Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
in Bystrický Permon 2020/1 s. 1-2 Mnohé budovy v meste, najmä tie staršie, majú vlastné mená. Dokonca aj kostoly ľudia volajú po svojom… nemecký, slovenský, alebo špitálsky. Niektoré názvy sa dajú odvodiť jednoducho, pri iných je potrebné pozrieť sa hlbšie do histórie. Podobne je to aj pri poslednom menovanom. Oficiálny názov kostola znie: Kostol svätej…
Bystrický Permon 2003/5, s. 7 Kostol je tradičným a najvýznamnejším objektom stavbou, budovou na liturgickú činnosť. Na vyjadrenie uvedeného pojmového obsahu sa používajú aj ďalšie pomenúvacie (lexikálne) jednotky, ktoré s dominantou, t. j. základným členom kostol utvárajú synonymický rad: chrám (väčší kostol); dóm (biskupský sídelný kostol); katedrála (biskupský sídelný kostol); bazilika (kostol s nepárnym počtom…
〈 HISTORICKÉ ZÁHADY Z OKOLIA BANSKEJ BYSTRICE 〉 Kostol dnes vnímame ako miesto stretnutia človeka s Bohom a pre tých neveriacich je to aspoň hodnotná historická a kultúrna pamiatka. Jeho funkcia však v minulosti neplnila len čisto náboženské účely. Kostol patril medzi najdôležitejšie stavby každej obce a mesta. Stretávalo sa tu nielen duchovenstvo, ale aj…
Naši starí otcova, roľníci zvyčajne vlastnili aj nejakú tú lúku či pasienok. Preto bolo pre koscov či bačov a pastierov treba zaistiť aj patričné, hoci jednoduché „ubytovanie“. Koscom stačilo na lúkach stráviť niekoľko nocí, v ojedinelých prípadoch aj týždňov. U pastierov bola situácia iná. Veď napríklad ovce sa pásli od Ďura (24. 4.) do Mitra…
Za Uhorska pred 1. svetovou vojnou bolo veľmi málo slovenskej inteligencie a málo bolo aj architektov Slovákov. Kto chcel existovať, prispôsoboval sa tlaku. Na Slovensku bola pre Slovákov, ktorí chceli podnikať ako architekti, situácia neudržateľná. Aj Blažej Bulla sa z Martina odsťahoval do Samarkandu v Rusku a Dušan Jurkovič radšej pôsobil na Morave. Ani architekt,…
Šanghaj, Paríž východu, alebo mesto hriechu, ktorým sa stalo v čase, keď sa ako prístavné mesto stalo skladom, prekladiskom a odbytiskom ópia. Pre nás Slovákov, ale hlavne Banskobystričanov, má však ešte jeden významný atribút, na ktorý by sme mali byť právom hrdí. Šanghaj, mesto, ktorého tvár zmenil architekt Ladislav E. Hudec, banskobystrický rodák so svetovým…
Banská Bystrica bola už v období dvadsiatych rokov minulého storočia významným miestom turistiky a cestovného ruchu. Tunajší odbor Klubu československých turistov, ktorý vznikol v roku 1920, sa aktívne venoval nielen organizovaniu výletov, prevádzkovaniu turistických nocľahární v meste, budovaniu a značkovaniu turistických chodníkov, ale aj výstavbe horských turistických chát. Prvou chatou, ktorú postavil banskobystrický odbor KČST vo svojej réžii, bola Chata…
Read More “Uplynulo 90 rokov od postavenia prvej chaty na Kráľovej studni” »
Železničná trať medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou s krásnou prírodnou scenériou a 22 tunelmi patrí medzi technické skvosty v strednej Európe. O tejto trati, ktorej výstavba sa začala 1. februára 1936, sme už v Bystrickom Permone viackrát písali. Dnes si trochu podrobnejšie priblížime ich výstavbu, konkrétne rakúsku tunelovaciu sústavu, čo je názov pre technické riešenie – metódu, akou boli tunely…
O histórii rozhlasového vysielača v Banskej Bystrici sme už síce oboznámili čitateľov Bystrického Permonu č. 3/2012, pripomeňme si však aj jeho slávnostné otvorenie dňa 24. mája 1936 a to prostredníctvom dvoch historických fotografií Jozefa Cotteliho a niekoľkých úryvkov z príležitostnej reportáže uverejnenej v Lidových novinách 26. mája 1936. Po nedeľňajšom budíčku vojenskou hudbou…
Read More “Slávnostné otvorenie banskobystrického vysielača” »
Vážení priatelia, pozývame vás na Bystrickú hodinku, kde budeme prednášať o hnedouhoľnom baníctve v našom regióne. Prednášať bude Richard R. Senček, spoluautor knihy Hnedouhoľné baníctvo pri Badíne a v okolí Banskej Bystrice. Prednáška bude v Národnom dome, vo štvrtok, 25. apríla 2019. Tešíme sa na Vašu účasť.