Autor: Pavel Gender
V čísle 2/2015 bol uverejnený článok o slávnej histórii banskobystrického mediarskeho podniku. O to smutnejšia je však neslávna prítomnosť mimoriadne cenného industriálneho dedičstva – Medeného hámra – kde tento podnik takmer pol tisícročia permanentne fungoval Temer všetci zlomili nad ním palicu a súčasní majitelia iba čakajú na jeho samovoľný, no definitívny koniec. Nebyť niektorých budov zapísaných od roku 1972 do zoznamu kultúrnych pamiatok, jeho osud by bol spečatený.
Koncom júna bola na radnici mesta Banská Bystrica inštalovaná výstava „Medený hámor v Banskej Bystrici“. Výstava predstavila časť výsledkov výskumných a projekčných aktivít, ktoré pedagógovia a študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, realizovali v okolí Banskej Bystrice s cieľom zdokumentovať a prezentovať architektonické stopy ťažby a spracovania medenej rudy v tomto regióne. Výstavu zorganizovala Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v spolupráci s časopisom Bystrický Permon a s podporou mesta Banská Bystrica. Zámerom výstavy bolo sprítomniť obyvateľom mesta historický význam Medeného hámra a konkretizovať mimoriadne architektonické, urbanistické a najmä technické riešenia, ktoré v takmer opustenom areáli – ležiacom len pár minút od historického centra mesta – dlhodobo bezprízorne chátrajú. Výstava priniesla komplexný pohľad na historické objekty Medeného hámra – popis stavieb ako súčasti historického výrobného komplexu, charakteristiku aktuálneho stavu zachovania a identifikáciu jeho pamiatkových hodnôt. Industriálne dedičstvo Medeného hámra bolo predstavené v kontexte jeho historických, technologických, architektonických, sociálnych a širších kultúrnych hodnôt ako perspektívny potenciál pre možné nové funkčné využitie. Na výstave bolo predstavených niekoľko architektonických štúdií možného nového využitia jednotlivých objektov areálu. Všetky návrhy ukázali, že zachovanie a prezentácia výskumom identifikovaných hodnôt architektonického dedičstva sa dá skĺbiť aj so živou komerčnou alebo spoločenskou funkciou. Predstavené štúdie využili všetky stávajúce objekty s minimálnymi búracími a zmenovými zásahmi: zachované pamiatkové kvality jednotlivých stavieb zakomponovali do navrhnutej prevádzky ako atrakciu, pričom stavbám a ich vnútorným priestorom ponechali ich jedinečný, miestami až tajuplný industriálny charakter. Najpodrobnejšie boli spracované návrhy na funkciu verejného vedecko-edukačného, resp. kultúrno-spoločenského centra a na funkciu komerčného multifunkčného obchodného a expozičného centra. Ako doplnkové funkcie, ktoré by však mohli fingovať aj nezávisle, boli overené aj možnosti verejného stravovania (art-kaviareň, alebo reštaurácia) prechodného bývania, podnikateľského inkubátora služieb, umeleckých remesiel alebo designu. Genius loci Medeného hámra, jeho technicky unikátne stavby s nevšednými interiérmi i lokalizácia v rámci mesta podporujú perspektívu obnovy tejto výnimočnej pamiatky. Výstava mala ambíciu podnietiť záujem o priemyselné dedičstvo areálu, predstaviť jeho architektonické kvality a mimoriadnu historicko-dokumentárnu hodnotu, oživiť industriálnu pamäť obyvateľov prostredníctvom realizácie jeho možnej vitálnej premeny.
Mesto Banská Bystrica zahrnulo do svojho Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na roky 2015 – 2023 maximálne využitie kultúrno-historického potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu. Hlási sa ku svojej slávnej minulosti – v tom aj k prínosu Thurzovsko–Fuggerovskej spoločnosti, ktorá svojimi aktivitami orala prvé brázdy zrodu ranokapitalistickej Európy.
Po výstave vedenie mesta začalo rokovania s majiteľmi areálu Medeného hámra. Verím, že spoločne nájdu možnosť na jeho záchranu. Víziu možných perspektív poskytli študenti architektúry, na realizáciu bude potrebná hlavne dobrá vôľa všetkých dotknutých, ale aj záujem a podpora širokej verejnosti.