Bystrický Permon 4/2015 s. 11
„Hej, všetko mi vyrvali, aj vavrín, aj ruže! No len rujte! Istú vec však predsa so sebou odnášam si. A keď dnes pred božou velebou zastanem a pozdrav môj azúr neba zvlní, tú vec Bohu predložím smele, bez poškvrny, napriek všetkým odnesiem slávne nad oblak… A tá vec je čistý štít a môj rodný znak.“
Edmond Rostand
Intrigy
Dňa 17. apríla1944 zavolal ma Štván a oznámil mi radostnú novinu, že dosiahnutie riadneho telegrafického spojenia s Istanbulom je otázkou najbližších dní. Ďalej mi Štván oznámil, že z iniciatívy Šrobárovej skupiny koná sa dnes schôdzka a vyzval ma, aby som sa o 17. hodine na ňu dostavil. Keď som prišiel, boli už zhromaždení Dr. Šrobár, Dr. Lettrich, Štván a redaktor Djuračka. V hrubých rysoch informoval som prítomných o existencii vojenského revolučného vedenia a o postupe príprav plánu uskutočnenia povstania a o dohovore o spolupráci s partizánmi na východnom Slovensku. Žiadal som, aby vytvorili urýchlene jednotné politické vedenie, ktoré nám bude nápomocné pri realizácii takých opatrení, na ktoré my vojaci nemáme priamy vplyv, ale ktoré sú pre úspech povstania bezpodmienečne potrebné.
Dr. Lettrich vyhlásil, že ústredné politické vedenie už jestvuje, že oni sú už dohodnutí a jednotní, pokiaľ ide o politický program. Že je potrebné k tomuto ústrednému odbojovému vedeniu pričleniť vojenskú odbojovú zložku. Naproti tomu trval som na nezávislosti vojenského vedenia, ktoré sa nepodriadi politickému vedeniu, ale ostane samostatnou odbojovou organizáciou, ktorá pripraví povstanie a odboj. Bol som však za úzke spojenie a spoluprácu s ústredným politickým vedením, ktorému postupne budeme oznamovať svoje požiadavky a informovať ho o našich potrebách. Žiadal som:
1. aby politické vedenie organizovalo národné výbory alebo aspoň malo dôverníkov vo všetkých obciach, ktorí sa pričinia, aby za mobilizácie záložníci ihneď hromadne rukovali. Aby sme v rozhodujúcom čase neostali osamotení a povstanie nebolo operetným vystúpením dôstojníkov a už narukovaných vojakov. Úspech povstania je vo veľkej miere závislý, obzvlášť v kritických začiatkoch, od rýchleho a úspešného uskutočnenia mobilizácie.
2. aby politické vedenie pripravilo prevzatie verejnej správy a všetko, čo s tým súvisí administratívu, zásobovanie, odstránenie nespoľahlivých ľudí a pod
3. aby politické vedenie zostavilo prevolanie k národu, pričom vyhlásenie odboja a mobilizácie pripraví zas vojenské vedenie. Oboje po vzájomnom schválení, aby už boli pripravené.
Prerokovali sme otázku stanovenia vhodného času na povstanie, čo je jedna z najdôležitejších, ale aj najchúlostivejších otázok. Čas je závislý hlavne od vojenskej situácie, ktorú prislúcha posúdiť vojenskému vedeniu,
je však závislý tiež a v nemalej miere- od situácie politickej, hlavne vtedy keď vykonanie povstania je nanútené ohrozením nemeckou okupáciou. Túto situáciu správne posúdiť je zase úlohou politického vedenia, ktoré má na to lepšie možnosti. Dr. Lettrich žiadal, čo som mu aj prisľúbil, aby vojenské vedenie započalo s akciou až po porade a dohode s politickým vedením. Dohovorili sme sa, že Dr. Lettrich zástupcov politických skupín zvolá na schôdzku, kde prerokujeme otázky zásadného rázu, spôsob spojenia medzi vojenským a politickým vedením a konkrétne požiadavky vojakov, ktoré je potrebné vykonať pre povstanie. Dr. Lettrich stanovil, že 25. apríla o 19.hod. sa schôdzka bude konať v jeho kancelárii a potom sme jednotlivo odchádzali. Neskôr bol termín schôdzky preložený na 26. apríla večer, Dr. Lettrich mi sľúbil, že mi v priebehu dopoludnia telefonicky oznámi, o koľkej a kam mám prísť.
Najväčšie ťažkosti teda boli prekonané, potrebovali sme ešte nadviazať rádiotelegrafické spojenie s Moskvou, čo však pri spojení s našou vládou v Londýne a jej prostredníctvom nemalo byť problémom. Mali sme možnosť
vyvinúť intenzívnu spravodajskú činnosť a pri stálom zlepšovaní a doplňovaní príprav mohli sme pokojne sledovať vývoj udalostí a byť pohotoví vykonať do všetkých podrobností pripravené povstanie. Dňa 26. apríla v takejto
situácii čakal som na dohovorené telefonické zavolanie Dr. Lettricha.
Neočakávane okolo 11. hod. dostavil sa pplk. Golian, ktorého som veľmi rád privítal, že práve prichádza vhod, keďže dnes má byť prvá schôdzka s politickým vedením a že bude dobre, keď zostane do večera, aby mohol
podať sám informáciu o postupe taktických príprav. Golian mi v značných rozpakoch hovoril, aby som na vyrozumenie Dr. Lettricha nečakal, že on bol na schôdzku zavolaný a politickou organizáciou menovaný veliteľom. Že ma v tejto svojej novej funkcii prosí, aby som načas svoju činnosť zastavil, lebo som už hodne známy a aby som všetko jemu odovzdal. Spýtal som sa ho, či snáď nezradil vojenské vedenie tým, že sa podriadil politickému vedeniu, či na schôdzke boli zastúpené všetky politické skupiny a či sa jej zúčastnil tiež Dr. Šrobár. Odpovedal mi na to, že organizácia vojenského vedenia ostáva, že na schôdzke boli všetci prítomní, i pán minister Dr. Šrobár, a znovu
ma prosil, aby som predbežne nič nepodnikal, že neskoršie dostanem inú dôležitú úlohu a aby mu boli odovzdané vysielačky. Odpovedal som mu, že mi je neprijateľný a že nerešpektujem zásah politikov, ktorí na vytvorenie
organizácie a na vojenské prípravy odboja ničím neprispeli a nemajú ani najmenšieho podielu na týchto prácach, a teda ani najmenšie oprávnenie, aby nám oni nadiktovali veliteľa. Oznámil som mu, že len preto, lebo som si
vedomý nebezpečenstva, ktoré hrozí Slovensku a ku kríze môže kedykoľvek dôjsť, a preto, že jeho ťažko nahradiť iným, keďže ako náčelník štábu VPV má armádu v rukách, a pretože nechcem rozbíjať to, čo som budoval a vytvoril, som nútený podrobiť sa a vyhovieť jeho žiadosti. Upozornil som ho, že teraz po prekonaní začiatočných ťažkostí, o ktorých on nemá ani tušenia, a konečnom dopracovaní sa výsledkov, preberá už hotové možnosti a dobré
predpoklady na úspech a záleží len na ňom, aby mal dosť energie a odvahy, aby v rozhodujúcej chvíli nezaváhal a nezlyhal. Nato som ho odkázal, aby sa vo veci spojenia s Istanbulom obrátil na Špátu, vo veci financovania na
Štvána z Kotvy, vo veci spojenia cez Švajčiarsko na Fraštackého a vysielačky nech mu vydá Kišš. Keď sa pokúšal ďakovať mi za vykonanú prácu a že som mu vyhovel, prerušil som ho s prianím veľa zdaru. Rozišli sme sa, čím bola
moja činnosť vo vojenskom revolučnom vedení predbežne skončená.
Tento náhly obrat práve teraz, keď perspektíva ďalšej práce javila sa tak radostne, bol pre mňa veľkým sklamaním. Veľmi sa ma to dotklo, lebo nie z kariérizmu, ale z presvedčeného vlastenectva som organizoval vojenský odboj. Nikdy som si žiadne veliteľské postavenie nenárokoval a úzkostlivo som sa vyhýbal tomu, aby ani zdanie toho nebolo. Vedel som, že takto ľahšie získam spolupracovníkov. Ustúpil som v presvedčení, že konám správne v záujme veci. Neskôr sa ukázalo, že na veci by sa nebolo nič zmenilo, aj keby som bol použil všetky možnosti donútiť Goliana, aby sa držal našej dohody, a snažil sa nenechať ho vo vleku, do ktorého sa dostal a nevedel sa z neho vymaniť. Na
schôdzke dňa 26. apríla, keď Golian vojenské vedenie podriadil politickému, dostal príkaz (údajne od Ursínyho), že vojenské vedenie Vesel a Kišš musí preč a na ich miesto má si vziať plk. Talského a Imra. Keď som sa dozvedel, že Dr. Šrobár nielenže nebol na spomenutej schôdzke prítomný, ale nebol ani pozvaný, bolo zrejmé, že ma Golian oklamal. Začiatkom júna presťahoval som sa so svojím oddelením do Trenčianskych Teplíc, kde som navštívil doktora Šrobára a informoval som ho o priebehu posledných udalostí a o svojom postoji. Dr. Šrobár si sťažoval na odmietavé stanovisko niektorých v politickom vedení voči svojej osobe zrejme zo žiarlivosti a osobných ambícií. Ako povedal: „Musíme byť pripravení, keď nás bude treba. Do vývoja už teraz nemôžeme zasiahnuť, ale zodpovednosť a následky nesú si oni.
Ludvik Nábělek, Mira Nábělková
