Cu – Meď
Cu – Meď
Richard R. Senček
Medená Bystrica. Prívlastok, ktorý oprávnene charakterizuje Banskú Bystricu. Veď nálezisko pri Španej Doline patrí k historicky najväčším náleziskám tohto prvku na svete a aby to nestačilo nie je tu jediné. Región Banskej Bystrici bol na meď mimoriadne bohatý. Prostredníctvom medi sa z Banskej Bystrici stáva prosperujúce mesto jedno z najvýznamnejších obchodných centier Uhorska i stredovekej Európy. Meď z Banskej Bystrice putovala do celého vtedajšieho sveta a je možné, že aj do Ameriky prišiel Kolumbus na lodiach kde bola použitá práve meď z Banskej Bystrice.
História
Meď sa nachádza v prírode aj v rýdzom stave, čo spolu s jej ľahkým spracovaním umožnilo ľudom si ju osvojiť ako jeden z prvých prvkov. Kov je mäkký a dá sa spracovať za studena, čo ju v prvopočiatkoch ľudskej civilizácie zvýhodňovalo pred železom, ktoré tiež bolo známe. Latinský názov Cuprum je odvodený do názvu ostrova Cyprus v Stredozemnom mori. Jej využitie významne stúpa po objave bronzu t. j. zliatiny medzi a cínu. Poznali ho prakticky na celom svete. Práve táto zliatina – bronz dal pomenovanie jednej veľkej epoche ľudských dejín – dobe bronzovej.
Prvé počiatky ťažby u nás sú spájané práve so Španiou Dolinou a lokalitou Piesky, kde sa našli doklady o exploatácii približne 2000 tisíc rokov pred Kristom. Bohatú históriu územia dodnes približujú rozsiahle historické haldy. Najprv sa meď ťažila povrchovo, hlbinným spôsobom sa začala ťažiť najskôr v 11. storočí. Za najstaršie oblasti sa považujú Haliar pri Starých Horách. Vrchol ťažby sa dosahuje v 16. storočí, keď bane v Banskej Bystrici ovládajú Thurzovci a Fuggerovci. Zakladajú tu Banskobystrický mediarsky podnik, prvú modernú obchodno-podnikateľskú inštitúciu na svete. Banská Bystrica sa tak zapisuje do svetových dejín. Postupne sa zásoby medi míňajú a ťažba upadá. Úplne zaniká v 20. storočí. Dnes nám po tejto sláve ostali len početné montánne pamiatky a postupne zanikajúce stopy v prírode. No červený kov z Banskej Bystrice sa nachádza na nejednej streche, je z nej urobený nejeden zvon, či kanón.
Základné vlastnosti medi
Meď je ušľachtilý kov červenej farby. Podobne ako zlato je veľmi dobre kujná, aj keď úrovne zlata nedosahuje. Tenké fólie medi presvitajú do zelena. Charakteristické je pre meď, že sa pokrýva farebnými povlakmi. Najznámejšia je zelená medenka – preto sú bronzové sochy a medené strechy zelené a tiež ušľachtilá patina, ktorá má farbu hnedú. Patina je cenená najmä v numizmatike. Kov má vynikajúce elektrické vlastnosti. V prírode sa vyskytuje nie len v rýdzej forme, čo je pomerne bežné (v Michigane v USA boli nájdené obrovské kryštalické agregáty, ktoré vážili až 400 ton), ale aj v množstve minerálov.
Cu |
Meď | Protónové číslo: | 29 | Tvrdosť v Mohsovej stupnici: | 2,5 – 3 | |
Teplota tavenia: | 1084,6 °C | Pomerná atómová hmotnosť: | 63,546 | |||
Teplota varu: | 2927 °C | Skupenstvo (pri 20°C): | Pevné | |||
Cuprum | Ušľachtilý kov. | Hustota (20 °C): | 8,2 x 103 kg/m3 | Objaviteľ: | Kov je známy od pradávna. | |
Využitie
V minulosti bola meď využívaná na výrobu pracovného náradia až dovtedy, pokiaľ ju nenahradilo železo. Z medi sa pomerne hojne razili nižšie nominály mincí, v minulosti sa používala aj ako šperkársky kov, ale v súčasnosti už má takéto uplatnenie len nepatrne. Dnes sa využíva hlavne v elektropriemysle pre jej dobré vodivé vlastnosti. Meď sa ďalej využíva pri väčších klimatizačných zariadeniach na rozvod médií. Je súčasťou mnohých zliatin, bronz už bol spomínaný, druhá najvýznamnejšia zliatina je mosadz, ktorá sa skladá z medi a zinku. Dnes sa používajú celé rady bronzov, mosadzí a iných zliatin medi.
Zaujímavou formou využitia medi v súčasnosti spojenú práve s ťažbou je zberateľstvo minerálov. Meď vytvára veľké množstvo najmä sekundárnych minerálov pre ktoré sa na staré haldy vydáva čoraz viac novodobých prospektorov. Medzi najznámejšie patria malachit, azurit, vzácny libethenit, ktorý je pomenovaný podľa náleziska v Ľubietovej, chalkopyrit, olivenit a mnohé ďalšie. Práve naše starobylé haldy patria medzi najvyhľadávanejšie pre široké spektrum minerálov a krásne nálezy.
Náleziská v okrese
Nerastné bohatstvo bolo najpravdepodobnejšou príčinou, prečo sa v našich končinách usadili ľudia. Za naše najvýznamnejšie nálezisko medených rúd považujeme Starohorský revír, kde patria Staré Hory, Polkanová, Richtárova, Zelená Dolina, Piesky a s centrom na Španej Doline. K hlavným lokalitám patrí aj niekoľko menších, ktoré spomenieme neskôr. Archeologické doklady o dobývaní rúd sú známe už zo staršej doby bronzovej. Dokladuje to veľký výskyt eneolitických kameňomlatov. Zo známych národov, ktoré tu žili sa ťažbou zaoberali pravdepodobne Kvádi a Kotíni. Toľko hovorí archeológia.
Neskôr sem ľudí pritiahla skôr železná ruda, než meď, aj keď aj tá sa tu ťažila, ale v menšej miere. Za najstaršiu sa považuje Starohorská lokalita Haliar, kde sa začiatok ťažobných prác predpokladá krátko po vzniku Uhorska. Najprv sa ťažilo len povrchovým spôsobom, od 14. storočia sa prechádza výlučne na podzemnú ťažbu. Vrchol ťažby sa dosahuje po roku 1494, keď revír ovládol Banskobystrický mediarsky podnik s Thurzovcami a Fuggerovcami. V 16. storočí bol tento podnik najväčším producentom medi na svete. Zo Španiodolinských šácht boli najvýznamnejšie šachta Ferdinand a šachta Ludovik (ktorá dosiahla hĺbku 440 m). Obsah medi v rude dosahoval 8 až 15 %. Rudné žily dosahovali dĺžku až 4,5 km. Ložiská sa postupne vyčerpali. Posledné pokusy sú zo 60-tich rokov minulého storočia. Neskôr boli ešte pokusy spracovať vyťažené haldy, ale aj táto činnosť bola zastavená.
Oblasť Španej Doliny a Starých Hôr nie je jediná, kde sa ťažila meď. Aj v Ľubietovej sa našli doklady o banskej činnosti už z doby bronzovej. Táto lokalita patrí z historického hľadiska k najvýznamnejším u nás. Najprv sa tu ťažila asi iba rýdza meď, ktorá sa vyskytovala vo vyšších obzoroch. Najväčším ložiskom medených rúd je lokalita Podlipa. Prvé písomné zmienky o ťažbe pochádzajú z roku 1340. Najväčší rozkvet nastáva v 15. storočí a trval takmer 200 rokov až kým ho neukončili turecké nájazdy. Ťažba tu skončila definitívne v roku 1863, aj keď boli ešte neskôr (50. roky minulého storočia) vykonané prieskumné práce, ale bez väčšieho úspechu. Bolo tu 18 štôlní. Zo štôlne Klementi poznáme aj niektoré údaje: obsah medi v rude dosahoval od 4% až do 10% a výnimočne až 22%. Druhá najvýznamnejšia lokalita sa nazýva Svätodušná. Aj tu sa ťažba zastavila približne v období ako na Podlipe a tiež tu neskôr boli vykonané prieskumné práce, ale bez úspechu. Poslednou medenou Ľubietovskou lokalitou je Kolba, ktorá sa nachádza v závere doliny Peklo.
Ako tretie naše najvýznamnejšie medené nálezisko môžeme označiť oblasť Poník, Meď sa ťažila aj v polymetalickom nálezisku Drienok, ale významnejšia je lokalita Farbište. Dodnes sú badateľné stopy ťažby. Ďalšie náleziská medenej mineralizácie sa nachádzaju na sútoku Suchej Driekyne s Driekyňou. Z menších nálezísk medi je potrebné spomenúť nálezisko v Harmanci na západnom svahu potoka Bystrica asi 300 m juho-juhovýchodne od cintorína. Meď sa ťažila aj v katastri obce Baláže a tiež v závere Sásovského krasu, Senici, Rudlovej na Šachtičkách, Jelenci a v Selciach. Sú to menšie lokality, ktoré nadväzujú na Starohorsko-Španiodolinské medené náleziská. Ďalšie náleziská sú v Tureckej, Slovenskej Ľupči a inde. Už lez z predchádzajúceho výpočtu musí byť jasné, prečo sa Banskej Bystrici hovorí medená.
Článok bol mierne upravený.