače), prevádzku v Heľpe na výrobu transformátorov a stredisko v Železnej Breznici (vyrábalo prvky do spoločných antén), s celkovým počtom vyše 4600 zamestnancov v roku 1985 stal najvýznamnejšou súčasťou slovenského elektrotechnického priemyslu s perspektívnym výrobným programom, ktorého významnú časť tvorila spočiatku výroba riadiacich počítačov RPP 16 S a RPP 16M, prvá svojho druhu v Československu.

VÚVT Žilina bol „dvorným dodávateľom“ vývojových podkladov nie len pre nové typy osobných počítačov rady PP 01 až 06, ale aj pre nadväzujúce počítače rady od SM 3 až po SM 52. Dôležitú časť výroby tvorili aj testery pre kontrolu kvality polovodičových súčiastok a osadených modulových dosiek s plošnými spojmi. Rozširovala sa aj samotná výroba dosiek plošných spojov a to rôznych typov a veľkostí tiež aj pre ostatné výrobné organizácie i pre export.

V roku 1979 zároveň vzniká Stredné odborné učilište elektrotechnické, ktorého zriaďovateľom je koncernový podnik ZVT Banská Bystrica. Učebné odbory boli zamerané na elektro odbory: mechanik elektronických zariadení so zameraním na číslicovú a riadiacu techniku, spotrebnú techniku, zdravotnícku techniku a aj autoelektroniku. Ďalej to boli aj učebné odbory zamerané na strojárske odbory: nástrojár, strojný zámočník, prevádzkový zámočník, brusič kovov, frézar, sústružník, obrábač kovov, strojný mechanik, úpravár kovov, operátor strojárskej výroby. Absolventi získali výučný list a mali možnosť štúdium ukončiť aj maturitou. Škola ako prvá v regióne začala v roku 2001 vyučovať nový študijný odbor mechanik počítačových sietí, kde prví absolventi ukončili štúdium v roku 2005.

Najväčší počet študentov bol v školskom roku 1988/89 v počte 1 125 žiakov a 34 tried. K 30.6.2009 škola pripravila celkom 8 315 odborníkov v rôznych profesiách, ktorí sa uplatnili na trhu práce, prípadne pokračovali v štúdiu na vysokých školách.

Týmito krokmi sa nová pokroková organizácia ZVT Banská Bystrica významne zapojila do elektronizácie národného hospodárstva, kde v spolupráci s poprednými výskumnými ústavmi vytvárala aj študijnú a realizačnú základňu pre nových adeptov aktuálneho školského zamerania. Prepojením pôvodnej nízkofrekvenčnej telekomunikačnej techniky do novo vygenerovanej informačnej technológie vytvorila priestor na vlastný odborný rast ľudských zdrojov, technologické inovácie produkčného procesu, ako aj vytvorením širokej zamestnaneckej databázy v regióne, z moderného vedecko – pedagogického a akademického zázemia na zabezpečenie kvalitnej produkčnej úrovne a jej nadhodnoty.

Mladí absolventi stredných a vysokých škôl dostávali ďalší priestor na vlastnú sebarealizáciu a jej intenzifikačný rozvoj. V následku týchto progresívnych aktivít vyvstala aj potreba revitalizácie existujúcich uživateľských a nadväzujúcich realizačných organizácii.

Podnik rozvíjal aj medzinárodnú spoluprácu, najmä v rámci jednotných systémov malých a aj veľkých počítačov krajín vtedajšej RVHP. Vývoz niekoľkotisíc mozaikových tlačiarní s elektronikou do vtedajšieho ZSSR mal významný podiel na exporte slovenského elektrotechnického priemyslu. Podnik sa nevyhol ani účasti v programe špeciálnej techniky, v ktorom vyrábal mechanicky a klimaticky zodolnené moduly počítačov so zvýšenou spoľahlivosťou do mobilných zbraňových systémov.

ZVT malo významné miesto aj v infraštruktúre Mesta Banská Bystrica. Zabezpečovaním činnosti a prevádzky moderného Domu kultúry ROH, od samého začiatku jeho existencie, prispieval k organizovaniu zmysluplnej náplni voľného času všetkých obyvateľov mesta. Významne sa staral aj o svojich pracovníkov. Mal svoje predškolské zariadenia a rozvíjal tiež športovú a spoločenskú aktivitu vlastných zamestnancov.

VÚVT Žilina bol „dvorným dodávateľom“ nie len nových vývojových typov osobných počítačov rady PP 01 až 06, ale aj veľkých počítačov rady SM 3 až po SM 52. Časť výroby tvorili aj testery pre kontrolu kvality polovodičových súčiastok a osadených modulových dosiek s plošnými spojmi. Rozširovala sa aj samotná výroba dosiek plošných spojov a to rôznych typov a veľkostí tiež aj pre ostatné výrobné organizácie i pre export.

Bolo veľkou chybou, že posledné vedenie ZVT spolu s príslušnými ministerstvami v  Bratislave nedokázali po roku 1989 udržať v ZVT výrobu a sústredených kvalifikovaných pracovníkov a svojim pohodlným prístupom a neduhmi i manierami sprevádzajúcimi privatizáciu, nevyužili nové možnosti zahraničnej kooperácie a tým umožnili rozpad podniku a jeho rozdrobenie na malé organizačné celky s problematickou životnosťou. Týmto aj pochovali celé ZVT. Nestratili sa ale kvalifikovaní pracovníci, ktorí si našli zodpovedajúce miesto v rôznych súkromných organizáciách s príbuznou náplňou práce, akú mali v ZVT. Je  to jedno z mála pozitívnych skutočností, že aj v nových podmienkach trhového hospodárstva sa väčšina z nich dokázala uplatniť.

Citát:

„ Teda každý si robí, čo sa mu zachce… Čosi podobné sme zažili po novembri 1989 v našich končinách. Boli to roky, ktoré priali každému, kto využil príležitosť obohatiť sa, či priamo nakradnúť zo spoločného. Z obrovského koláča sa však väčšinou ušli iba omrvinky v podobe kupónovej privatizácie. Keď sa novinári spýtali Václava Klausa, prečo sa spoločný majetok neporozdeloval spravodlivejšie, odpovedal: „Revolúcie sa nerobia preto, aby sa mal každý dobre.“ Bezcitné, no praavdivé.“ – Rudolf Slezák, Vysoká pri Morave, PRAVDA, 03.08.2013