Život a dielo zlatníka Francisciusa Francisciho v zbierkach Stredoslovenského múzea

 

Franciscius Francisci (tiež: Ferencz Franciscy) sa ako zlatník spomína v rokoch 1869 – 1872. Býval a pôsobil Mošovciach (v súčasnosti obec v okrese Turčianske Teplice) a bol vidieckym majstrom banskobystrického zlatníckeho cechu. Mošovce boli príliš malé na podporu cechu, takže Francisci sa stal provinčným majstrom Banskej Bystrice.

Na základe ústnej žiadosti ho 18. apríla 1869 menovali za vidieckeho majstra v Mošovciach. Franciscius Francisci zaplatil 5 forintov. Ako provinčný majster nebol povinný predložiť svoj tovar pre skúšanie a značenie, ale banskobystrický cech vykonával „náhodné kontroly“ kvality odvedenej práce a suroviny, s ktorou sa pracovalo.

Francisci pracoval aj s mladými zlatníkmi. V roku 1870 na 4 roky prijal do učňovstva Georga Geitzbachera, ktorý 1. decembra 1872 ukončil svoje štúdium a zaplatil 2 forinty, 7 grajciarov a 1 forint pre nemocnicu. Franciscius Francisci pracoval určite do roku 1872. Súdiac podľa počtu predmetov s jeho značkou – puncom, najmä filigránskych gombíkov, bol nepochybne aktívnym a nadaným zlatníkom. Francisci používal značenie výrobkov monogram FF.

            Filigránske gombíky sú najčastejším druhom strieborných gombíkov, ktoré používalo aj vidiecke obyvateľstvo a aj regióny. Zložité je identifikovať ich výrobcu. Existuje obmedzený počet techník, ktorými môže byť skrútený strieborný drôt splietaný. Väčšina z nich bola vynájdená samotnými zlatníkmi v jednotlivých regiónoch, bez akéhokoľvek externého vplyvu. Na rozdiel od ostatných typov gombíkov, filigránske takmer vôbec nie sú označené puncom. Dôvodom je nedostatok miesta pre umiestnenie puncu a mnohé pochádzajú z vidieckych oblastí, kde nebývalo vo všeobecnosti zvykom takto označovať šperky.
V porovnaní s inými typmi šperkov, strieborný filigrán neobsahuje toľko prímesí iných kovov, preto sa znak rýdzosti veľmi nepoužíval. Drôt, z ktorého sa vyrábal, musel byť
z ohybného a tvárneho kovu. Meď je pravdepodobne jedinou vhodnou alternatívou namiesto zlata a striebra. Na rozdiel od razených strieborných gombíkov, filigránske nie je možné jednoznačne identifikovať len na základe ich dizajnu. Pretože nie sú označené puncom, najčastejším spôsobom ich identifikácie je analýza spracovania. Hoci mnohé gombíky vyzerajú podobne, zlatníci v rôznych regiónoch pracovali s odlišnými druhmi drôtu, predovšetkým čo sa týka zhotovenia základne gombíka. Výplň bola tvorená tiež jemne odlišnými spôsobmi. Identifikáciu často umožňuje detailný pohľad na jednotlivé prvky gombíka.

 

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa zachovalo nádherné dielo: kolekcia filigránskych gombíkov, ale len časť je puncovaných autorom. Väčšina puncovaných gombíkov (31 kusov) patrí práve zlatníkovi Francisciusovi Franciscimu a sú označené jeho majstrovskou značkou FF. Z kolekcie týchto gombíkov si pozornosť svojim prevedením zaslúži kolekcia 6 gombíkov z 10-lotového striebra, zhotovených filigránovou technikou. Majú vypuklý tvar, filigrán je podložený pozláteným plechom vyformovaným do pologule. Na spodnej časti gombíkov je vyrazená značka výrobcu FF a značka rýdzosti „10“. Gombíky boli vyrobené v Mošovciach v 2. polovici 19. storočia. Priemer gombíkov je 30 mm. (Obr.1)

Druhú kolekciu reprezentuje 6 gombíkov z 13-lotového striebra, zhotovených filigránovou technikou. Filigrán je podložený strieborným plieškom. Priemer gombíkov je 21 mm. (Obr.2)

Tretiu sadu tvorí 5 strieborných gombíkov. Strieborný gombík zhotovený filigránovou technikou. Filigrán je podložený strieborným plechom. Priemer gombíkov je 17 mm. (Obr.3)

           

LITERATÚRA

MIHALIK, S.: Beszterczebányai őtvősők a XV-XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő

PERRY, J.: A Collector’s Guide to Peasant Silver Buttons, 2007

TORANOVÁ, E.: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983

 

Text k fotografiám:

  1. –3. Druhová pestrosť filigránskych gombíkov Francisciusa Francisciho
  2. Majstrovská značka Francisciusa Francisciho

 

Autor fotografií: Jana Bedríková