Ťažbu a spracovanie kovov v Banskej Bystrici koncom 15. storočia charakterizuje nízka rentabilnosť. Prechod k hlbinnej ťažbe nebol náročný len na odvodňovanie baní, ale tiež na hutníctvo, nakoľko vyťažené kovy mali nové zloženie a vyžadovali novú technológiu spracovania. Ďalej treba brať do úvahy doznievanie vlády Mateja Korvína a nástup Jagelovcov na uhorskom tróne. Špecifická  je aj situácia v zložení banskobystrických banských podnikateľov. Štefanom Jungom sa v roku 1466 končí nadvláda starousadlíkov. Nová generácia zastúpená Langom, Kuncovičom a Kolmanom neodolala tlaku hornonemeckého kapitálu prichádzajúceho cez Budín do Banskej Bystrice  prostredníctvom Ernsta, Mühlsteina či samotného panovníkovho syna Jána Korvína. Ťažba rúd sa prevádzkuje nielen v okolí  Banskej Bystrice, ale posúva sa smerom na východ: Slovenská Ľupča, Ľubietová, Bukovec, Jasenie, Brezno, Jarabá. Ťažiari sa spájajú do konzorcií, napriek tomu hlbinná ťažba vyžaduje viac ako doterajšie skúsenosti a obmedzený finančný kapitál. Banskobystrických staro- a novousadlíkov presviedča o nových metódach ťažby a spracovania kovov v okolí B. Bystrice levočský rodák a krakovský mešťan Ján Thurzo ( 1437-1508 ). Pochopil, že okrem invencie je do banskobystrického baníctva potrebná obrovská peňažná hotovosť, ktorú Thurzo našiel u augsburských Fuggerovcov.

Priamym účastníkom tohto zápasu je podnikateľ Michal Königsberger. Z pramenných archívnych materiálov sledujeme osudy banskobystrického mešťana, člena magistrátu a v roku 1489 aj banskobystrického richtára. Pozoruhodný je záznam z roku 1469, ktorý pod menom Michal  Königsberger uvádza kremnického komorského grófa. V doteraz prístupných banskobystrických písomných záznamoch sa M. Königsberger v B. Bystrici uvádza od roku 1481 až po jeho skon v roku 1505. Matej Bel , biskup Ipolyi a M. Skladaný hľadajú pôvod M. Königsbergera v Novej Bani. Biskup Ipolyi ide ešte ďalej a stotožňuje rodinu M. Königsbergera s rodinou, ktorá vystupuje v účtovnej knihe mesta z roku 1382 pod menom Monte Regis. Dušan Jurkovič kladie korene M. Königsbergera do Augsburgu  na „Weinmarkt“ do susedstva rodiny Jakuba Fuggera, kde v dome svojho otca Juraja prežil Michal svoju mladosť.

Svadba s Margarétou ho pravdepodobne priviedla do B. Bystrice. Tu sa v priebehu času stal majiteľom dvoch domov Niederhausu – Dolného domu, domnievame sa, že ide o dom č. 5 na Námestí SNP,   a Oberhausu –  Horného domu (1 ).

Parcela Oberhausu v 15. storočí siahala až po vtedajšie hradby pri Hrone. Majetkom M. Königsbergera bola tiež náprotivná strana dnešnej Kapitulskej ulice, kde stál v tom čase majer s hospodárskymi budovami. K jeho pozemkovému vlastníctvu prináležalo aj rozsiahle územie medzi Majerom a Šalkovou. Spolu s Benediktom Glöcknitzerom vlastnil kolmanovský majetok: bane, huty, lesy s patričnými zariadeniami na Pieskoch, ktorý obaja majitelia tak zadĺžili, že ho museli odstúpiť veriteľovi – Jánovi Thurzovi. Ten vlastníkom vyplatil zostatkovú sumu 2100 zlatých a zamestnal ich vo funkcii správcov majetku. M. Königsberger ďalej vlastnil baňu na zelenú farbu (farbfluse)  v Ľubietovej a stál na čele podnikateľského konzorcia vlastniaceho banské polia v Jarabej pri Brezne, podnikal v údolí ľupčianskeho potoka a na Starých Horách. Už v čase Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej  spoločnosti (1494 – 1548)  vykúpil majetok nesolventných banskobystrických podnikateľov po ich smrti. V roku 1499 Kuncovičov, od vdovy a jej synov. O dva roky neskôr Mühlsteinov, od jeho manželky a syna Juraja  (dom, poľnosti, baňu na „zelenú farbu“ na Pieskoch a dom v Budíne). Spolu s nehnuteľnosťami prechádza pod jeho správu aj  kaplnka Božieho Tela  a sv. Ondreja vo Farskom kostole. Od Ondreja Kolmana za 650 zlatých kupuje role, lúky a rybníky (2). Svedkom pri kúpnej zmluve medzi O. Kolmanom a M. Königsbergerom bol jediný vlastný syn M. Königsbergera  Ján, altarista kaplnky Božieho Tela a farár špitálskeho kostola Sv. Alžbety. Nemalé finančné prostriedky získal M. Königsberger z podielu v obchode s kovmi.

Hlavný zdroj bohatstva však treba hľadať v prenájme kolmanovských baní od Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti. Obaja nájomcovia B. Glöcknitzer a M. Königsberger za obdobie rokov 1495 – 1505 dostali od Thurzovsko – fuggerovskej mediarskej spoločnosti spolu 450-tisíc zlatých, čo bola horibilná suma. Treba však od nej odpočítať prevádzkové náklady, napriek tomu čistý zisk pre oboch podnikateľov bol mimoriadne vysoký.

Michal Königsberger bol dvakrát ženatý. Po smrti prvej manželky Margaréty sa oženil s dcérou Mikuláša Kolmana, v tom čase vdovou Benignou Krausovou, matkou syna Juraja z predchádzajúceho manželstva, ktorého si M. Königsberger osvojil a menoval ho hlavným dedičom.

Juraj spravoval otcov majetok z Oberhausu a neskôr sa stal faktorom Thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti. Jeho odchod z B. Bystrice bol vynútený „ príchodom “ reformácie do mesta. Keďže nemienil konvertovať, po smrti svojej matky odchádza za manželkou do Augsburgu.  Krátky čas býva v dome svojho otca a ako pán z Hegnebergu v roku 1523 zomiera bez priamych  dedičov.

Banskobystrický majetok Juraja Königsbergera zdedil jeho bratranec Jakub Kraus, ktorý si ho dlho neužil. Zanechal vdovu a dcéru. Vdova sa vydala za CH. Siebenbürgera a slečna Anna zas za Jána Breumela. Obaja boli právni zástupcovia Juraja Krausa a vykonávatelia jeho poslednej vôle. Ján Breumel sa stal dôstojným nástupcom Michala Königsbergera , veď bol zvolený v rokoch 1515, 1518, 1524, 1526, 1533  za banskobystrického richtára (písomné pramene ho uvádzajú aj pod menom Greimel). Ján mal synov Antona, Jakuba a dcéru, ktorá sa vydala za Sebastiána Pribitzera. Jánove deti sa tak stali nepriamymi nástupcami Michala Königsbergera v Banskej Bystrici a píšu vlastnú kapitolu.

Michal Königsberger – bohabojný muž, štedrý donátor, ochranca chudobných sa stal legendou ešte počas svojho života .

  1. Dom stál pôvodne na rozhraní Námestia SNP a Kapitulskej ulice. Počas baníckej revolty v rokoch 1525-26 vzbúrenci dom podpálili. Úplne vyhorel počas vpádu Bočkajových vojsk do mesta v roku 1605. Dnes na tomto mieste stojí diecézny kostol Sv. Františka  Xaverského. Predtým, za čias Michala Königsbergera, bola súčasťou jeho domu kaplnka Sv. Jána Krstiteľa.

2. Ondrej Kolman bol synovcom známeho banskobystrického podnikateľa druhej polovice 15. storočia Jána Kolmana. V priestoroch bývalej kolmanovskej huty, v roku 1496, vyrástol medený hámor pre potreby vznikajúcej TFMS na objednávku Jána Thurzu. Ondrejovi sa v banskom podnikaní nedarilo. Zbankrotoval. Úspešnejší sa stal na radnici, kde zastával funkciu mestského notára, člena mestskej rady a v rokoch 1516 a 1519 aj funkciu richtára.

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/02/18-5-2014_IMG_0131.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/02/18-5-2014_IMG_0131-300x300.jpgJozef ĎuriančíkCechy a remesláOsobnosti histórie
Ťažbu a spracovanie kovov v Banskej Bystrici koncom 15. storočia charakterizuje nízka rentabilnosť. Prechod k hlbinnej ťažbe nebol náročný len na odvodňovanie baní, ale tiež na hutníctvo, nakoľko vyťažené kovy mali nové zloženie a vyžadovali novú technológiu spracovania. Ďalej treba brať do úvahy doznievanie vlády Mateja Korvína a nástup Jagelovcov na uhorskom tróne....