Co – Kobalt

Kobalt

Richard R. Senček

 

Nemecký baníci občas v podzemí natrafili na zlomyseľných škriatkov alebo duchov – koboltov, ktorý im neustále kazili prácu a keď kolonizovali stredné Slovensko asi si jedného so sebou doniesli. Zlí škriatkovia sú len legendou, ale je pravdepodobné, že práve oni dali pomenovanie prvku, ktorý skutočne „kazil“ prácu baníkom. Kobaltové rudy nie sú v prírode známe, tento kov sa vyskytuje len ako sprievodný prvok niklových, medených a olovených rúd. Kobalt zhoršoval spracovateľnosť a mal aj značne negatívny vplyv na zdravie. Niet sa čo čudovať, že medzi baníkmi v obľube veľmi nebol.

 

História

 

Ľudstvo pozná kobalt ako kov len niekoľko storočí, ale s kobaltom v zlúčeninách sa stretlo už pred tisícami rokov. „Kobaltová modrá“ – to je označenie pre charakteristické modré farbivo, ktoré sa používalo už v starom Egypte vo forme modrej glazúry alebo Číne na výrobu svetoznámeho belasého porcelánu. Starí Egypťania vedeli pomocou kobaltových farieb vyrábať modré sklo, ktoré sa našlo v početných vykopávkach. Zo zánikom Egyptskej ríše načas zaniklo aj tajomstvo modrého skla. Nieže by sa modré sklo nevyrábalo, ale zo zlúčenín medi a iných látok a to jednoducho nebolo „to pravé kobaltové“. Až stredoveké Benátky znovu objavili zlúčeniny kobaltu a sním nádherné modré sklo, ktoré ich preslávilo po celom svete.

Kobalt ako prvok bol naďalej neznámy. Saskí baníci sa naučili rozoznávať pravú striebornú rudu od falošnej – koboldu, ktorú medzi vzorkami poslali aj do Švédska. Tu existenciu neznámeho prvku dokázal vo svojej dizertačnej práci chemik George Brandt v roku 1735. Ako to už v histórii býva zvykom na túto prácu sa asi na 30. rokov zabudlo. Až koncom 17. storočia sa Brandtov objav definitívne potvrdil. Aj keď existencia nového prvku bola potvrdená ako čistý prvok sa nedal pripraviť. V prírode sa prakticky vždy nachádzal spolu s niklom a rozdeliť tieto dva podobné prvky nebolo jednoduché. Podarilo sa to o 99 rokov potom, čo George Brandt prvok objavil a to paradoxne zverolekárovi Cherlesovi Ascinovi, ktorý sa vo voľnom čase venoval hutníctvu a metalurgii. Na rozdelenie použil chlórové vápno a oba kovy od seba oddelil. Jeho metóda sa v priemysle ešte dlho využívala.

 

Základné vlastnosti kobaltu

 

Kobalt je zaujímavým prvkom. V zemskej kôre je ho pomerne málo a jeho ťažba a výroba je zložitá. To automaticky zvyšuje jeho cenu, ktorá občas dosahuje hodnoty striebra. Vzhľadom na svoje vlastnosti má však široké uplatnenie a je žiadaný. V prostredí je mimoriadne odolný, aj keď je to neušľachtilý kov. Aj preto sa často používa ako ochranný kov pre ešte menej ušľachtilé kovy. Je feromagnetický a veľmi tvrdý. Má vynikajúce kujné a ťažné vlastnosti. V pevnom stave má bielu farbu s ružovkastým nádychom. V kyseline dusičnej HNO3 sa pasivuje t. j. vytvorí sa ochranná vrstvička, ktorá ho ďalej chráni pred ďalším negatívnym pôsobením prostredia.

 

Co Kobalt Protónové číslo: 27 Tvrdosť  v Mohsovej stupnici: 5
Teplota tavenia: 1495 °C Pomerná atómová hmotnosť: 58,9332
Teplota varu: 2870 °C Skupenstvo (pri 20°C): Pevné
Cobalt Neušľachtilý kov Hustota (20 °C): 8,9 x103 kg/m3 Objaviteľ: Georg Brant v roku 1735

 

 

Vlastnosti kobaltu predurčujú tento kov na mnohostranné využitie v rôznych oblastiach priemyslu. Jeho vysoká cena a ťažká spracovateľnosť na druhej strane neumožňujú jeho plné využitie. V priemysle nájdeme kobalt ako súčasť rýchlorezných a nástrojových ocelí, používa sa v leteckom priemysle, v plynových turbínach a všade tam, kde je nevyhnutné použiť tvrdý a vysoko odolný kov. Zaujímavá je aj jeho feromagnetická vlastnosť, ktorá sa využíva pri výrobe silných stabilných magnetov. Zlúčeniny kobaltu farbia sklo a glazúru na modro alebo červeno. Ak máte doma poháre s modrého skla – z najväčšou pravdepodobnosťou je za tým kobalt. Ďalšia významná oblasť, kde má kobalt uplatnenie je náhrada drahých zliatin pri zubných náhradách. Kobalt sa tu používa v zliatine spolu s volfrámom a molybdénom.

Veľmi zaujímavá vlastnosť kobaltu je aj to, že ožiarením stabilného izotopu 59Co neutrónmi v reaktore vzniká nestabilný 60Co, ktorý má polčas rozpadu 5 rokov. Táto výroba je pomerne jednoduchá a preto má izotop 60Co široké využitie najmä v medicíne, kde sa využíva ako zdroj gama-žiarenia napríklad pri ožarovaní zhubných nádorov. V strojárenskom priemysle na podobnom princípe funguje zisťovanie vnútorných trhlín a iných porúch v kovových materiáloch. Pri ochrane zbierkových predmetov sa práve tento izotop kobaltu využíva ako veľmi účinný antibiologický faktor. Vzhľadom na skutočnosť, že táto metóda je značne náročná, nebezpečná a drahá používa sa iba pri mimoriadne vzácnych predmetoch, kde iné techniky ochrany nie je možné uplatniť. Gama-žiarenie likviduje všetkých známych biologických škodcov. Túto vlastnosť však človek dokázal využiť aj v negatívnom smere, kde izotop 60Co vzniká ako produkt jadrového výbuchu, stabilný kobalt v bombe tvorí vrchný plášť a vplyvom jadrovej reakcie sa mení na nestabilný. Pre človeka má však kobalt aj životný význam. Patrí do skupiny bio-prvkov, ktoré sú pre človeka veľmi dôležité. Vyskytuje sa najmä vo vitamíne B12.

 

Nálezy v okrese

 

Kobalt aj u nás ako sme už spomínali vyskytuje spoločne s niklom. Nálezisko, kde sa kobalt nachádza a kde sa aj intenzívne ťažilo je v Ľubietovej. Volá sa ako inak: Kolba. Názov naznačuje, že baníci aj tu presne identifikovali neznámy kov, ktorý tu nachádzali. Volali ho kolban. Ložisko Kolba sa nachádza v závere doliny Peklo asi 6,5 km východne od Ľubietovej. Ťažba v lokalite bola ukončená v polovici 19. storočia, neskôr v rokoch 1955 až 1957 sa tu robil geologický prieskum. Zmáhané boli dve štôlne a niekoľko povrchových rýh, ale ťažba sa neobnovila. A tak sa príbeh kobaltu v našom regióne končí.