Vojak sa môže veľmi ľahko dostať do zajatia či aspoň do „domáceho“ väzenia. Výhodou je, že z oboch týchto situácií sa môže dostať. Ak sa však dostane do zajatia „múzy s podkasanou sukňou“, ako sa hovorievalo za Československej republiky operete, je to pre vojenského hudobníka zajatie na celý život. To sa prihodilo aj vynikajúcemu muzikantovi, ktorý v Banskej Bystrici pôsobil ako vojenský kapelník v rokoch 1931 – 1938 – Emanuelovi Kalábovi (16.5.1895, Prostějov – 9.8.1982, Prostějov). Celý život sa venoval štúdiu hudby, hry na hudobných nástrojoch a dirigovania, inštrumentácii skladieb pre dychový orchester a vlastným kompozíciám. V čase pôsobenia v Banskej Bystrici spolu s vojenskou hudbou účinkoval E.Kaláb na mnohých kultúrnych a zábavných podujatiach. V spolupráci s Mestským divadelným združením naštudoval a premiéroval temer 20 operetných titulov najmä českých autorov – medzi inými to boli hry Josefa Kajetána Tyla Sedliacka princezná (hudba A.V.Kudela, 27.10.1932) a Fidlovačka (hudba František Škroup, 17.11.1934), ďalej Dáma z Monte Carla (L.Pohl, Jiří Balda, hudba Otakar Samek, 17.2.1934), Naši muzikanti (J.Wilhelm, P.Herz, B.Grün, 16.2.1935), Dievčatko z vidieka (B.Šulc, B.Wormuth, J.Kumok, 12.10.1935), Pieseň lásky (K.Chalupecký, František Mrázek, hudba E.Ingriš, 31.12.1935),  operety Járu Beneša Parížanka (10.3.1934) a Stratená varta (25.11.1937). Premiéroval operetu profesora Štátneho učiteľského ústavu v Banskej Bystrici Karla Štiku Umluvené znamení na libreto J.Nezdoru (25.11.1933), v ktorej účinkovali aj študenti a profesori ústavu. Dej niekoľkých operiet bol z vojenského prostredia, napríklad veľká vojenská opereta Odtrúbené (Jiří Balda, Rudolf Nížkovský, Jaroslav Jankovec, 14.2.1937) alebo Újezdské kasárne (R.Havelka, E.Starý, 31.12.1937). Pri operetných produkciách si E.Kaláb niekedy prizýval aj orchester Telovýchovnej jednoty Sokol s dirigentom Ing.Václavom Nachtigalom.

Kapelník Emanuel Kaláb

Počas celého obdobia sa na príprave premiér zúčastňovali miestne spolky, školské spevácke zbory, meštiansky spevokol Smetana s dirigentom Otom Řečinským, ale aj stredoškolskí učitelia ako speváci, hudobníci, maliari kulís či režiséri. V mene obľúbeného hudobného žánru sa medzi nimi vyvinula krásna spolupráca bez ohľadu na národnosť, konfesiu, zamestnanie alebo vzdelanie. Vzájomné rešpektovanie svojich kultúr, úctu a pomoc, ktorú si osobnosti a kultúrne spolky a združenia poskytovali, možno sledovať zo zachovaných dokumentov i osobných spomienok počas celého tohto obdobia. Prejavovalo sa to aj na pôde vojenskej hudby v Banskej Bystrici  –  a určite nielen v tomto meste, kde sa na príklade kapelníkov i hudobníkov, v ich repertoári, kompozíciách, koncertnej činnosti i korešpondencii ukazuje kontinuita spoločných myšlienok, nádejí a cieľov smerom k vytvoreniu Československého štátu z čias československých légií, ako aj radosť z ich naplnenia. Napriek udalostiam po roku 1938 tieto idey rezonovali aj počas druhej svetovej vojny a kontinuita sa mohla obnoviť opäť po roku 1945. Ale to je už ďalšia kapitola z dejín vojenskej hudby v Banskej Bystrici a na Slovensku.

Plagát k premiére operety Odtrúbené v Banskej Bystrici (Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, ev.č. L-7740)

Význam vojenských hudieb si začíname naplno uvedomovať až teraz, keď nám doslova pred očami miznú z hudobnej mapy našich štátov. Žiaľ, neuvedomujeme si to všetci, dokonca sme svedkami ich znevažovania. [1] A predsa ide o významnú súčasť hudobnej kultúry a histórie, ktorá si v oblasti dokumentácie a výskumu zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť, než sme jej venovali dosiaľ. [2]

Poznámky:

[1] Lukáš, Milan. Stomiliónové klarinety musia šetriť. In Pravda, roč. 18,  č. 145 (23.6.2008), s. 1 a 6. Lukáš, Milan. G dur do útoku. In tamtiež, s.10.

[2] Bárdiová, Marianna. Zástoj vojenskej hudby v kultúrno-spoločenskom živote Banskej Bystrice. In BAJGAROVÁ, Jitka, ed. Vojenská hudba v kultuře a historii českých zemí. Sborník ze stejnomenné  mezinárodní konference konané 28.-30. dubna 2005 v Praze. Praha: Etnologický ústav Akademie věd ČR, v.v.i., 2007, s.389 – 413. ISBN 978-80-87112-00-7. 508 s.

 

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2018/02/Vojaci-v-zajati-Odtrubene-1024x679.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2018/02/Vojaci-v-zajati-Odtrubene-300x300.jpgMarianna Bárdiová1. svetová vojnaHudba a zábavaOsobnosti histórieUmenieŽivot v meste
Vojak sa môže veľmi ľahko dostať do zajatia či aspoň do „domáceho“ väzenia. Výhodou je, že z oboch týchto situácií sa môže dostať. Ak sa však dostane do zajatia „múzy s podkasanou sukňou“, ako sa hovorievalo za Československej republiky operete, je to pre vojenského hudobníka zajatie na celý život. To sa...