Život a dielo zlatníka Karola Miškovského v zbierkach Stredoslovenského múzea
Karol Miškovský (tiež Carl Mixkovszky, Mixszky, Mixkszky, Mixkovski, Mixkovsky Misskovsky) sa narodil v roku 1803. Ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870. Do učenia ho prijali na zasadnutí cechu 5. januára 1817 a u Samuela Libaya sa stal na päť rokov učňom striebrotepectva (Silberkunst, Silberschmied). Záruku za syna prevzal jeho otec Fridrich Miškovský, banskobystrický mešťan a vychýrený tokársky majster. Poplatok za prijatie predstavoval 7 zlatých konvertibilnej meny a bol uhradený 15 zlatými viedenskej meny. Učeň Karol Miškovský bol 7. septembra 1820 pri zasadaní cechu z učenia predčasne prepustený (pričom neodovzdal „Freystück“) z dôvodu, že jeho učiteľ Samuel Libay ho po jeho „uskočení“ (úteku z učenia) nechcel opätovne prijať do učenia. Keďže aj ostatní spolubratia zlatníci ho odmietli prijať do učenia (na naplnenie 5-ročnej doby), zaplatil poplatok 20 zlatých za skrátenie učňovskej doby.
Karol Miškovský sa chcel stať v meste zlatníckym majstrom podľa údajov už 20. augusta 1828, ale cech ho odmietol. Preto v rokoch 1828 – 1852 pôsobil ako vidiecky zlatník v Radvani. Už ako zlato a striebrotepec žiada cech 24. mája 1852, aby ho zaradil do stavu majstra zlatníka. Cech so žiadosťou súhlasil, keďže menovaný ako koncesionálny zlato a striebrotepec už odrobil osem rokov. Zaplatil polovičnú taxu a bol menovaný majstrom banskobystrického cechu. Karol Miškovský sa stal 13. júna 1844 aj mešťanom mesta Banská Bystrica. Ako mešťan býval v polovici 40. rokov najprv ako podnájomník u Karola Horčeka, obchodníka s vínom, v dome č. 2 na rozhraní námestia a Dolnej ulice. V roku 1867 už ako vicecechmajster zlatníckeho cechu býval na Dolnej ulici číslo 18. V rokoch 1861, 1862, 1866, 1869 a 1870 pôsobil na pozícii druhého cechmajstra (vicecechmajstra). Jeho majstrovský znak je známy v dvoch verziách: vypísané priezvisko Mixkovski alebo iniciály CM v ovále. Miškovský sa staral aj o zlatnícky dorast, vychovával budúcich zlatníkov. Patrili medzi nich:
- Július Schlosser z Altenbergu (pravdepodobne dnešné Staré Hory) ukončil učňovské roky 29. júla 1849, definitívny tovarišský list však dostal až pri majstrovi Františkovi Rosenbergerovi.
- Jozefa Linharda zo Zvolena prijal do učňovstva na tri roky 5. októbra 1862 so zaplatením poplatku 1 forint 60 grajciarov.
- Eduarda Petrovského prijal v rokoch 1869 – 1870 a zároveň ho zaradil aj do stavu tovarišstva, keď sa štyri roky učil u kremnického majstra Henricusa Schillera. Zaplatil zápisné aj výstupné vo výške 3 rakúskych forintov a 15 grajciarov. Na miesto „freystücku“ z vlastnej vôle venoval 1 forint nemocnici.
Karol Miškovský zomrel 17. februára 1871 v Banskej Bystrici na týfus ako 68 ročný. Pohreb sa konal v Banskej Bystrici o dva dni neskôr 19. februára 1871.
Z dielne Karola Miškovského, významného zlatníka mesta, sa v zbierkach Stredoslovenského múzea zachovala vzácna kolekcia príborových solitérov. Práce sú dôkazom zlatníckeho remesla, ktoré v druhej polovice 19. storočia zaznamenalo úpadok, a kedy sa zlatníci museli venovať aj výrobe komerčno-úžitkových predmetov, ku ktorým patrili aj príborové sady. V zbierkach múzea sa nachádza:
- lyžica príborová jednoliata, vyrobená z 13 lótového striebra (1 lót = 1,750 Dg). Naberacia časť má mandľovitý tvar, na rúčke je vyrytý monogram “M. I.” a jej dĺžka je 20,3 cm. Vyrobená bola v roku 1846.
- čajová lyžička jednoliata, strieborná, držadlo má mierne ohnuté. Naberacia časť má mandľovitý tvar. Na držadle sú gravírované iniciály „M. I.“, na rube zlatnícke značky, zlatnícka značka MIXOVSZKY. Dĺžka lyžičky je 14,1 cm a bola vyrobená v roku 1846.
- polievková naberačka strieborná, strednej veľkosti. Naberacia časť má polguľovitý tvar s rúčkou ukončenou do oválu. V hornej časti je vyrytý monogram “I. M.”. Dĺžka naberačky je 29 cm, priemer naberacej časti je 7,3 cm. Naberačka bola vyrobená v roku 1855.
Filip Glocko
LITERATÚRA
BALÁŽ, Ján: Domy starej BANSKEJ BYSTRICE II., DALI-BB s.r.o. 2015 ISBN 978-80-8141-095-6
DIVALD, K.: A Beszterczebányai Múzeum gyarapodása (1913-14). In: Múzeumi és könyvtári értesítő
JURKOVIČ, E.: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica, OZ Pribicer, Tlačiarne BB 2005.
ISBN 80-969366-2-X
MIHALIK, S.: Beszterczebányai őtvősők a XV-XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő
TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983