Ako láska k operám môže prekonať aj vojenské peripetie

Bedřich Holeček, vojenský kapelník (Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, ev.č. H-3549)

V rokoch 1919-1924 pôsobil v Banskej Bystrici ako kapelník vojenskej hudby Bedřich Holeček (9.6.1882, Praha-17.12.1942, Brno), ktorý do mesta prišiel už ako uznávaná hudobná autorita, skúsený divadelný a orchestrálny dirigent a vojenský kapelník s rozsiahlymi známosťami s významnými hudobnými osobnosťami. Študoval na konzervatóriu v Záhrebe, kde pôsobil ako huslista a neskôr ako dirigent divadelného orchestra. V rokoch 1908-1913 bol šéfom a dirigentom opery Mestského divadla na Královských Vinohradoch, ďalší rok pôsobil ako riaditeľ bosnianskej opery v Sarajeve. Počas 1.svetovej vojny od roku 1915 bol domobrancom p.pl.51 v Prahe. O jeho hudobných kvalitách vypovedá aj osvedčenie (Zeugnis), ktoré mu 9.2.1916 vystavil známy kapelník vojenskej hudby p.pl.51 v Prahe Karl Bock. Píše v ňom, že dom. slob. Friedrich Holeček , ktorý v súčasnosti slúži u p. pl. 51, hrá na husle a je vynikajúcim klaviristom, okrem toho je aj mimoriadne zručným dirigentom a inštrumentátorom pre sláčikový aj dychový orchester, preto ho ako obratného a schopného vojenského kapelníka môže čo najvrelejšie odporúčať. Holeček bol neskôr  vojenským kapelníkom na rozličných miestach, najdlhšie v Lubline.

Jeho skúsenosti a hlavná orientácia na hudobno-javiskovú produkciu sa uplatnila aj v Banskej Bystrici. Hneď po nástupe do funkcie kapelníka vojenskej hudby p.plk.16 v Banskej Bystrici od 1.7.1919 začal organizovať Divadelné združenie, s ktorým by mohol naštudovať a predviesť operné a operetné tituly, samozrejme, spolu s vojenským orchestrom. Podporovala ho v tom aj manželka Ella (Alžbeta) Holečková, rod. Küpferová, ktorá bola výbornou sopranistkou a stvárnila titulné postavy v jeho inscenáciách. Ako sme počas výskumu tohto obdobia zistili, mohol sa  spoľahnúť aj na ďalších dobrých hudobníkov,  ktorí prišli za ním do Banskej Bystrice po prepustení z Mestského divadla na Královských Vinohradoch v Prahe a tu sa zamestnali ako vojenskí hudobníci alebo pôsobili v civilných zamestnaniach.  Banskobystrickému obecenstvu sa súbor predstavil 6.10.1920 operetou Rudolfa Piskáčka Osudný manéver. Mala šesť repríz a dve predstavenia v Martine. Zo ziskov si mohol dovoliť pripraviť premiéru opery Carmen už o dva mesiace – 6. decembra 1920 a urobiť tak predvianočnú radosť bystrickému publiku. Do roku 1923 predviedol ďalších šesť  diel, opery V studni ( Vilém Blodek, 1922), Traviata (Giuseppe Verdi, 1923) a operetu Fatinica (Franz von Suppé, 1922). Operetu Barón Trenk od Felixa Albiniho a Traviatu Giuseppe Verdiho mal Bedřich Holeček v repertoári už ako dirigent  v Mestskom divadle na Královských Vinohradoch v rokoch 1909 – 1913. Tu sa vo funkcii dirigenta striedal najmä s Rudolfom Piskáčkom, ktorého operetu Osudný manéver uviedol v Banskej Bystrici ako prvú. [1] Divadelné združenie hrávalo v sále katolíckeho spolku a jeho predsedom sa stal mešťanosta Július Cesnak. Mal veľkú snahu postaviť v meste divadelnú budovu, to sa však uskutočnilo až o niekoľko rokov neskôr.

Bedřich Holeček (pri klavíri) pri opernej skúške v rokoch cca 1920 -19623. Pri klavíri v šatke jeho manželka Ella (Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, ev.č. H-4038)

  Medzitým však nastali presuny vojenských plukov a posádok v rámci mierového usporiadania nového Československého štátu. Koncom roka 1920 prevelili B. Holečka ako kapelníka k hudbe 25.pešieho pluku do Lučenca. Dovtedajší kapelník František Eismann, ktorý v Lučenci pôsobil od 26.9.1919 do 1.7.1937, sa stal Holečkovým zástupcom. Holeček však pokračoval v nacvičovaní hudobno-divadelných inscenácií v Banskej Bystrici a svoje pôsobenie v Lučenci využil na skvalitnenie hudby 25. pešieho pluku tak, že o krátky čas mohla verejne vystupovať. Zároveň sa mu podarilo vymôcť, že mohla účinkovať aj pri jeho produkciách v Banskej Bystrici. Po preložení vojenskej hudby 26. pešieho pluku z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice 25. novembra 1921 zostal Holeček jej kapelníkom až do svojho odchodu do Bratislavy začiatkom roku 1924.

Banská Bystrica sa s Bedřichom Holečkom lúčila veľmi ťažko. Svojím umením, organizačnými schopnosťami a ľudskými kvalitami si získal domáce publikum a tlač už v roku 1920 okrem iného komentovala skutočnosť, že na jeho predstavenia chodili nielen Slováci a Česi, ale aj Maďari, a že tieto predstavenia zohrali významnú úlohu aj pri stmeľovaní národností v meste.[2] Od roku 1924 bol zástupcom, neskôr šéfom Opery Slovenského národného divadla v Bratislave, v rokoch 1927-1938 krátko pôsobil vo Východoslovenskom divadle v Košiciach, potom bol správcom, dirigentom a napokon riaditeľom Radiojournalu v Košiciach. Posledné roky života pracoval v rozhlase v Prahe a v Brne.  V zbierkovom fonde Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici sa nachádzajú mnohé dokumenty týkajúce sa B. Holečka, korešpondencia s významnými osobnosťami, informácie o jeho koncertoch, ale aj notový materiál spevohry Tajemná mise, ktorej autor libreta a hudby je B .Holeček. Jej premiéra bola v Košiciach 15.2.1928. V tom čase však už v Banskej Bystrici pôsobil jeho nástupca Václav Novotný, ktorý s vojenskou hudbou pripravil Bystričanom mnohé vynikajúce koncerty. O ňom však bude reč už inokedy.

[1]  In Čvrtstoletí Městského divadla na Král. Vinohradech (1907-1932), Praha – listopad 1932 (Knihovna Divad. ústavu Praha, 669 MBa 201/75).

[2] Hronské noviny, 1920, č.51. In Štátny archív v Banskej Bystrici, pobočka Banská Bystrica.