Banskobystrický zlatník Samuel Libay (1782 – 1866) sa vo svojej výnimočnej tvorbe venoval aj šperkom z vlasov. Ľudské vlasy boli – či už v biblii alebo v rozprávkach – vždy spájané so silou a životom a aj zrod šperku má pravdepodobne pôvod v tradícii nosenia talizmanov z vlasov milovaných žijúcich či blízkych mŕtvych.

 

Názory na takýto druh šperkov sa rôznia. Dnes vieme, že stočené kadere vlasov boli smútočným šperkom v Anglicku už v 17. storočí. Aj Francúzi do romantických šperkov zakomponovávali pramene vlasov orámované drobnými perličkami alebo modrým emailom. Dokonca na zadnej strane medailónov bývali prepletené vlasy milencov. Popri medailónoch zo zlata prinieslo 19. storočie aj portrétne miniatúry s kaderami vlasov. Populárne boli smútočné šperky z rôznych druhov kameňov s kaderami vlasov. Dokonca aj anglická kráľovná Viktoria po smrti manžela, princa Alberta, sa počas smútku ozdobila podobným šperkom.

V nemecky hovoriacich krajinách sa vlasy stáčali do rôznych tvarov, najčastejšie do kvetinových vzorov a kytíc a pomocou ozdobných ihlíc sa šperk z vlasov nosil ako brošňa. V štátoch severnej Európy sa uprednostňovali nástenné obrázky s ornamentálnymi alebo figurálnymi motívmi, pritom chemicky ošetrené a farbené vlasy sa lepili na kartónový alebo sklenený podklad. Obrázky mali darčekový charakter od blízkych alebo spomienkový na zosnulých ako memento mori. V minulom storočí sa vlasy stali súčasťou rôznych fotografií, kde predstavovali rámovania. Je zaujímavé, že v krajinách južnej Európy sa tento typ umeleckých predmetov z vlasov neujal vôbec.

Vlasový šperk bol rozšírený nielen v Európe, ale aj Amerike, až začiatkom 20. storočia zmizol definitívne z kategórie dekoratívneho artefaktu. O popularite svedčí aj skutočnosť, že niektoré časopisy mali aj špeciálne prílohy, kde sa ženy mohli zoznámiť s technikou výroby tohto nezvyčajného šperku. Mnohé ženy vlastnou výrobou šperku získali istotu, že vlasy patrili skutočne osobe a nezískali sa komerčným spôsobom. Kovové zakončenie si objednávali u zlatníka. Napríklad nemecká spisovateľka Emilie Berrin vo svojich Gründlichen Anleitung für Frauen auf alle mögliche Art Haargeflechte nach der jetzigen Mode herzustellen (1822) nabádala ženy prostredníctvom romantických príbehov ako si vlastnoručne vyrobiť šperk a neuveriť komerčným metódam profesionálnych kaderníkov, kde nie je možné overiť si pravosť materiálu. Šperk z vlasov mal magickú silu, verilo sa, že milovaný človek je nablízku, pomáha a dodáva energiu počas odlúčenia. Vlasové náramky sa našli aj v pozostalosti spisovateľky Charlotty Bronteovej a jej sestra Emily o ňom dokonca píše v románe Búrlivé výšiny. Šperky z vlasov nájdeme dnes v zbierkových fondoch domácich aj zahraničných múzeí, známa je kolekcia Bavorského národného múzea v Mníchove (Bayerisches Nationalmuseum) alebo zbierka vlasových šperkov, ktorú Alfred Peters uvádza v publikácii Schmuck und Bilder aus Haaren (1995).

Zo zachovaných prác vlasových šperkov môžeme obdivovať aj kolekciu dámskych náramkov z dielne Samuela Libaya.

  1. Dámsky náramok je vyrobený z hnedých vlasov, spletených v piatich radoch. Zvislým výpletom sú rozdelené do 16 políčiek, čím na náramku vznikajú pravidelné geometrické tvary. Na oboch stranách je špeciálne ukončenie zlatým obojstranným rámikom, ktorý vlasy spája a spevňuje. Na rámikoch sú dve očká, na ktorých je z jednej strany náramku pripnutá zlatá spona s vonkajším ozdobným motívom, uprostred ktorého je okrúhly zlatý medailón s nečitateľnými iniciálkami. Na druhej strane náramku je zasúvacia spona – uzáver náramku. Zlaté časti náramku sú dielom Samuela Libaya. Rozmery náramku: dĺžka 180 mm vrátane zarážky, šírka 23 mm v strede náramku, hrúbka 6 mm v strede náramku. Rozmery spony: šírka 17 mm, hrúbka 5 mm.
  2. Dámsky náramok je vyrobený z hnedých vlasov, spletené sú do pravidelne sa striedajúcich geometrických tvarov – pozdĺžnych línií a malých štvorčekových políčok. Ukončenie nezvyčajného šperku je identické s predchádzajúcim náramkom. Zlatnícke práce pochádzajú z autorskej dielne Samuela Libaya. Rozmery náramku: dĺžka 165 mm, šírka 18 mm v strede náramku, hrúbka 4 – 6 mm v strede náramku. Rozmery spony: šírka 15 – 16 mm, hrúbka 5 mm.
  3. Dámsky náhrdelník má kruhový tvar, ktorý tvorí 34 vypletaných guliek, nepravidelného tvaru. Materiál guliek, pripomínajúci sieťku, je z hnedých vlasov. Guľky spájajú do súvislého náhrdelníka zlaté drobné guličky, ktoré sa pravidelne striedajú po celom obvode s guličkami z vlasov. Prívesok náhrdelníka tvorí krížik zo štyroch guliek rôznej veľkosti. Uzávery aj ukončenie náhrdelníka sú zlaté. Súčasťou náhrdelníka sú aj dva páry visiacich náušníc. Jeden pár v tvare slzy je ukončený zlatými očkami. Druhý pár je tvorený spojením šiestich vypletaných guľôčok do kruhového tvaru. Kolekcia dámskych šperkov má rozmery: Náušnice okrúhle: výška 35 mm, šírka 24 mm, dĺžka guličky 11 mm, ø 9 – 11 mm. Náušnice v tvare kvapky: výška 48 – 50 mm vrátane závesnej úchytky, hrúbka 14 – 16 mm. Náhrdelník: dĺžka 600 mm vrátane zarážky, zarážka 180 mm. Spona: gulička ø 10 mm. Prívesok v tvare kríža: výška tela kríža 54 mm, ramená kríža 41 mm.

Predmety sa nachádzajú v nemenovanej súkromnej zahraničnej zbierke. Za konzultácie ďakujem: PhDr. Alene Krkoškovej (Moravská galéria v Brne) a historičke umenia Mgr. Zuzane Francovej (Múzeum mesta Bratislavy).

PhDr. Filip Glocko

 

LITERATÚRA A PRAMENE

GLOCKO, F.: SAMUEL LIBAY – život a dielo banskobystrického zlatníka, Stredoslovenské múzeum 2018, ISBN 978-80969866-7-5, s. 194-196.

ZADRAŽILOVÁ, L.: Vlasové umění, Art+Antiques, březen / 2011 / 08. 03. 2011.

HOLM, Ch.: Intime Erinnerungsgeflechte: Memorialschmuck aus Haaren um 1800, Kritische Berichte, 32. Jahrgang, 2004, s. 30, on-line.