Ag – Striebro
Richard R. Senček
Striebro na začiatku ľudského veku využívania kovov stálo v tieni zlata a medi. Veľmi rýchlo si vydobylo svoje miesto a to predovšetkým ako mincový kov. Väčšina historických mincí je vyrobená zo striebra a jeho zliatin. Hlavným dôvodom prečo striebro zaostáva za zlatom a meďou je najmä skutočnosť, že sa menej často vyskytuje v rýdzej forme. Zvyčajne sa nachádza ako sprievodný kov iných kovov alebo minerálov. V našom regióne sa najčastejšie vyskytovalo spolu s meďou. Takáto meď bola nazývaná aj čierna a bola výhodným artiklom pre tých, ktorí toto tajomstvo poznali a vedeli striebro z medi získať.
História
Spomínal som, že striebro stálo v tieni zlata a medi, ale to neznamená, že bolo neznáme. Opak je pravdou. Napríklad bohatstvo starovekého Grécka bolo založené striebornom galenite s pohoria Laurion. Striebro sa najmä pre svoju ušľachtilosť a stabilitu stalo veľmi rýchlo mincovým kovom. Medzi najznámejšie staroveké mince určite patrili Grécke drachmy so svojimi násobkami a dielmi. Ale vráťme sa v čase do stredoveku. Na území dnešnej Českej republiky boli objavené bohaté náleziská striebra, tie umožňovali výrobu veľkej striebornej mince – toliara. Toliar sa stal hlavnou menou nielen v Čechách, ale prenikol prakticky do celého sveta. Aj Dolár – menová jednotka USA a iných krajín je len odvodenina názvu Toliar. A aj u nás sa toliar stal nádhernou ukážkou mincového majstrovstva s mimoriadnou umeleckou a numizmatickou hodnotou.
Základné vlastnosti striebra
Zaujímavosťou striebra, ktoré má bežne striebrobielu farbu je, že tenké pliešky presvitajú tmavomodrou farbou. Podobne ako zlato je veľmi kovateľné, aj keď úroveň zlata nedosahuje. Z jedného gramu sa dá vykovať asi 2 km dlhý drôt. Striebro sa často používa ako prímes zlata, lebo mu dodáva krajšiu farbu a zvyšuje jeho pevnosť. Plínius zlato, ktoré obsahovalo viac než 20 % striebra nazýval elektrum.
Ďalšou zaujímavou vlastnosťou striebra sú jeho dezinfekčné účinky. Aj veľmi malé množstvo tohto kovu rozpusteného vo vode zabíja baktérie a dezinfikuje vodu. Tento jav bol známy od staroveku, ale že za to môže koloidné striebro bolo objasnené až v 19. storočí. Je veľmi pravdepodobné, že za zvykom hádzať mince do prameňov, studní a fontán stojí práve dezinfekčný účinok striebra. Takže keď budete najbližšie hádzať mincu pre šťastie, alebo aby ste sa vrátili na pekné miesto do fontány – skúste to zo striebornou. Šťastie alebo návrat vám to síce nezaručí, ale voda bude trochu zdravšia.
| Ag | Striebro | Protónové číslo: | 47 | Tvrdosť v Mohsovej stupnici: | 2,5 – 3 | |
| Teplota tavenia: | 961,8 °C | Pomerná atómová hmotnosť: | 107,8682 | |||
| Teplota varu: | 2212 °C | Skupenstvo (pri 20°C): | Pevné | |||
| Argentum | Ušľachtilý kov. | Hustota (20 °C): | 10,5 x 103 kg/m3 | Objaviteľ: | Kov je známy od pradávna. | |
Využitie
Striebro ako mincový kov je na ústupe. Dnes sa mince vyrábajú z menej vzácnych kovov. Naďalej je obľúbené ako šperkársky kov, strieborné šperky patria medzi najpredávanejšie. Kov sa v súčasnosti využíva predovšetkým v elektropriemysle, chemickom a fotografickom priemysle a zdravotníctve. Striebro umožnilo vznik fotografie, presnejšie citlivosť bromidu strieborného na svetlo, dnes sa však už aj v tejto oblasti využívajú nové modernejšie technológie.
Náleziská v okrese
Striebro a meď v našom regióne išli ruka v ruke. To, že aj striebro malo pre mesto veľký význam dokazuje skutočnosť, že v Banskej Bystrici máme aj strieborné námestie, aj striebornú ulicu. Najväčší význam pre ťažbu striebra majú Španiodolinské bane a to predovšetkým šachta Ludovík a Ferdinand a žily Haliar a Pfeiffer. Fuggerovci len z tohto revíru získali počas svojho pôsobenia približne 115 ton striebra. Striebro sa nachádzalo aj na ostatných medených revíroch Starohorského rudného ťahu ako Piesky, Richtárova alebo Haliar. Aj v Ľubietovej na našom druhom najvýznamnejšom „medenom stredisku“ sa okrem medi a prípadne iných prvkov ťažilo aj striebro. Z jednotlivých lokalít bola najvýznamnejšou Podlipa. Na žile Nepomuk sa uvádza obsah striebra až 70 g/t. Striebro sa ťažilo aj v lokalite Svätodušná a Kolba, v posledne menovanej aj spolu s niklom a kobaltom.
Ďalšie náleziská striebra sa nachádzali v lokalite Drienok v polymetalickom nálezisku pri Ponikách. Tu boli zaznamenané aj nálezy rýdzeho kovu. Tieto nálezy sú však ojedinelé a veľmi malé. Podobne striebro sprevádzalo zlato aj v Harmanci. Striebro bolo veľmi dôležitým kovom a je pravdepodobné, že sa ťažilo aj v iných lokalitách, ale tieto patria k najvýznamnejším a sú aj dokumentačne doložené.
Prívlastok medená pre Banskú Bystricu je tradičný, ale nie celkom opodstatnený. Pravdou je, že za bohatstvo „medeného“ mesta stojí skôr striebro. Bolo niekoľkonásobne viac cenené než meď a bolo ho tu dosť. Bystrica už navždy zostane medená, alebo ho prepíšeme na striebornú? Možno najspravodlivejšie by bolo ponechať si prívlastky oba.