Archeológia je fascinujúca veda v tom smere, že neustále prináša nové prekvapenia týkajúce sa histórie ľudstva. Niekedy si kolegovia archeológovia myslia, že ich už nič nemôže prekvapiť, a práve vtedy dochádza k zásadným archeologickým objavom.
Takým objavom je aj nález malého sídliska z nesko-rej doby kamennej v kopcoch nad Banskou Bystri-cou. Tento nález vnáša svetlo do dejín osídľovania horských a podhorských oblastí v okolí mesta. Všet-ko sa začalo začiatkom minulého leta, keď Stredo-slovenské múzeum oslovila spoločnosť realizujúca výstavbu inžinierskych sietí pre kolóniu nových rodinných domov (RD) na Moskovskej ulici. Výs-tavba RD je situovaná na východných svahoch Su-chého vrchu. Jeho masív tvorí východné predhorie Kremnických vrchov, ktoré oddeľujú Zvolenskú kotlinu od Horného Turca. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici rozhodol, aby počas stavby zemné práce sledoval archeológ. Dôvodom, prečo úrad takto rozhodol, bola skutočnosť, že začiatkom 90. rokov boli neďaleko nájdené rímske mince. Predpokladalo sa teda, že stavba môže narušiť archeologické situácie práve z doby rímskej. Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v miestach zemných prác nachádzali nejaké archeologické nálezy. V západnej časti komunikácie približne 40 m od jej západného ukončenia v strmom svahu, zvažujúcom sa k potoku Udurná, sme však našli v miestach, kde bola odobratá ornica, praveké črepy a jeden do podložia zahĺbený objekt. Tento objekt bol vyplnený sivou ílovitou hlinou, veľmi sa neodlišujúcou od okolitého prírodného podložia. Identifikácia jeho rozsahu bola preto veľmi náročná. Napriek tomu sa nám podarilo zistiť jeho obrysy. Objekt bol dlhý tri metre a široký jeden meter. Po vybratí jeho výplne sme zistili, že ide o jamu v podobe koryta s hrotitým dnom, hlbokú 50 cm. Objekt bol veľmi chudobný na arche-ologické nálezy. Našiel sa tu jeden atypický praveký črep a niekoľko uhlíkov. Aj napriek tomu, ako uvidíme neskôr, považujeme tento objekt za veľmi dôležitý. V mieste výskytu pravekej keramiky bola vytýčená arche-ologická sonda s cieľom zistiť a identifikovať typ a rozsah archeologickej situácie. Postupným znižovaním terénu sme zistili, že výskyt keramiky súvisí s 5 – 10 cm hrubou kultúrnou vrstvou. Je to vrstva, ktorá arche-ológom vždy napovedá, že v miestach jej výskytu v minulosti žili ľudia. Je totiž pozostatkom organických materiálov a odpadu z domácností alebo iných aktivít, ktoré prebiehali v minulosti na skúmanej lokalite. Kultúrne vrstvy bývajú rôzne hrubé a závisia od intenzity ľudskej aktivity. V našom prípade kultúrna vrstva dokladá len veľmi malú intenzitu ľudskej činnosti. Kultúrna vrstva prekrývala zoskupenie kameňov. Na základe nálezovej situácie nemožno presne stanoviť, či ide o prirodzený zosuv z vyšších partií svahu, alebo deštrukciu objektu stojaceho na akejsi primitívnej podmurovke, resp. terase. Medzi hnuteľnými nálezmi dominuje veľmi nekvalitná, v ruke zhotovená keramika. Na základe jej celkového rázu môžeme materiál datovať do obdobia Epilengyelu (prelom 5 – 4 tisícročia pred Kr.). Keramika je sprevádzaná množstvom odpadu po výrobe kamenných nástrojov. Finálnych produktov v podobe drobných čepieľok je len veľmi málo. Získané bolo aj jedno jadro, z ktorého boli odbíjané jednotlivé čepieľky a niekoľko hľúz limnosilici-tovej suroviny.
Ojedinelým nálezom je polotovar na výrobu kamennej hladenej sekerky. Za významný považujeme nález zlomkov malachitovej rudy. Tým sa dostávame k základnej otázke. Čo nám dokladajú nálezy z Moskovskej ulice? Obdobie, do ktorého radíme nálezy, predstavuje záver 5. tisícročia pred Kristom. V tomto období,
ktoré archeológovia nazývajú neskorou dobou kamennou – eneolitom, človek prvýkrát obsadzuje aj vyššie položené lokality. Na strednom Slovensku sa dostáva aj do vysokohorských dolín Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. To, čo ho sem lákalo aj napriek nebezpečenstvám divočiny, boli bohaté ložiská medi, teda kovu, ktorého spracovanie sa v období eneolitu rozšírilo takmer do celej Európy. Fragment keramiky z obdobia staršieho eneolitu sa v 70. rokoch našiel na haldách vyťaženej hlušiny na Španej Doline – Pieskoch. Je to najstarší doklad prítomnosti človeka v špaňodolinskej medenorudnej oblasti. Okrem pravekej keramiky je lokalita Špania Dolina-Piesky známa aj nálezmi kamenných mlatov a podložiek na drvenie rudy. Počet kamenných mlatov, ktoré sa tam našli, sa v súčasnosti odhaduje na vyše 300. Oblasť Španej Doliny je od nami skúmaného náleziska vzdialená 20 km severným smerom. Naopak oblasť Zvolena, kde predpokladáme sídliská trvalého charakteru (Zvolen – Borová Hora, Zvolen – Pod Drahy) a odkiaľ pravdepodobne vyrážali prvé skupiny prospektorov na svoju cestu za cenným kovom, je od ložísk rúd vzdialená 40 km južne. Lokalita na Moskovskej ulici sa nachádza približne v polovici trasy medzi Zvolenom a Špaňou Dolinou. Pracovnou hypotézou je, že miesto, ktoré sme skúmali, bolo pravdepodobne dočasným sídliskom, na ktorom sa zastavovali prospektori na svojej ceste do špaňodolinských hôr. Je totiž dosť možné, že v divočine, ktorá sa koncom 5. tisícročia pred Kristom rozpres-tierala všade navôkol, nemohli títo ľudia uraziť viac ako 20 km denne. Musíme si uvedomiť, že tu asi neboli žiadne cesty, inundačná oblasť Hrona bola pokrytá močiarmi a nepriepustným lužným lesom. Riečne terasy a okolité kopce boli pokryté pralesmi, v ktorých žilo množstvo nebezpečnej divej zveri. Miesto, ktoré si zvo-lili, poukazuje na mieru, do akej boli vtedajšie populácie spojené s prírodou. Lokalita, kde sa uskutočnil ar-cheologický výskum, sa totiž nachádza na svahu orientovanom na juh, pričom horský chrbát nachádzajúci sa pár desiatok metrov severne nad lokalitou ju chránil pred studenými vetrami. Aj počas nami realizovaného výskumu panovalo na lokalite takmer úplné bezvetrie. Navyše v bezprostrednej blízkosti sa nachádza zdroj pitnej vody. Okrem toho podložie lokality je tvorené ílmi, ktoré boli vhodné na výrobu keramiky. Štruktúra nami získanej keramiky sa veľmi ponáša na materiál z miestneho podložia. Nekvalitné vypálenie tiež pou-kazuje na jednorazový charakter použitia nádob. Miesto, z ktorého získavali hlinu, predstavuje zrejme nami odkrytá jama, ktorú by sme mohli teda nazvať provizórnym hliníkom. Ďalšou skutočnosťou, ktorá mohla zavážiť, je blízkosť zdroja suroviny (limnosilicitov) na výrobu kamenných nástrojov. Tým je lokalita Kreme-
nia, ktorá sa nachádza necelé 4 km juhozápadne. To, že na nami skúmanom sídlisku dochádzalo k spracovaniu kamennej suroviny, dokladujú jednotlivé predmety z procesu výroby (hľuzy, jadro, úštepy a čepieľky ako finálne pro-dukty). To, či naozaj nájdená industria pochádza skutočne z ložísk na Kre-menej, bude nutné ešte potvrdiť geologickou analýzou suroviny. Potvrdenie nášho predpokladu bude znamenať, že praveké populácie už v tomto obdo-bí dobre poznali okolitú krajinu, a to aj s ložiskami strategických surovín. Tomu by napovedala aj voľba sídliska. Opak by zase mohol poukazovať na to, že išlo o akýchsi „pravekých pionierov“, ktorí si brali na svoje cesty ne-vyhnutnú výbavu na prežitie v divočine vrátane suroviny na výrobu nás-trojov. Snáď najprekvapujúcejším nálezom boli hrudky spečenej medi (trosky), ktoré poukazujú na síce nepatrnú, ale predsa len istú metalurgickú aktivitu. Bohužiaľ, miesto, kde táto aktivita prebiehala, sa nám zatiaľ nepo-darilo nájsť. No je dosť možné, že sa nachádza niekde vyššie vo svahu. Zlomky trosky sa v súčasnosti nachádzajú v Deutsches Bergbau – Museum v Bochumi, kde sa podrobia spektrálnej analýze. Jej výsledky nám umožnia definovať presnejšie miesto zdroja, z ktorého pochádzala meď. Predpokladáme však, že ním bola práve oblasť Španej Doliny, resp. Starých Hôr. Okrem nich však v blízkom okolí máme aj ďalšie významné ložiská, ako Ľubietová a Poniky. Trasy k týmto lokalitám však prebiehali asi inde. Za upozornenie však stojí aj skutočnosť, že cez lokalitu na Moskovskej prebiehala aj významná stredoveká cesta, spájajúca Zvolenskú kotlinu s Turcom, spomínaná už v polovici 13. storočia. Je teda možné, že sa táto cesta využívala už v praveku? Na to, aby sme uvažovali týmto smerom, nás upozor-ňujú veľmi podobné nálezy aj s hrudkami medi, získané v 70. rokoch v obci Slovenské Pravno, ktorá sa na-chádza v hornom Turci asi 30 km severozápadne. Na záver treba poďakovať kolegom archeológom Roma-novi Hrončiakovi a Petrovi Ušiakovi za ich nezištnú pomoc pri odkrývaní tohto unikátneho objavu a v ne-malej miere aj mestu Banská Bystrica za poskytnutie robotníkov na výkopové práce, bez ktorých by nebolo možné realizovať vedecký výskum v tomto roku v takom plošnom rozsahu, ako sme ho nakoniec realizovali. V neposlednom rade sa chceme poďakovať aj majiteľovi pozemku pánovi Milanovi Patrášovi za ústretovosť, s ktorou sa postavil k archeologickému výskumu.
Čo dodať na koniec? Snáď len to, že na tejto malej lokalite v stredoslovenských horách máme unikátny doklad prechodu pravekých populácii na vyšší civilizačný stupeň, ktorý reprezentovalo zvládnutie techno-lógie spracovania kovov. Stredoslovenské múzeum preto chce v blízkej budúcnosti vo výskume v oblasti pod Suchým vrchom pokračovať. Primárnym cieľom by malo byť identifikovanie rozsahu pravekého osídlenia a najmä získať priame doklady metalurgie medi v tejto lokalite. Výber nálezov keramiky zo sondy 1/2012 (s.j. 1003).
Výber nálezov štiepanej industrie zo sondy 1/2012 (s.j. 1003)
Martin Kvietok
Bystrický Permon 3/2013 s. 1 a 3