150 rokov od narodenia významného vedca, rímsko-katolíckeho kňaza, maliara a politika Jozefa Murgaša

17. februára 1864 sa v obci Jabríková (dnes súčasť Tajova), v lokalite zvanej „Farbenô“, narodil v rodine uhliara Jána Murgaša a jeho manželky Zuzany Slamovej prvorodený syn Jozef. Rodina bývala na konci obce v dome č. 58, ktorý vlastnil starý otec Jozefa Murgaša, Andrej Slama. Keďže sa v takmer všetkých písomných materiáloch uvádza omylom Tajov ako rodisko Jozefa Murgaša, priblížime čitateľom v stručnom prehľade, v akom prostredí budúci vynálezca vyrastal. V čase jeho detstva bola Jabríková  približne rovnako veľkou obcou ako Tajov. Obe mali okolo 300 obyvateľov. Väčšinu mužov z Jabríkovej a ich rodiny živila práca hutných robotníkov v blízkom Tajove a práca uhliarov, ktorí  pracovali takisto pre tajovskú hutu. Boli to zamestnanci kráľovskej komory a ako takí mali – v starobe alebo invalidite – nárok na penziu. Po zosnulých mužoch dostávali penziu ich vdovy. Pravidelné zárobky uhliarov a hutných robotníkov, nádenníkov a niekoľkých remeselníkov, ktorí žili v Jabríkovej, dopĺňali malé hospodárstva s domácimi zvieratami, hlavne ovcami a kravou v každom dome. Malý Jozef vyrastal v krásnom prírodnom okolí Jabríkovej a v láskyplnom rodinnom prostredí rodičov a – niekoľko rokov – aj starých rodičov, spolu s bratom Jankom, mladším o dva roky.

Jozef Murgaš  navštevoval elmentárnu školu v Tajove, kde pôsobil mladý učiteľ Karol Berger. Jemu vo veľkej miere vďačíme za to, že podporoval nadaného žiaka a ovplyvnil rodičov pri plánovaní jeho budúcnosti . Ako starší syn mal byť Jozef nasledovníkom svojho otca, no – na naliehanie učiteľa –  rodičia nakoniec súhlasili, že pôjde študovať. Na prvý pokus sa na Kráľovské rímsko-katolícke gymnázium nedostal, a to pre nedostatočnú znalosť nemčiny. Na druhý pokus, už ako 13-ročný, vstupuje do prvého ročníka. Ako nemajetný študent je oslobodený od platenia školného vo výške 12 zl. Tu sa stretáva s Jozefom Božetechom Klemensom, ktorý ho učí povinné kreslenie, ale za ročný poplatok 4 zl. mladý Murgaš navštevuje kreslenie aj ako nepovinný predmet, a to s výborným prospechom. V ročníku študuje spolu s budúcim básnikom Izidorom Žiakom (Somolickým), ktorý tiež chodí na nepovinné kreslenie. Pretože Jozefovi rodičia nemali dosť prostriedkov podporovať syna na štúdiách – napriek tomu, že v treťom ročníku už dostával štipendium zo základiny Platyho -, musel Jozef opustiť gymnázium v Banskej Bystrici, a dať sa na cirkevnú dráhu. Bezplatné stredoškolské štúdiá absolvoval ako seminarista,  dva roky v Bratislave a dva roky v Ostrihome, kde zmaturoval. Našťastie sa našli profesori, ktorí podporovali záujem nadaného študenta o prírodné vedy, hlavne o fyziku, a umožnili mu prístup do laboratórií, kde mohol robiť pokusy. Prísny režim v seminári takmer neumožňoval rozvíjanie kresliarskeho nadania Jozefa Murgaša. Výnimočne mohol kresliť len počas vychádzok, samozrejme cirkevné námety. V Ostrihome pokračoval  dva roky  v štúdiu bohoslovectva, ktoré  ukončil v šk.roku 1887/88 na seminári v Banskej Bystrici. Za kňaza bol vysvätený 10. novembra 1888, a hneď nastúpil na miesto kaplána v Dubovej. Banskobystrický biskup Imrich Bende (v B.B. 1887-1893), znalec umenia a maliarstva, vedel o nadanom Slovákovi, maliarovi a kňazovi Jozefovi Murgašovi, a tak – hoci sám Maďar – umožnil mu štúdium v Budapešti na krajinskej maliarskej škole s cieľom „zdokonaliť sa v umení cirkevného maliarstva“,  a po roku pre Murgaša obstaral ďalšie štúdium na Umeleckej akadémii v Mníchove. Nový biskup banskobystrickej diecézy, Karol Rimély (1893-1903), nemal zmysel pre umenie, dal na ohováračské reči svojich podriadených, a tak  bol Jozef Murgaš tri  mesiace pred ukončením štúdia z Mníchova odvolaný. Nechcejúc sa prehrešiť proti kňazskému sľubu a poslušnosti voči Cirkvi, neprijal ponúknuté miesto asistenta na Umeleckej akadémii ani návrhy na zrieknutie sa kňazského stavu, a odcestoval domov. Murgaš musel hneď (1893) nastúpiť na miesto kaplána v Dubovej, o krátky čas (1894) bol však preložený do Slovenskej Ľupče a potom do vzdialenejšieho Chrenovca, aby tak nebol v priamom dosahu „nepriaznivého vplyvu panslávov“, medzi nimi i priateľa Dominika Skuteckého a vdovy Jozefa Božetecha Klemensa. Pri pomaďarčovaní rímsko-katolíckeho gymnázia v Banskej Bystrici bol Jozef Božetech Klemens – ako pansláv – pozbavený úradu riadneho profesora kreslenia, prírodných vied, zemepisu a matematiky. Len v poslednom roku pôsobenia učil Jozefa Murgaša (1877/78), ale súkromne ho vzdelával aj ďalej a jeho priateľský, až otcovský vzťah k nemu pretrval až do jeho smrti. Pani Klemensovú považoval Jozef Murgaš za druhú matku.

Neustále šikanovanie, prekladanie z jednej farnosti do druhej, nemožnosť uplatniť a rozvíjať vlastné nadanie, ako aj  beznádej, ktorú toto všetko vyvolávalo, viedli nakoniec Jozefa Murgaša k rozhodnutiu opustiť Slovensko. Na vlastnú žiadosť bol „vypustený“ z Banskobystrickej diecézy 8. marca 1896.

Pripomíname čitateľom, že – pri príležitosti 80. výročia smrti Jozefa Murgaša v roku 2009 – vyšiel v 2.č. Bystrického Permonu článok, kde sa uvádzajú jeho maliarske diela i vynálezy. 21. mája 2009 sa konala v Tajove spomienková slávnosť, na ktorej vystúpili odborníci z rôznych odvetví, aby zhodnotili prácu a život Jozefa Murgaša ako vedca, maliara a kňaza. Účastníci slávnosti sa telemostom spojili s účastníkmi spomienkovej slávnosti v mestečku Wilkes Barre (Pensylvánia, USA), kde Jozef Murgaš pôsobil 33 rokov ako kňaz.

V októbri minulého roka usporiadala ŠVK v B.B. medzinárodnú vedeckú konferenciu, Mosty priateľstva, venovanú osobnostiam Slovákov, ktorí sa uplatnili v zahraničí . V programe 2-dňovej konferencie odzneli aj dva príspevky venované Jozefovi Murgašovi.

Na tento rok pripadnú dve výročia Jozefa Murgaša, 150 rokov od jeho narodenia a 11. mája 85 rokov od jeho smrti, preto ŠVK v B.B. usporiada 16. mája medzinárodnú vedeckú konferenciu „Jozef Murgaš – reflexie života a diela v medzinárodnom kontexte“.

Jozef Murgaš, chlapec z ľudu, potomok mnohých generácií predkov, ktorí sa usadili v prostredí, kde bolo treba drevorubačov, uhliarov, hutníkov či baníkov, hoci sám vzdelaný a výnimočne všestranne nadaný, nezabudol, kde sa narodil. Hoci veľmi túžil vrátiť sa domov na už slobodné Slovensko, a tu pracovať pre jeho rozkvet, nenašlo sa preňho miesto. Sklamaný sa vrátil do Ameriky, do farnosti, ktorú vybudoval, k ľuďom, ktorí ho mali radi a ktorí si ho vážili, aby tu jeho unavené srdce 11. mája 1929 v spánku zastalo. Mal iba 65 rokov.