Pb – Olovo

Traduje sa, že olovo zničilo Rím. Medzi moderné vymoženosti Ríma patril aj vodovod. Voda putovala k svojim spotrebiteľom v olovených rúrkach, lenže rozpustné soli olova sú pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné, a tak sa mohli ľudia otráviť alebo nie? Najnovšie výskumy však hovoria, že obviňovať olovené rúrky z pádu Ríma nebude také jednoznačné, pretože olovo sa len tak ľahko a hlavne dlhodobo nerozpúšťa. Vďačí za to svojej vlastnosti – pasivácii. Rím mal podstatne viac vážnejších dôvodov než olovo, ktorým vďačí za svoj pád.

 HistóriaOlovo

 Olovo bolo ľuďom známe asi už v siedmom tisícročí pred Kristom. V prírode sa vyskytuje zvyčajne vo forme minerálov alebo aj ako prímes iných kovov, ale existujú aj prípady, keď bolo olovo náhodne vytavené z rúd napríklad pri veľkých požiaroch. Mäkký, ľahko formovateľný a taviteľný kov sa rýchlo stal predmetom záujmu človeka.

V minulosti sa využívalo hlavne na výrobu farieb. Olovené farby sa používajú dodnes. Okrem spomínaných olovených potrubí v Ríme sa tento kov využíval najmä pri získavaní striebra z iných rúd, a preto bol veľmi dôležitý. Výnimočne bol zrejme pre jeho ľahkú opracovateľnosť využívaný aj na odlievanie umeleckých diel. Nedá sa nespomenúť, že pre svoju nízku taviteľnosť sa tento kov stal výhodným nástrojom mučenia. Liatím roztaveného olova do rozmanitých otvorov na tele sa mučilo nielen u nás, ale po celom svete. Aj alchýmia ho považovala za veľmi dôležitý kov a ako jeden z mála kovov sa stal súčasťou našich ľudových tradícií, keď sa napríklad na Luciu leje olovo do vody, aby sa vyveštil osud.

 Základné vlastnosti olova

 Olovo je šedobiely kov, veľmi mäkký. Je ho možné krájať nožom. Rez má výrazný lesk, ktorý sa rýchlo pokryje vrstvičkou oxidu. Táto vrstvička však zabráni ďalšej korózii. Aj preto, hoci olovo patrí medzi neušľachtilé kovy, je odolné voči kyselinám aj zásadám a práve pre túto vlastnosť je nepravdepodobné, že by spôsobilo takú otravu rímskych obyvateľov, ktorá by viedla k pádu ríše.

 

Pb Olovo Protónové číslo: 82 Tvrdosť  v Mohsovej stupnici: 1,5
Teplota tavenia: 327,5 °C Pomerná atómová hmotnosť: 207,2
Teplota varu: 1740 °C Skupenstvo (pri 20°C): Pevné
Plumbum Neušľachtilý kov Hustota (20 °C): 11,34 x103 kg/m3 Objaviteľ: Kov je známy od pradávna.

 Využitie

 Olovo má stále rozsiahle využitie napríklad ako pájkový kov alebo literina – zliatina olova cínu a antimónu na tlač textov, ktorú vynašiel Johannes Gutenberg. Vyrábajú sa z neho farby – jednou z najznámejších olovených farieb je mínium alebo surík, využíva sa v sklárstve a v elektropriemysle. Donedávna bolo jeho hlavné využitie pri výrobe akumulátorov, ale dnes je čoraz viac nahrádzaný inými kovmi. Zlúčeniny olova sú zvyčajne jedovaté alebo aspoň škodlivé, čo značne znižuje jeho použitie. Zaujímavou formou využitia sú olovené guľky v strelive.

Nálezy v okrese

   Z nášho okresu poznáme dve náleziská polymetalického charakteruOlovo, kde sa ťažilo aj olovo. Prvé je v katastri obce Slovenská Ľupča, kde sú dve ložiská s výskytom olova. Ložisko Stráža sa nachádza na úbočí vrchu Stráž. Na ploche približne 600 x 100 m sa nachádzajú zvyšky po banských kutacích prácach. Ich hĺbka nebola veľká, dosahovala maximálne 30 m. Ďalší výskyt olova je v lokalite Ratajová. V oboch prípadoch sa olovo nachádza spoločne so zinkom.

Podobná situácia je aj na polymetalickom nálezisku v Drienku pri Ponikách. Na ploche približne 200 x 800 m sa nachádzajú zreteľné zvyšky po intenzívnej banskej činnosti. Ťažilo sa tu už dávno, ale z písomných dokladov je ťažba doložená až v roku 1604, ale už o päť rokov na to ju zastavili. História zaznamenala mnoho pokusov o jej obnovenie, ale všetky boli neúspešné. Posledné pokusy boli začiatkom 20. storočia. V rokoch 1957 až 1968 tu prebiehal intenzívny geologický prieskum, ale jeho výsledky boli tiež nepriaznivé. Olovo bolo v neskoršom období hlavným prvkom, ktorý sa tu ťažil, ale okrem neho tu bol aj zinok a striebro. Pomer obsahu olova voči zinku sa približne odhaduje od 5 : 1 do 10 : 1. Maximálna koncentrácia olova v rude dosahuje 20 %, ale takáto hranica je skôr ojedinelá.Olovený náboj

Na záver ešte jedna zaujímavosť. Pri banských prieskumných prácach na ložisku Drienok boli objavené aj jaskyne. Jednu z nich nazvali Perla. Je malá, má len približne 6 x 10 metrov, ale je vyzdobená aragonitom. Bohužiaľ, pri prácach bola vážne poškodená a dnes vzhľadom na skutočnosť, že prieskumná ťažba sa skončila a ústie štôlne bolo uzavreté, je neprístupná.