Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
Krásne prírodné prostredie blízkeho i vzdialenejšieho okolia Banskej Bystrice lákalo od nepamäti k potulkám a poznávaniu. Tí, ktorí si tento región zamilovali, právom ho nazývajú perlou Pohronia. Pre ideálne podmienky na turistiku a lyžovanie aj Slovenským Davosom. Od začiatku dvadsiateho storočia tu postupne budovali útulne, chaty aj ohrievareň. Ich spracovanú históriu už poznáme. Pozrime sa trochu bližšie na človeka,…
Ľudová architektúra v okolí Banskej Bystrice sa vyznačuje osobitým charakterom v silnom kontraste s mestskou architektúrou. Preto v minulosti vznikla myšlienka zriadenia Laskomerského pohronského múzea. V oblasti Laskomerskej doliny mal byť vytvorený areál, kde mali byť sústredené zaujímavé pamiatky pohronského regiónu. Priblížme si najprv charakteristiku ľudovej architektúry Pohronia. Ide o zmes rôznych stavebných typov budov z kameňa a dreva. Pre daný priestor sú…
S každým mestom sú spojené osudy ľudí, jednotlivcov, rodín i celých rodov. Medzi osobnosti, ktoré v minulosti ovplyvňovali dianie v slobodnom kráľovskom a banskom meste Banská Bystrica, patril aj komorský gróf Ján Dúbravický. V 16. stor. stál na čele banskej a mincovnej komory so sídlom v Kremnici, obvod ktorej zahŕňal veľkú časť územia dnešného Slovenska. Ako komorský podgróf, neskôr komorský gróf vykonával…
Read More “Komorský gróf Ján Dúbravický a Banská Bystrica” »
Počas dlhodobého vývoja odevu vo všetkých vrstvách spoločnosti jednotlivých národov patrilo významné miesto pokrývke ženskej hlavy. Jej variabilnosť ovplyvňovalo mnoho faktorov ako sú geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky. Nemalou mierou sa na tomto procese podieľala aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, súdobá móda či administratívne zákazy a nariadenia. Historický, ikonografický, archívny pramenný materiál a umelecké diela sú zdrojom údajov,…
Meno sídlisku, ktoré sa začalo stavať po 2. svetovej vojne v rokoch 1948-1949, dala budova nazývaná po maďarsky „foncsorozó ház“ – amalgámovňa. Táto budova stála pôvodne na okraji mesta Banská Bystrica, pretože sa tu pracovalo s ortuťou, ktorá je zdraviu škodlivá. Bola postavená pri areáli striebornej huty pri Tajovskom (Štiavnickom) potoku. V predvojnovom období využíval priestory Fončordy dokonca…
Vojenčina v mierových časoch je niekedy zábavná. Zážitky sú poväčšine a najmä po uplynutí rokov vcelku priaznivé. Tak to bolo zrejme aj v zašlých rokoch mieru až kým neprišli na rad útrapy vojnových konfliktov. Zo životopisu banskobystrického učiteľa kreslenia a maliara Andreja Stollmanna (1852 – 1933) vieme, že po absolvovaní dôstojníckej školy Ludovica Academia pokračoval v štúdiách v Pešti na tzv….
Read More “ Z tvorby Andreja Stollmanna počas vojenského cvičenia v roku 1883” »
Urpín – hrdo sa vypínajúci nad Banskou Bystricou je pre jej obyvateľov neodmysliteľným, kultovým vrchom, akýmsi miestnym Olympom. Matej Bel už v prvej polovici 18. storočia o ňom napísal, že uštedruje veľmi veľa pôvabu. Ešte v nedávnej minulosti, pokým Urpín od centra mesta neoddelila rýchlostná komunikácia, bola každodenná návštevnosť tamojších serpentín (špacírok) vysoká. V súčasnosti pre všetky vekové…
Koniec päťdesiatych a začiatok šesťdesiatych rokov bol v znamení prudkého rozmachu poézie na Slovensku, ale aj v jeho strede v Banskej Bystrici. A ak som písal o rozmachu poézie, tak nie je to tak celkom pravda. Správnejšie je hovoriť o rozmachu modernej poézie. V jednej krátkej etape tohto vývoja bola centrom práve Banská Bystrica. Teda druhým centrom, lebo prvým bola Trnava a v nej už…
Ťažbu a spracovanie kovov v Banskej Bystrici koncom 15. storočia charakterizuje nízka rentabilnosť. Prechod k hlbinnej ťažbe nebol náročný len na odvodňovanie baní, ale tiež na hutníctvo, nakoľko vyťažené kovy mali nové zloženie a vyžadovali novú technológiu spracovania. Ďalej treba brať do úvahy doznievanie vlády Mateja Korvína a nástup Jagelovcov na uhorskom tróne. Špecifická je aj situácia v zložení banskobystrických…
Read More “MICHAL KÖNIGSBERGER – banskobystrický banský podnikateľ ” »
Nielen stromy vždyzelené prekypujú farbou chlorofylu aj v zimnom období. V zime, aj v lete nájdeme na stromoch iných zelených „spoločníkov“. Dobre viditeľné imelo biele najmä po opadaní listov, ale počas celého roku inú zelenú rastlinu. Dokáže sa „vyšplhať“ až do výšky skoro 15 – 20 (30) metrov. Obopína kmene stromov a aj v zime vytvára dojem vegetačného obdobia….
