W – Volfrám
Priblížili sme si už mnoho prvkov, ktoré sa v Banskej Bystrici ťažili, alebo majú potenciál pre budúcnosť. Z tejto skupiny je aj dnešný zástupca volfrám. Kde ho hľadať? Donedávna nám dával svetlo. Volfrám je hlavnou súčasťou odporového drôtiku v žiarovkách. Je ho tam zvyčajne viac než 99 %. Dnes už je „svietiaca“ funkcia v úzadí, ale kov potrebujeme aj naďalej.
História
Vlčia smotana – tak by sa dal voľne preložiť názov volfrámu. Starí baníci dali takýto názov zvláštnemu kovu – ťažkým kamienkom tmavohnedej alebo žltosivej farby, ktoré znižovali obsah cínu v rude. Požierali cín ako vlky ovce. Toľko legenda. Kov dlho čakal na svoje objavenie. Podarilo sa to až svetoznámemu švédskemu chemikovi Carlovi W. Scheeleovi, ktorý už objavil nejeden prvok. Prvok chvíľu čakal na svoje uplatnenie, ale to prišlo veľmi rýchlo potom, čo sa zaistilo, že zvyšuje tvrdosť zliatin. A potom mu už nič nestálo v ceste, aby sa dostal medzi dôležité suroviny.
Základné vlastnosti volfrámu
Čistý kov má striebrobielu farbu a mimoriadnu tvrdosť, pritom si zachováva dobré kujné vlastnosti. Je to kov s najvyššou teplotou topenia a preto sa spracováva najmä tzv. práškovou metalurgiou. Je odolný voči kyselinám a to pre jeho schopnosť pasivácie. Pri vysokých teplotách reaguje s kyslíkom. Preto je nutné pri nich používať ochrannú atmosféru ako je to napríklad v žiarovkách.
| W | Volfrám | Protónové číslo: | 74 | Tvrdosť v Mohsovej stupnici: | ||
| Teplota tavenia: | 3422 °C | Pomerná atómová hmotnosť: | 183,84 | |||
| Teplota varu: | 5660 °C | Skupenstvo (pri 20°C): | pevné | |||
| Wolframium | Neušľachtilý kov | Hustota (20 °C): | 19,3 x 103 kg/m3 | Objaviteľ: | Carl Scheele v roku 1781 | |
Využitie
Volfrám má bohaté priemyselné využitie predovšetkým ako súčasť rýchlorezných ocelí, ale používa sa aj do ohňovzdorných materiálov a jeho zlúčeniny sa používajú aj pri výrobe keramiky a porcelánu. Známe sú odtiene žltej, modrej, bielej, fialovej a zelenej, ktoré sú na báze tohto prvku. Aj vojenský priemysel si všimol vlastnosti kovu. Predovšetkým zaujala jeho zliatina zo železom, ktorá má mimoriadnu tvrdosť.
Do povedomia ľudí sa volfrám zapísal najmä ako svietiace vlákno. V roku 1906 nahradilo uhlíkové a od vtedy sa používa až dodnes. Okrem žiaroviek sa v elektrotechnike využíval aj do elektród, elektronike a ako súčasť röntgenových trubíc. Vývoj však aj v týchto oblastiach rýchlo napreduje a tak žiarovky nahrádzame žiarivkami a elektrónky nájdeme len v múzeách, no volfrám je ešte stále dôležitou súčasťou priemyslu. Pre svoje mimoriadne vlastnosti si vydobyl cestu do kozmického priemyslu, ale celkom nečakane aj medzi šperky.
Náleziská v okrese
Volfrám sa v našom okrese nachádza v katastri obce Brusno na južných svahoch Nízkych Tatier v ľavej hornej časti doliny Sopotničky, približne 1250 metrov na juhovýchod od vrchu Holica v okolí Brezín. Žilky sú hrubé asi 1 až 3 milimetre. Nachádza sa tu v podobe minerálu Scheelit chemicky Ca[WO4], ktorý bol pomenovaný po objaviteľovi tohto prvku. Zaujímavosťou je, že ho sprevádza zlato. Zlaté zlatinky je možné nájsť spolu so Scheelitom. Ich veľkosť je až 0,15 mm. Tento kov sa u nás zatiaľ neťažil a ani tak skoro sa asi nebude. No nič to nemení na skutočnosti, že aj on patrí do bohatej klenotnice rudných zásob nášho regiónu.