U – Urán

 

Richard R. Senček

 

Jadrová energetika je nevyhnutnosťou našej doby. Zatiaľ ju nie je možné nahradiť inými zdrojmi a potom ako sa minú fosílne palivá jej potreba ešte vzrastie. Práve v súčasnosti mnohé vyspelé štáty prehodnocujú svoj postoj k jadrovej energetike. Pri zachovaní potrebných bezpečnostných noriem, je výroba jadrovej energie nielen bezpečná, ale aj ekologická, rozhodne ekologickejšia než využívanie súčasných tepelných alebo veľkých vodných elektrární, ktoré celú krajinu poznačia na trvalo. Jadrová energia má aj svoje nevýhody a to vysoká počiatočná cena a veľUránké riziko – v prípade zlyhania bezpečnostných noriem následky sú katastrofické a dlhodobé ako napríklad katastrofa v Černobyle alebo v Fukušime 1 v Japonsku.

 

História

 

Urán bol dlho neznámym kovom, ľudstvo sa ani nemalo dôvod o neho zaujímať. Len niektoré soli boli známe už v starom Ríme ako mimoriadne stabilné farbivá. V prírode sa v kovovej forme nevyskytoval a aj v zlúčeninách je veľmi vzácny. Po stáročia bol nahraditeľný inými vhodnejšími materiálmi. Ľudstvo ho jednoducho nepotrebovalo. Ale ako ľudia objavovali nové fyzikálne zákonitosti, tak sa pomaly začal svojho postavenia domáhať aj urán.

Objavil ho už v roku 1789 Nemec Martin Henrich Klaproth. Dal mu meno po siedmej planéte slnečnej sústavy, ktorá dostala zase meno po starogréckom bohovi neba i keď tento boh zastával aj iné funkcie. Kovový urán sa podarilo získať až v roku 1841 Francúzovi Eugene-Melchiorovi Peligotovi, no tento prvok nikoho nezaujal. Stále sa využívali len niektoré jeho soli v sklárstve. Prevrat v ponímaní uránu priniesol dátum 1. marec 1896. V tento deň Francúz Henri Becquerel objavil, že soli uránu vydávajú neznáme veľmi prenikavé žiarenie – rádioaktivitu. Objav rádioaktivity roztrhol „vrece“ so záujmom o urán. Čoskoro nasledovali ďalšie objavy a ďalšie nové prvky, ale to je už iný príbeh. Urán otvoril dvere do jadrovej fyziky a priniesol mnohé poznatky a vymoženosti, ale aj negatíva – napríklad atómovú bombu, zatiaľ najničivejšiu zbraň, ktorú ľudstvo vynašlo.

 

Základné vlastnosti uránu

 

Asi najznámejšou vlastnosťou uránu je jeho rádioaktivita a schopnosť obohateného uránu izotopu 238U vyvolať reťazovú štiepnu reakciu. Prvok ako čistý kov je striebrolesklej farby s jasným modrým nádychom, pomerne mäkký, ale zato ťažký. Na vzduchu kovový urán postupne tmavne, pokrýva sa vrstvičkou oxidu. Pri zohrievaní najprv krehne a potom sa stáva plastický. Urán, ktorý je rozomletý na prášok je samozápalný. Takýto rozomletý kov má čiernu farbu.

 

U Urán Protónové číslo: 92 Tvrdosť  v Mohsovej stupnici:
Teplota tavenia: 1132,15°C Pomerná atómová hmotnosť: 238,0289
Teplota varu: 3927 °C Skupenstvo (pri 20°C): pevné
Uranium   Hustota (20 °C): 19,1 x103 kg/m3 Objaviteľ: M. H. Klaproth v roku 1789

 

 

Využitie

 

Najznámejšie využitie uránu pre mierové účely je ako palivo do reaktorov na výrobu elektrickej energie, ale menej sa vie, že ochudobnený urán sa pre svoju vysokú hustotu respektíve pomernú hmotnosť a nízku cenu používa do špeciálnych vyvažovacích zariadení v letectve a inde. Soli uránu sa využívali a v obmedzenom množstve aj využívajú dodnes na farbenie skla. Poznali ich už Rimania. Oxidy uránu sfarbovali sklo do veľmi pekného žlto-zeleného odtieňa a tiež sa používali na maľovanie nádob zamatovo-čiernym odtieňom. Farmaceutické sklenné nádoby vyrobené s uránového skla sa slangovo nazývali „uránky“. Vo veľmi obmedzenej miere sa používal aj v lekárenskom priemysle, ale tam ho nahradili iné vhodnejšie rádioaktívne prvky.

Samozrejme, že najväčší potenciál uránu dokázalo ľudstvo uplatniť vo vojenskom priemysle. Z uránu je možné vyrobiť atómovú bombu, ktorá svojou ničivou silou predsUránová rudatavuje stále najväčšiu vojenskú hrozbu. Ale aj ochudobnený urán, ktorého rádioaktívne účinky sú v tomto prípade vedľajšie našiel svoje využitie vo vysoko prierazných strelách. Ich sila je umocnená tým, že urán v podobe prášku sa pri náraze strely zapáli.

 

Nálezy v okrese

 

Nerastné bohatstvo preslávilo Banskú Bystricu v minulosti, no potenciál krajiny ešte nie je vyčerpaný, aj keď momentálne sa tu neťaží nejaká ruda. Aj u nás máme lokality, ktoré budú v budúcnosti možno zaujímavé. Jednou z nich je záver Selčianskej doliny, ktorý zasahuje do Starohorského pásma. Nachádza sa tu uránové zrudnenie. Sprievodnými prvkami uránu sú meď, arzén a antimón. Možno v budúcnosti bude zaujímavé aj toto nálezisko, ale zatiaľ sú takéto úvahy veľmi smelé. Akákoľvek ťažba by musela mať svoje opodstatnenie a musela by sa zvážiť jej bezpečnosť nielen pre obyvateľov, ale aj pre prírodu. Možno sa v budúcnosti nájde spôsob ako bezpečne rudu získať, alebo nájdeme za ňu plnohodnotnú náhradu a ruda ostatne tam, kde je dodnes. Nie je to však jediná lokalita v našom okolí. Ďalšie sa nachádzajú v katastri obce Slovenská Ľupča, ale tie sú momentálne považované za ekonomicky neperspektívne.