Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • VIDEÁ
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • BYSTRICKÁ HODINKA S PERMONOM
  • YOUTUBE KANÁL
  • Toggle search form
  • Tri nezodpovedané otázky, alebo tri kamienky do mozaiky Strieborných vrchov Nezaradené
  • UHOĽNÁ BAŇA V BADÍNE Bane a baníctvo
  • PREDSTAVENIE NÁUČNÉHO CHODNÍKA V MALACHOVSKEJ DOLIN Permoňácke potulky a podujatia
  • Uplynulo 90 rokov od postavenia prvej chaty na Kráľovej studni Šport a turistika
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče 2. Cechy a remeslá
  • Sedem stredoslovenských banských miest „Septem civitates montane superiores“ História okolia
  • 65 rokov od dramatickej udalosti na banskobystrickej pošte Osobnosti histórie
  • Chata pod Veľkým bokom (1936-1944) História okolia

ZELENÝ STROMOLEZEC

Posted on 6. októbra 20146. februára 2016 By Notbert Gáborčík

19-5-2014_Brečtan popínavý (Evenjelický cintorín,B. Bystrica) (1)

Nielen stromy vždyzelené prekypujú farbou chlorofylu aj v zimnom období. V zime, aj v lete nájdeme na stromoch iných zelených  „spoločníkov“. Dobre viditeľné imelo biele najmä po opadaní listov, ale počas celého roku inú zelenú rastlinu. Dokáže sa „vyšplhať“ až do výšky skoro 15 – 20 (30) metrov. Obopína kmene stromov a aj v zime vytvára dojem vegetačného obdobia. Je ňou brečtan popínavý. Nájdeme ho na viacerých miestach v našom meste, ako napr. na stromoch na evanjelickom cintoríne. Ale, samozrejme, aj v iných lokalitách.

 

Brečtan popínavý (Hedera helix) je vždyzelenou rastlinou patriacou do čeľade aralkovitých (Araliaceae). Je to treťohorný relikt. Jeho  konáre sú pomerne slabé a nesú dva druhy listov. Listy sterilných konárov sú troj-, niekedy päťlaločné, zatiaľčo listy rodivých konárikov majú srdcovitý tvar, čo je znázornené na priloženom obrázku. Na koncoch rodivých výhonkov sa vytvárajú okolíky žltozelených kvetov. Kvitnú iba staršie rastliny rastúce na svetlom stanovišti v septembri až októbri. Sú zdrojom peľu a nektáru pre včely, ktoré v tomto období majú ich nedostatok. Vzniknutými plodmi  sú tmavomodré až čierne bobule dozrievajúce po Novom roku a vydržia až do jari.  Zatiaľčo pre človeka sú jedovaté, vtákom – najmä drozdom   – nerobia žiadne problémy. Treba si uvedomiť, že celá rastlina je jedovatá. Pre zber listov je optimálny čas skoro na jar – v marci až apríli. Táto plazivá a popínavá rastlina má svoj pôvod v Ázii (Kaukaz, Irak, Libanon, Malá Ázia i Európa). Jeho latinské označenie Hedera znamená niečo ako sedadielko, čo má naznačovať schopnosť samovoľného priľnutia k podkladu. Druhový názov helix taktiež pochádza z gréčtiny a vyjadruje jeho schopnosť ovíjať sa okolo podkladu, na ktorom rastie. Brečtan nie je náročný na miesto či ošetrovanie. Je schopný sa prichytiť na rôzne prírodné i umelé podklady, čo sa využíva napr. pri ozelenení domov (Anglicko), ale aj na vytvorenie náhrady za trávnik. Vysadenú plochu ozeleňuje počas celého roka. Je to typická pôdopokryvná rastlina.  Na podklad sa prichytáva prísavnými korienkami s dĺžkou niekoľkých milimetrov až centimetrov. O jeho koreňovom systéme sú pomerne dosť protichodné informácie. Niektoré zdroje udávajú zakorenenie do hĺbky 4 – 10, resp. 16 cm. Na druhej strane sa tvrdí, že korene dosahujú podstatne väčšie hĺbky, čo mu umožňuje prekonať aj dlhšie obdobie sucha. Brečtan sa radí k Brečtan popínavý (Evenjelický cintorín,B. Bystrica) (2)dlhovekým rastlinám. Jeho vek môže dosiahnuť 500 rokov, v niektorých prípadoch sa hovorí dokonca o tisícke rokov. Je rozšírený v celej Európe a pásmo jeho rozšírenia siaha od Stredomoria až po škandinávske štáty a zasahuje aj do Ázie. Z východného Turecka a Kaukazu pochádza iný druh brečtanu – brečtan kolchický (Hedera colchica). Vlasťou ďalšieho druhu – brečtanu kanárskeho (Hedera canariensis) – sú Kanárske ostrovy. Brečtan sa považuje za symbol nesmrteľnosti, priateľstva a vernosti. V antickom Ríme sa dával ako dar mladomanželom. Táto rastlina hrala významnú úlohu aj v Diogenesovom (Bakchovom) kulte. Je označovaný aj za ženský symbol, nakoľko rastlina potrebuje oporu. Na evanjelickom  cintoríne v Banskej Bystrici sa dajú vidieť vzrastlé jedince gledície trojtŕňovej (Gleditsia triacanthos)  doslova obalené valcovitým krytom brečtanu. Priemer tohto „obalu“ kolíše od 1,1 m po 2,6 m. Ako raritu chcem uviesť, že som našiel na jednom výhonku listy oboch tvarov (vajcovito-kužeľovité a laločnaté). Droga brečtana obsahuje triesloviny, saponíny, organické kyseliny, jód a glykosid hederín. Účinné látky obsiahnuté v brečtane ovplyvňujú činnosť srdca a priepustnosť krvných ciest. Menšie dávky cievy rozširujú, naopak vyššie ich zužujú. Odporúča sa drogu užívať iba pod lekárskym dohľadom. Droga tiež podporuje činnosť pečene a žlčníka. Ďalej brečtan obsahuje hederagenín, kyselinu oleanovú, bayogenín, flavonoidy, deriváty kyseliny kávovej, poluíny a v čerstvých listoch nepatrné množstvo éterického oleja. Listy podporujú vykašliavanie, skvapaľňovanie hlienov a uvoľňujú kŕče. Podľa najnovších výsledkov sa dokázal antioxidačný efekt extraktov z brečtanu. Najväčšiu aktivitu vykazuje hederín a to dokonca vyššiu ako známy vitamín E.  Brečtan popínavý má lekárske využitie. Zbierajú sa listy (Folium hederaceae), ktoré sa môžu sušiť aj na slnku v tenkých vrstvách. Droga si musí zachovať pôvodnú drsnú farbu a horkú chuť. Odvar z brečtanovej drogy pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, proti kašľu a ako pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach. Na trhu sú rôzne prípravky z brečtanu, niektoré vhodné aj pre deti. Známe sú aj homeopatické prípravky, ktoré  je možné podávať pri zápaloch dýchacích ciest, ochoreniach tráviacich orgánov, hyperfunkcii štítnej žľazy, reumatických  ochoreniach a bolestiach nervového pôvodu.  Na Slovensku sú v lekárňach dostupné viaceré prípravky na bázes pridaním extraktu z listov brečtanu popínavého, ako napr.: Herion, Galiu – Heel, Hederix S.A., Prospan, PROSPAN akut (šumivé tablety), PROSPAN (sirup), Pleumolysin a Bronchipret. Pre pestovanie tejto zaujímavej rastliny je k dispozícii plejáda rôznych odrôd, vrátane tých s panašovanými listami alebo nepopínavej formy (napr. Arborescens).

Fauna a flóra

Navigácia v článku

Previous Post: OCHUTNALI STE UŽ KONOPNÝ ČAJ ?
Next Post: MICHAL KÖNIGSBERGER – banskobystrický banský podnikateľ    

Related Posts

  • Krások je pomenej Fauna a flóra
  • Neprajný osud pamätných stromov v Banskej Bystrici Fauna a flóra
  • ORECH ČIERNY A GINKO DVOJLALOČNÉ V BANSKEJ BYSTRICI Fauna a flóra
  • KATALPA A GLEDÍČIA V BANSKEJ BYSTRICI Fauna a flóra
  • Zaujímavosti rastlín na špaňodolinských banských haldách Fauna a flóra
  • OCHUTNALI STE UŽ KONOPNÝ ČAJ ? Fauna a flóra

Najnovšie články

  • Ako nazývame kostoly
  • Stupa na 1 km
  • Zlatý potok
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU Záujem máme aj o začiatočníkov.

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (5)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (8)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Ivan Ocenas (1)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (32)
  • Anna Senčeková (11)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Karol Markovič
    Karol Markovič – prednosta filiálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici 1. svetová vojna
  • Chatár perly Pohronia Osobnosti histórie
  • Milan Vesel Osobnosti histórie
  • Chata pod Veľkým bokom (1936-1944) História okolia
  • Prvý slovenský automobil „Drndička“ História okolia
  • Naši predajcovia História mesta
  • Povstalecká dráma na Poľane SNP
  • Domy starej Banskej Bystrice II História mesta

Najnovšie články

  • Ako nazývame kostoly
  • Stupa na 1 km
  • Zlatý potok
  • Čaro holičstiev v minulosti
  • Papierne na území Slovenskej Ľupče, 3. časť

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2026 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať {vendor_count} dodávateľov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}