Urpín – hrdo sa vypínajúci nad Banskou Bystricou je pre jej obyvateľov neodmysliteľným, kultovým vrchom, akýmsi miestnym Olympom. Matej Bel už v prvej polovici 18. storočia o ňom napísal, že uštedruje veľmi veľa pôvabu. Ešte v nedávnej minulosti, pokým Urpín od centra mesta neoddelila rýchlostná komunikácia, bola každodenná návštevnosť tamojších serpentín (špacírok) vysoká. V súčasnosti pre všetky vekové kategórie návštevníkov pribudla lákavá možnosť prechádzky po novom náučnom chodníku „Serpentíny Urpín“.

   Dávnejší zámer vytvorenia tohto náučného chodníka sa podarilo realizovať až v súčasnosti po získaní dotácie z Environmentálneho fondu Európskej únie vo finančnom objeme 25 000 eur pri spolufinancovaní mestom vo výške 2741 eur. Náučný chodník sprístupnil verejnosti primátor Banskej Bystrice Mgr. Peter Gogola dňa 30. septembra 2014 symbolickým prepílením drevenej zábrany za účasti niektorých mestských poslancov, lesníkov, turistov a najmä žiakov banskobystrických škôl, po čom nasledovala premiérová prehliadka trasy náučného chodníka.

Tento stredne náročný, líniový náučný chodník s dĺžkou 3,6 km a prevýšením 173 m je schodný len pešo v letných mesiacoch asi za 2 hodiny. Začiatok náučného chodníka pri železničnej zastávke Banská Bystrica – mesto zdobí dlhá drevená lavička vyrezaná z kmeňa 120-ročného duba. Trasa vedie serpentínami s odbočkou ponad Radvaň na Vartovku a ďalej až  do koncového bodu na Žltých pieskoch. Náučný chodník je samoobslužný, čiže každý návštevník sa môže prostredníctvom 13 informačných panelov rozmiestnených na jednotlivých zastávkach dozvedieť mnoho zaujímavostí prírodovedného, lesníckeho i historického charakteru, ktoré sú znázornené slovom i obrazom.

O geologickej stavbe Urpína sa zmieňuje zastávka na terase historického kameňolomu, z ktorého vápencové kamene slúžili už v dávnej minulosti najmä na stavbu mestského opevnenia (hradby, bašty) a v novšej dobe tento priestor so štýlovým veľkým dreveným altánkom využívali na oddych i tanečné zábavy. Na Vartovke v časoch osmanského nebezpečenstva postavili strážnu vežu, ktorú začiatkom 20. storočia upravili na vyhliadkovú vežu a neskôr prebudovali na súčasnú hvezdáreň. Okrem týchto informácií je možné dozvedieť sa aj o poslaní hvezdárne a jej odborných aktivitách. Keďže náučný chodník vedie prevažne lesom, je len samozrejmé, že nemôžu chýbať o ňom príslušné informácie (Štedrosť lesa, Lesné biotopy Urpína). Mladšiu generáciu zrejme zaujmú zastávky venované vtáctvu a hmyzu (Vtáci a ich domčeky, Hmyz a jeho význam) s ukážkami vtáčích búdok a hmyzieho domčeka. Náučný chodník vedie popri prírodnej rezervácii Urpínska lesostep, v ktorej sa nachádzajú viaceré chránené druhy rastlín, ako aj zriedkavé a ohrozené druhy hmyzu, najmä zo skupiny chrobákov a pavúkov. V minulosti tu bol potvrdený výskyt pavúčika stepníka červeného, ktorý je maskotom náučného chodníka a sprevádza návštevníkov na všetkých zastávkach po celej trase. Rozpoznávanie 16 druhov okolitých lesných drevín umožňuje vytrvalcom informačný panel na začiatku posledného úseku trasy. Lesnícka tematika je aj na ďalších zastávkach (Činnosť lesníkov, Práca s verejnosťou). Mimoriadne zaujímavý je historický kalendár niektorých, pre mesto významných udalostí v rozmedzí rokov 1731-2014, ktoré sú zakódované v letokruhoch 282-ročného smreka. Atrakciou náučného chodníka je aj drevená zvonkohra. Náučný chodník ponúka pekný výhľad na mesto, Radvaň i Fončordu. Kruhový výhľad na vzdialenejšie okolie z vyhliadkovej terasy pozorovacej veže hvezdárne na Vartovke je znázornený na príslušnom informačnom paneli.

Hlavným autorom tohto vydareného náučného chodníka je Ing. Eduard Apfel z Mestských lesov, s. r. o. Banská Bystrica. Treba len dúfať, že bude pre potešenie i poučenie návštevníkov slúžiť dlhú dobu bez rušivých vandalských zásahov.

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/02/11-5-2014_DSC00608-1024x768.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/02/11-5-2014_DSC00608-300x300.jpgJúlius BurkovskýŠport a turistika
   Urpín - hrdo sa vypínajúci nad Banskou Bystricou je pre jej obyvateľov neodmysliteľným, kultovým vrchom, akýmsi miestnym Olympom. Matej Bel už v prvej polovici 18. storočia o ňom napísal, že uštedruje veľmi veľa pôvabu. Ešte v nedávnej minulosti, pokým Urpín od centra mesta neoddelila rýchlostná komunikácia, bola každodenná návštevnosť tamojších serpentín...