Lesy v okolí Španej Doliny v minulosti a dnes

Špania Dolina je známa bohatou históriou ťažby medených a strieborných rúd. Pamiatkou na banskú činnosť sú v podobe historických krajinných štruktúr mnohé montánne formy reliéfu (haldy, šachty, štôlne, odvaly , banské cesty a i.), ale aj špecifický charakter osídlenia. Krajinný obraz územia predstavuje neopakovateľnú ukážku vzťahu prírodných a kultúrnych artefaktov. Pôvodné lesy pred osídlením tohto územia tvorili bukové pralesy. S rastúcou nadmorskou výškou sa do nich primiešavali ihličnany (jedľa, smrek, smrekovec) a bučiny prechádzali do bukovo-jedľových lesov. Lesné porasty však boli v dôsledku banskej činnosti a súvisiacich aktivít výrazne zmenené a redukované.

Lesné porasty do konca 17. storočia

Archeologické nálezy (sekeromlaty) potvrdzujú dobývanie medenej rudy v oblasti Španej Doliny už v eneolite (2000-1700 rokov p.n.l). Tu pravdepodobne došlo k prvým zásahom do pôvodných bukových pralesov. Cieľavedomé využívanie lesov sa prejavovalo v intenzívnych zásahoch do vzhľadu krajiny už v 12. a 13. storočí počas nemeckej kolonizácie, ale najviac vďaka rozvoju techniky v 15. až 17. storočí. Starohorská banícka oblasť s podnikateľským a spracovateľským centrom v Banskej Bystrici patrila v tomto období k najvýznamnejším mediarskym oblastiam. Banská činnosť mala na okolité lesy nepriaznivý vplyv. Dolina Banského potoka bola postupne odlesňovaná, koncom 15. a začiatkom 16. storočia sa tu už vytvorili súvislé holiny. V dôsledku hospodárenia s lesmi v tomto období pokleslo zastúpenie buka a do porastov prenikol  rýchlejšie rastúci smrek. Podľa historických záznamov z roku 1565 les tiahnuci sa z Panského dielu do Španej Doliny ešte nebol vyrúbaný. Juhozápadné svahy Španej Doliny obrastal mladý jedľový les premiešaný s listnatými drevinami.

Lesné porasty od 18. do začiatku 19. storočia

Nasledujúce obdobie predstavuje postupné vyčerpávanie rudných ložísk a úpadok ťažby. Podľa mapy z roku 1783 bolo odlesnenie územia v tomto období výrazné. Podľa inšpektora Dušeka boli v roku 1808 v doline Banského potoka mladé aj porubné porasty bučín a smrečín. Územie okresu Špaňodolinského chotára však bolo úplne odlesnené. Výrub sa uskutočňoval túlavým spôsobom a lesy boli výrazne degradované. Nevyhnutné bolo umelé zalesňovanie realizované Jozefom Dekretom-Matejovie. V priebehu rokov 1816-1830 bolo jeho zásluhou zalesnených v revíri Špania Dolina v lesných čiastkach Na Lazarete-Suchý vrch, Na Jame, Pod dlhým dielom, Červený Krámec, Krásna Hôrka, Končitý vrch, Suchý vrch a Malá Lesná spolu približne 24 ha spustnutých plôch. Vysadené resp. vysiate boli smrek, smrekovec a jedľa regionálne nazývané svrčina, červený smrek a haštra. Stromy v lokalite na Jame a Krásna Hôrka boli však vyrúbané v 50. rokoch, keď sa budoval závod Rudných baní. Napriek pokračujúcim výrubom aj vďaka zalesňovaniu zobrazuje mapa z roku 1844-1845 rozsiahle zalesnené plochy. Lesy boli zmiešané, vo vyšších polohách na členitých svahoch sa rozprestierali prevažne ihličnaté lesné porasty.

Lesné porasty od začiatku 19. storočia po súčasnosť

V 19. storočí produkcia medi naďalej upadala a nepokojné 40. roky a zmeny v monarchii doviedli baníctvo ku koncu. V roku 1888 sa bane zatvorili, aj keď v nasledujúcich storočiach boli viaceré pokusy o oživenie banskej činnosti. Počas vojnových udalostí 1. a 2. svetovej vojny sa rozšíril výrub drevín a zalesňovanie sa prerušilo. Od druhej polovice 20. storočia sa do ťažby vnášali prvky priemyselnej výroby a preferovali sa holoruby. Dôsledkom bolo výrazné odlesnenie (najmä v 80. a 90. rokoch), zmena druhovej, vekovej a priestorovej štruktúry lesov. Nasledujúce obdobie predstavovalo zánik extenzívneho hospodárenia na odlesnených plochách. Pasienky a orná pôda v oblasti Katrenky sa prestali využívať v polovici 70. rokov a na salašoch na Zadkách a na Zadnej Vápenej boli ovce naposledy v roku 2003.Tieto lokality spolu  s mnohými lúkami (seno nemá odbyt) a záhradami v súčasnosti sukcesne  zarastajú náletovými drevinami. V lesnej vegetácii okolia Španej Doliny sú zastúpené v prevažnej miere bukové a jedľovo-bukové porasty s výraznou prímesou smreka a smrekové porasty. V okolí obce sa zachovali fragmenty lesov, ktoré sa svojím druhovým zložením a štruktúrou blížia k prírodným lesom s vekom 140 až 160 rokov (Baranovo, Pancierovo, Dubiny a nad Šachtou Mária).

Na základe dostupných historických údajov a máp je evidentný proces zalesňovania okolia Španej Doliny. Je to progres lesnej, ekologicky stabilnejšej krajiny či regres historických štruktúr kultúrnej krajiny po stáročia sa vytváraných potrebami človeka? Obec Špania Dolina a jej okolie je príkladom toho, ako sa zmeny týchto potrieb prejavili v štruktúre krajiny bez jej výrazného narušenia. Pôvodný charakter baníckej osady predstavuje potenciál pre súčasné rekreačné využitie oblasti. Tento charakter považujeme za súčasť historického dedičstva našich predkov. Montánna krajina so zásahmi do všetkých jej štruktúr tu existuje nepretržite už 300 až 400 rokov. Všetky prvky kultúrnej aj prírodnej povahy tvoria jej typický krajinný obraz. Považujeme za nevyhnutné zachovať historickú krajinnú scenériu a udržiavať ju ako súčasť kultúrno-historického dedičstva.