Slovenská hudba 12. pluku československých légií v Irkutsku. Na fotografii asi z roku 1918 v 1. rade 5. zľava sedí kapelník Václav Novotný, vpravo vedľa neho (6. zľava) slovenský skladateľ Frico Kafenda (1883-1963) (Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, ev.č. H-13064)

Zaujímavým hudobníkom, ktorý v rokoch 1925-1929 pôsobil v Banskej Bystrici ako kapelník vojenskej hudby, bol kpt. Václav Novotný (9.12.1883, Ústí nad Orlicí – 24.12.1957, Hradec Králové). V pätnástich rokoch sa sám prihlásil k vojenskej hudbe v Užhorode ( peší pluk č. 65). Hudbu študoval najprv v rodisku u Jana Kociana, neskôr v Miškolci, v Budapešti a v roku 1908 vo Viedni zložil štátnu skúšku pre vojenských kapelníkov. Potom pôsobil aj v civilných zamestnaniach – v továrni Union vo Zvolene a v továrni Sandrik v Dolných Hámroch pri Banskej Štiavnici, kde súčasne dirigoval závodné dychové hudby. Už na začiatku 1. svetovej vojny sa 12.9.1914 dostal do ruského zajatia najprv u Janova, v rokoch 1914-1917 bol v Omsku. 7.6.1918 sa prihlásil do čsl. légií, kde bol 29.9.1918 zapísaný do zoznamu 1. roty čsl. tábora pre Slovákov v Irkutsku. Tu pôsobil ako strelec v hudobnom oddieli a zakrátko aj ako kapelník tábora pre Slovákov. Z jeho účinkovania pri Slovenskej hudbe v Irkutsku sa v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici zachovala fotografia z roku 1919 (ev.č. H-13064), na ktorej je ako jej kapelník (sediaci v prvom rade 5. zľava) a vedľa neho (6. sprava) sedí slovenský skladateľ Frico Kafenda (1883-1963). V roku 1922 ho povolali k vojenskej hudbe p. pl. 26 v Banskej Štiavnici, kde bol 9. júna 1923 povýšený do funkcie kapitán kapelník. Odtiaľ prišiel do Banskej Bystrice a tu sa na rozdiel od svojho predchodcu Bedřicha Holečka orientoval najmä na symfonické koncerty. Jeho repertoár bol obdivuhodne široký: symfónie a symfonické básne L. v. Beethovena, F. Schuberta, P.I.Čajkovského, B. Smetanu (celý cyklus Má vlast), A. Dvořáka, J. Suka a J. L. Bellu, interpretoval aj predohry a úryvky z opier G. Pucciniho, G. Bizeta a R. Wagnera, ako aj Requiem od G. Verdiho. S profesionálnymi sólistami, ktorí pochádzali z Banskej Bystrice, uvádzal klavírne a husľové koncerty. Pri príležitosti 10. výročia Československej republiky sa 20.3.1928 uskutočnil symfonický koncert, na ktorom spoluúčinkovala huslistka Magda Tyrolerová. Vďaka letáku, ktorý sa nachádza v zbierkach LHM (ev.č. H-13052), poznáme program tohto koncertu: prvou bola orchestrálna predohra k opere Detvan od banskobystrického skladateľa Viliama Figuša-Bystrého, pričom opera mala slávnostnú premiéru v Slovenskom národnom divadle v Bratislave pod taktovkou Oskara Nedbala o pár dní neskôr – 1. apríla 1928. V programe ďalej uviedli symfonickú báseň Franza Liszta Hèroide funèbre, Husľový koncert g-mol, op. 26 od Maxa Brucha a symfonickú báseň Antonína Dvořáka Zlatý kolovrat. Václav Novotný bol autorom viacerých symfonických diel a v mnohých z nich spracoval aj slovenské ľudové piesne. Možno predpokladať, že ich na vojenských promenádnych koncertoch aj uvádzal.

Program symfonického koncertu vojenskej hudby p. pluku 26 s dirigentom Václavom Novotným v Banskej Bystrici 20.3.1928 (Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, ev.č. H-13052)

Problémom však bolo, že vojenská hudba v Banskej Bystrici v exteriéri mohla účinkovať iba na rozličných nekrytých miestach, napríklad na promenáde v popredí historického barbakanu alebo na hlavnom námestí. Pri náboženských slávnostiach stáli hudobníci na schodoch mariánskeho stĺpu alebo počas hrania chodili okolo neho. Nevediac, do čoho sa púšťajú, začali vojaci predstaviteľom mesta navrhovať postavenie hudobného pavilónu. V Štátnom archíve v Banskej Bystrici (pobočka Banská Bystrica) sa zachovali zaujímavé dokumenty o tejto historickej akcii. Prvý návrh mestskej (ešte obecnej) rade v Banskej Bystrici pochádza z 11.6.1927 od posádkového veliteľa generála Eduarda Kadleca: „Koncerty veřejné hudby p.pl.26 konají se pravidelně v letním období v městských sadech na Lukách. Aby bolo možno koncerty tyto konati i za počasí méně příznivého – žádám o laskavé rozhodnutí zda nebylo by vhodno pro tyto veřejné koncerty zříditi po vzoru jiných měst – v městských sadech hudební pavilon.“  Notársky výťah zápisnice zo zasadnutia obecnej rady mesta zo dňa 15. júna 1927 k tejto žiadosti uvádza: „Rada uzavrela Posádkové Veliteľstvo zdvorile o tom upovedomiť, že Mestský Park je už až priliš zastavaný a zúzdený tak že na ňom vhodného miesta pre pavilon ani nieto.“

Žiadosť zopakoval aj veliteľ pešieho pluku č.26 plk. Jan Kosina už dňa 5.8.1927. Opätovne „slávnej mestskej rade“ pripomína, že promenádne koncerty vojenskej hudby sa tešia neobyčajnému záujmu a porozumeniu obyvateľov i návštevníkov nášho krásneho mesta a zdôrazňuje, že koncerty sa konajú na výhodnom miestne – v tunajších sadoch, čo povznáša Banskú Bystricu medzi mestá, v ktorých sa ľudia radi zdržiavajú a na ktoré sa tak skoro nezabúda. Aby sa však úroveň hudobných produkcií zvýšila a obecenstvo im mohlo príjemnejšie načúvať, znovu sa obracia na mestskú radu, „která pro zvelebení města má vždy plné porozumění – se žádostí, aby v městských sadech dala zříditi zvýšené pódium, tak zvaný hudební pavilon, jako jest tomu v jiných městech.“ Podľa priloženého náčrtku navrhoval pavilón umiestniť v strede mestských sadov. Už o 5 dní mestská rada požiadala vojenské veliteľstvo, aby predložili nákres a rozpočet na stavbu pavilónu. Mesto a vojsko sa zrejme na veci nedohodli, pretože v archíve o štyri roky neskôr, zo dňa 30. mája 1931, opäť nachádzame žiadosť o jeho výstavbu, a to s podpisom posádkového veliteľa divízneho generála Kadleca. Tentokrát žiadosť začal takto: „V posádce B. Bystřice pořádá hudba p.pl.26 každého roku v letní době týdně bezplatné lidové koncerty pro občanstvo města v městském parku „Na Lukách“. Pořádání těchto koncertů je velmi na závadu, že město Baňská Bystřice nemá dosud žádného hudebního pavilonu. Hudebníci trpí vemi často horkem, neb větrem, jindy zase deštivým počasím. Je-li slunečno, je pak hudba nucena uhýbati se a měniti stále místo dle stavu slunce, což zajisté neposkytuje povznášející podívanou. Mimo to –prší-li- kazí se drahocenný materiál /noty, nástroje, oděv atd./, který se, přirozeně – poněvadž koncerty jsou bezplatné –nedá snadno nahraditi.“ Zrejme medzi korešpondenciou došlo aj k osobnému jednaniu, pretože v ďalšom liste sa spomína rozpočet 17000,- Kčs a výťah zápisnice zo zasadnutia mestskej rady z 3.6.1931 hovorí o tom, že mesto „z rozpočtových dôvodov žiadosti vyhovieť nemôže.“

Vojaci sa však nevzdali. Svedčia o tom ďalšie zachované zápisnice a dokumenty. Na jeseň v roku 1932 po piatich rokoch vytrvalého úsilia obidve stránky celú vec uzavreli zhrnutím, že na stavbu pavilónu mesto prispelo materiálom v cene 5.502.12 Kčs a divízny generál dal k dispozícii „odborné sily vojanské“. Technická rota pešieho pluku 26 posádkovému veliteľstvu podala písomné hlásenie, že v dňoch 1.-11.augusta 1932 pracovalo mužstvo tejto roty v počte 20-22 mužov od 6.00 hodiny denne 11 – 12 hodín s poludňajšou hodinovou prestávkou na výstavbe mestského hudobného pavilónu. „Práce byly skončeny dne 11. srpna 1932 ve 12. hodin“. Nuž, hudobný pavilón dodnes stojí v mestskom parku v Banskej Bystrici a pri týchto poznatkoch všetci môžu posúdiť vtedajšiu „výkonnosť“ vojakov pri jeho stavbe. Mestská rada však bola napokon zrejme spokojná, lebo prípisom č.1428/1932 rozhodla dňa 17. novembra 1932 poukázať 220.- Kč „zo základiny domácej … Posádkovému veliteľstvu titulom odmeny pre mužstvo, ktoré pracovalo na výstavbe mestského hudobného pavilónu za mimoriadne práce…“

Aj keď sa táto stavba formou a výpravnosťou možno nevyrovná podobným pavilónom, najmä z obdobia secesie, v niektorých iných mestách, patrí k histórii nášho mesta a mali by sme ju nielen viacej chrániť, ale aj využívať. Zatiaľ posledné promenádne koncerty vojenskej hudby sme tu mohli počúvať v poslednej tretine 20. storočia pod taktovkou kapelníkov mjr. Jaromíra Sylvestra a neskôr pplk. Jozefa Krála. Azda neboli celkom posledné…

     

 

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2018/02/Ako-vojaci-v-parku_Irkutsk-1024x566.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2018/02/Ako-vojaci-v-parku_Irkutsk-300x300.jpgMarianna Bárdiová1. svetová vojnaHudba a zábavaOsobnosti histórieUmenieŽivot v meste
Zaujímavým hudobníkom, ktorý v rokoch 1925-1929 pôsobil v Banskej Bystrici ako kapelník vojenskej hudby, bol kpt. Václav Novotný (9.12.1883, Ústí nad Orlicí – 24.12.1957, Hradec Králové). V pätnástich rokoch sa sám prihlásil k vojenskej hudbe v Užhorode ( peší pluk č. 65). Hudbu študoval najprv v rodisku u Jana Kociana, neskôr v Miškolci, v Budapešti a v roku...