Najstarším stavebným materiálom v našich lokalitách bolo drevo. Bolo ho dostatok, a využívalo sa na stavby rôzneho druhu, od cirkevných až po svetské staviská. Bolo ľahko spracovateľné, pomerne lacné a bolo vhodné aj na stavby do kombinácie s kamením alebo hlinou. Dnes sa budeme venovať len čisto dreveným aj to špecifickým stavbám. Sú to zrubové drevené zvonice v Starej Haliči a v Čeríne.
Tejto téme sa venoval podrobným štúdiom pred rokmi Gejza Balaša. Svoje poznatky publikoval v roku 1974 v časopise Slovenský národopis 22, 1. Materiály. Veľmi krátka, len d
vojstranová štúdia nás uvádza do problematiky, o ktorej ani dnes toho veľa nevieme, a to ani napriek tomu, že v minulosti sme aj v našom okolí mali drevených stavieb viac než dosť. Spomínané drevené zvonice sa stavali pri kostoloch , ktoré nemali veže, na voľnom priestranstve , ale aj samostatne v strede usadlosti.
Gejza Balaša vo svojej štúdii píše:
Chceme upozorniť na dvesto – tristo rokov staré zvonice, jednu v Starej Haliči a druhú v Čeríne pri Banskej Bystrici.
Zrubová zvonica v Haliči je postavená v podobe zrezaného ihlanu a je datovaná nápisom na tráme pod zastrešením /zo severnej strany/: EXSTRVCTVM A MOLITORE JOANE POLONYI A. D. 1673. Druhá drevená zvonica je v Čeríne , pri kostole sv. Martina, tiež ihlanovitého tvaru..
Rím. – kat. kostol v Čeríne tvorí skupinu objektov so Zolnou, Dúbravicou, Hornou Mičinou a Ponikami, ktoré vznikli na začiatku 14. storočia a založili ich rôzni členovia tej istej rodiny.
V 13. storočí zakladajú Radon a jeho potomkovia osady medzi Neosoliom (Banskou Bystricou) a Veterosoliom (Zvolenom). Comes Radon sa však neusadil po prijatí majetkov vo Zvolenskej župe, ale ostáva naďalej v službách panovníka, žije na panovníckom dvore, zúčastňuje sa na všetkých vojenských ťaženiach, sprevádza utekajúceho Belu IV. do Dalmácie. Potomkovia Radona – z nich jedna vetva – používa prímenie Kürtös (Krtíš) alebo „de Oslar“ (staré pomenovanie podľa istého kmeňa Kabarov patriacich k iránskej jazykovej skupine).
Z toho rodu pochádzal aj Pavel de Kürtös /1283 – 1326/, bojovník a prívrženec panovníckeho rodu, ktorý za zásluhy získal čerínske zeme. Tu založil osady Čerín, Čačín, Dúbravicu, Lukavicu, Sebedín a Hrochoť. Za sídlo si vybral Čerín, kde okolo roku 1315 postavil kostol zasvätený sv. Martinovi. Zvonica bola postavená omnoho neskoršie.
Zvonice sa vyznačujú výrazným značením na tesárskych spojoch trámov pri výstavbe. To v podstate znamená, že jednotlivé trámy boli pripravované na mieru n
a zemi. Tu treba povedať, že podobné kamenárske značky sú nám z minulých storočí predsa len známejšie ako tesárske. Znaky majú rôzne tvary, počnúc rímskymi číslicami a končiac svastikou. Zdá sa, že značky neboli z „katalógovej“, teda odborne uznávanej rady, ale že ich mali tesársky majstri buď len náhodné, alebo len pre seba. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že by sme tu márne hľadali písmená napríklad z rúnových skál!
Žiaľ, už v minulosti sa týmto znakom venovala malá pozornosť, lebo pri výmene trámov za novšie kusy, sa už značky na nové kusy neprenášali, a tak už aj Gejza Balaša bol ochudobnený o čaro ďalších značiek zo 17. storočia. Aj preto je tu výzva pre turistov – zastaviť sa na meditáciu a na malé štúdium ľudovej stavebnej kultúry.
