Centrálny priestor historického jadra Banskej Bystrice – Ring (Hlavné námestie) sa oddávna, už od polovice XIII. storočia, využíval aj na konanie pravidelných trhov. Tradičným trhovým dňom bol pondelok. Od 25. januára 1678 sa na Ringu konali štyrikrát ročne aj výročné jarmoky. Keďže na jarmokoch sa obchodovalo aj so zvieratami (kone, kravy, ovce, …) museli pre ne zabezpečiť zdroj vody – verejnú studňu, resp. nádrž. Pre chýbajúce dobové dokumenty najstaršia písomná zmienka o vodnej nádrži (jazierku) na Ringu pochádza až z rokov 1633 – 1635. Vtedy mestská rada poverila kamenárskeho majstra Tomáša Wolfa vybudovaním malého jazierka, uprostred ktorého umiestnili i mosadznú sochu. Majstrovi Wolfovi za prácu vyplatili, aj na tú dobu, neobvykle vysokú odmenu – 500 florénov. Z nasledujúceho – XVIII. storočia sa informácie o vodnej ploche (studni, fontáne) na námestí nezachovali. Z roku 1837 existuje nákres – nerealizovaný návrh fontány od kamenára
Samuela L. Horna. Nevedno či navrhovaná fontána mala nahradiť už jestvujúcu, no z nasledujúceho obdobia máme informácie, ktoré hovoria o kamennej fontáne osemuholníkového pôdorysu s priemerom 6 a pol metra. Približne dva metre od fontány boli v pravidelných odstupoch umiestnené aj kamenné piliere ihlanovitého tvaru, spojené jednoduchým zábradlím, ktoré v trhových dňoch slúžili na priväzovanie hospodárskych zvierat. Takúto podobu fontány zobrazuje kresba námestia z roku 1844 a jej verný obraz je zachytený aj o 16 rokov neskôr – na najstaršej fotografii námestia z roku 1860. Osemhranná fontána existovala až do roku 1895. Vtedy mesto dokončilo výstavbu novej vodovodnej a kanalizačnej siete, ktorej súčasťou bol aj nový vodomet na námestí.
Pôvodne to bolo len jazierko kruhového pôdorysu s približne 16 metrovým priemerom, uprostred ktorého bol osadený vodomet. V roku 1897 vodnú plochu jazierka zmenšili – zredukovali na 10 metrov a po jeho obvode vymurovali malú kamennú obrubu, okolo ktorej vysadili dva metre široký trávnatý pás. Ten neskôr skrášlili kvetinovou výsadbou. V nasledujúcom roku po obvode trávnatej plochy osadili vkusnú liatinovú ohradu. V ďalších rokoch v strede jazierka – okolo samotného vodometu, postupne umiestnili prírodné kamene z travertínu a penovca. Dve menšie „kôpky“ kameňov boli aj pri vonkajšom obvode jazierka. V roku 1912, keď mesto už sedem rokov prevádzkovalo vlastnú elektráreň, aj fontánu na námestí prerobili na elektrický pohon. Travertínové kamene v strede vodometu v roku 1928 navŕšili do podoby, v akej ich môžeme vidieť i dnes. Na okraji jazierka, rovnomerne po jeho obvode, na miesto pôvodných „dvoch kôpok“ kameňov osadili štyri v tvare homolí, do ktorých nainštalovali aj malé trysky a okolo celej fontány umiestnili do kruhu i lavičky. Najdôležitejšou súčasťou tejto prestavby bolo však zhotovenie farebného osvetlenia fontány, ktorým poverili správcu mestského gazdovstva. O spokojnosti vedenia mesta s odvedenou prácou svedčí aj pomerne vysoká odmena (3 000 Kč), ktorú správcovi za zhotovenie diela vyplatili.
Začiatkom 40. rokov sa uskutočnila ďalšia zmena. Malý kruhový parčík okolo fontány podstatne zväčšili a hlavne jeho pôdorys zmenili do tvaru obdĺžnika. Vznikla pomerne rozsiahla trávnatá plocha, ktorú v nasledujúcich rokoch doplnili vkusnou, esteticky pôsobivou kvetinovou výsadbou. Takúto podobu mala fontána a jej bezprostredné okolie až do roku 1994. Vtedy sa rozhodlo o vybudovaní pešej zóny v centre mesta. Súčasťou tejto prestavby bolo aj odstránenie trávnatej plochy okolo fontány. Tým sa k nej pre obyvateľov umožnil bezprostredný prístup. Poslednú zmenu – komplexnú opravu a rekonštrukciu podstúpila fontána len nedávno. V roku 2009 sa uskutočnila jej generálna oprava, pri ktorej celú fontánu rozobrali, očistili travertínové kamene a hlavne nainštalovali novú technológiu. Jej súčasťou je aj nové osvetlenie a z fontány v pravidelných časových intervaloch zaznieva i hudobná produkcia.
