in Bystrický Permon 2020/1 s. 1-2
Mnohé budovy v meste, najmä tie staršie, majú vlastné mená. Dokonca aj kostoly ľudia volajú po svojom… nemecký, slovenský, alebo špitálsky. Niektoré názvy sa dajú odvodiť jednoducho, pri iných je potrebné pozrieť sa hlbšie do histórie. Podobne je to aj pri poslednom menovanom. Oficiálny názov kostola znie: Kostol svätej Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici. Prečo ho Bystričania
volajú špitálsky? Odpoveď je jednoduchá: pretože v minulosti bol súčasťou špitálu t.j. dávnej nemocnice. Najstaršia história kostola siaha až k počiatkom mesta, ale je zahalená tajomstvom. Na priečelí kostola je uvedený rok 1303, lenže tento dátum
nie je možné, ako jeho vznik, nijako hodnoverne potvrdiť. Možno ide iba o omyl, alebo kamenársky „preklep“. Niektorí autori sa domnievajú, že kostol je starší, dokonca, že je starší než samotná Banská Bystrica t. j., že bol postavený pred rokom 1255. Tieto dohady sú však skôr želaniami, než aspoň oprávnenými historickými domnienkami. Pravda je taká, že najstaršia listina, ktorá sa dotýka kostola sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici je z roku 1363, ale je uvedený v hodnovernej, ale ešte mladšej listine. I tak je možné tento rok považovať za prvú písomnú zmienku o kostole. Miesto pre výstavbu kostola nebolo vybrané náhodne. Od svojich počiatkov bol súčasťou xenodóchia a to určilo jeho miesto, funkciu a aj prezývku, ale všetko po poriadku. Najprv si ozrejmime pojem xenodochium. Prvé xenodochiá vznikali už v staroveku. Termín je latinský, po grécky znel xenodocheion alebo xenodochion. Významovo zodpovedal útulku pre pocestných. Zaujímavé je, že táto inštitúcia sa pomerne rýchlo stala dôležitou
súčasťou rôznych cirkví. Tie sa starali o svojich pocestných, ktorí putovali do svätých miest. Púte boli náročné, preto nečudo, že prinášali aj strasti zranenia a choroby. Xenodochiá sa tak stali miestami, kde sa pútnici regenerovali a uzdravovali. Bola to ubytovňa a nemocnica zároveň. Jeho funkcia určovala aj polohu, kde sa xenodochiá stavali. Práve pri dolnej časti mesta, medzi Banskou Bystricou a Radvaňou, prechádzala Magna via, jedna z najvýznamnejších historických ciest v okolí, ktorá sa tu vetvila
a odbočovalo z nej niekoľko nadregionálnych a regionálnych ciest. Veľká križovatka znamenala aj veľa pocestných, ktorí tak ako v dávnej minulosti putovali celé týždne a mesiace. Na ich púťach ich stretávalo nielen dobré, ale častejšie to zlé. Úkryt, nocľaháreň a nemocnica bola pre nich veľkým darom a vyhľadávaným miestom, kde si mohli odpočinúť. Aj pre mesto to bola výhoda, pretože väčšina týchto pútnikov boli obchodníci, ktorí tu mohli obchodovať a tak byť pre mesto prospešní či už odbytom domácich tovarov, alebo dovozom toho, čo v Bystrici nebolo. Z najstaršieho obdobia nie je presne známe, ako xenodochium v meste fungovalo. Banská Bystrica v tomto období patrila medzi najmodernejšie mestá na súčasnom území Slovenska. Disponovala mnohými, na tú dobu prevratnými vymoženosťami, ako bol vodovod, kanalizácia a podobne, ale nemala svojho lekárnika a to aj napriek skutočnosti, že ostatné mestá ho už mali zvyčajne podstatne skôr. Emil Jurkovič uvádza, že prvým lekárnikom známym z archívnych materiálov je Ján Scherueb, ktorý sa spomína v roku 1536. V účtovnej knihe mesta z roku 1549 sa nachádza záznam, ktorý hovorí, že v tomto roku už malo mesto vlastného lekára, ktorý mal aj svoju lekáreň. Peter Ratkoš ešte uvádza, že o zdravie robotníkov Thurzovskofuggerovskej spoločnosti, najmä choroby zvanej „morbus Gallicus“ sa už od roku 1496 staral do Banskej Bystrice privezený lekár, ktorého platili Fuggerovci. V roku 1526 sa mal o zdravie baníkov starať lekár Demeter a lekárnik Andrej, ďalej tu pôsobili ranhojiči a zelinkári. Ako však bolo postarané o zdravotnú starostlivosť pred týmto dátumom? Je možné, že sa iba nezachovali správne archívne materiály, ale je možné, že Banská Bystrica ani lekárnika nepotrebovala, lebo o zdravie a farmáciu sa starali mnísi z Kostola sv. Alžbety Uhorskej. Nebola by to nijaká zvláštnosť. Špitál mal vlastné hospodárstvo, vlastnil dva mlyny na toku Bystrice a dňa 15. júla 1524 získal monopol na mletie obilia. Kostol spravovali traja špitálski kapláni (jeden z nich bol rektorom), ktorí sa starali o 24 chudobných, ktorí boli odkázaní na starostlivosť o ich telesné a duševné potreby.
Okrem vyššie uvedeného majetku malo xenodochium aj ďalšie majetky ako vinohrad v Sebechleboch, polia, lúky, záhrady, vlastný dobytok a tiež vlastných poddaných. Sesterskou organizáciou kostola sv. Alžbety Uhorskej bol chudobinec sv. Anny. V kostole sa dodnes zachovala pôvodná kaplnka sv. Anny. Chudobinec mal prísne pravidlá. Nemohli sa tu zdržiavať žobráci, tuláci, alebo príživníci, ale len chudobní Bystričania, ktorí však neschudobneli vlastným pričinením. O chudobných tu bolo náležite postarané, okrem pravidelnej stravy dostávali každý týždeň po jednom denári. Funkcia xenodochia sa v histórii viackrát menila. Posledná rana nastala dňa 17. apríla 1605, keď počas Bočkajovho povstania xenodochium, ako aj mlyny a ďalšie budovy, boli vypálené, ale chudobinec sv. Anny ostal nepoškodený. Výstavba nového špitála začala už v roku 1618, ale kostol si na svoju obnovu musel počkať viac ako jedno storočie. Bol znovupostavený až v roku 1748 a z pôvodného špitálskeho kostola ostala len kaplnka sv. Anny a časť sakristia, ktorú je možné vidieť aj dnes, ale to je už iná história. Zo zdravotného hľadiska znamenal kos
tol sv. Alžbety Uhorskej a priľahlý špitál pre mesto Banskú Bystricu významný fenomén, nakoľko zabezpečoval starostlivosť o mešťanov, ale aj chudobných dlhé roky a vďaka nemu situácia v meste po zdravotnej stránke bola v na úrovni s dobou, v ktorej pôsobil. To, že ľudia si ešte aj dnes pamätajú, že kostol bol súčasťou špitálu t. j. nemocnice, len dokladuje, akú vážnosť mal v minulosti.
Richard R. Senček
Zdroje a literatúra:
ĎURIANČÍK, Jozef. Paracelsus známy či neznámy? In Bystrický Permon : Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy,
umenia a cestovného ruchu. Banská Bystrica : OZ Permon. 2011, roč. IX. číslo 3, s. 1 a 10. Reg. číslo: OÚOPT1/2003;
ĎURIANČÍK, Jozef. Korene medeného mesta. Banská Bystrica : TRIAN, spol. s r.o. 2010, 96 s. ISBN 9788089371075.;
JURKOVIČ, Emil. Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica – na základe poverenia predstaviteľov mesta napísal v rokoch 1896 – 1922
Emil Jurkovič. Banská Bystrica : Občianske združenie Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto BanskáBystrica. 2005, 554 s. ISBN 809693662X.;
KRASNOVSKÝ, Branislav SENČEK, R. Richard UHER, Michal. História farmaceutického priemyslu na Slovensku : Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska. 10. zväzok. Vydalo nakladateľstvo STU. Bratislava 2013. 141 s. ISBN 9788022739238.;
RATKOŠ, Peter Povstanie baníkov na Slovensku 1525 – 1526. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, s. 117 – 118.;
SKLADANÝ, Marián. Banská Bystrica. In ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján. Lexikon stredoslovenských miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV. 2010, s. 29 – 54. ISBN 9788089396115.
