19-5-2014_Brečtan popínavý (Evenjelický cintorín,B. Bystrica) (1)

Nielen stromy vždyzelené prekypujú farbou chlorofylu aj v zimnom období. V zime, aj v lete nájdeme na stromoch iných zelených  „spoločníkov“. Dobre viditeľné imelo biele najmä po opadaní listov, ale počas celého roku inú zelenú rastlinu. Dokáže sa „vyšplhať“ až do výšky skoro 15 – 20 (30) metrov. Obopína kmene stromov a aj v zime vytvára dojem vegetačného obdobia. Je ňou brečtan popínavý. Nájdeme ho na viacerých miestach v našom meste, ako napr. na stromoch na evanjelickom cintoríne. Ale, samozrejme, aj v iných lokalitách.

 

Brečtan popínavý (Hedera helix) je vždyzelenou rastlinou patriacou do čeľade aralkovitých (Araliaceae). Je to treťohorný relikt. Jeho  konáre sú pomerne slabé a nesú dva druhy listov. Listy sterilných konárov sú troj-, niekedy päťlaločné, zatiaľčo listy rodivých konárikov majú srdcovitý tvar, čo je znázornené na priloženom obrázku. Na koncoch rodivých výhonkov sa vytvárajú okolíky žltozelených kvetov. Kvitnú iba staršie rastliny rastúce na svetlom stanovišti v septembri až októbri. Sú zdrojom peľu a nektáru pre včely, ktoré v tomto období majú ich nedostatok. Vzniknutými plodmi  sú tmavomodré až čierne bobule dozrievajúce po Novom roku a vydržia až do jari.  Zatiaľčo pre človeka sú jedovaté, vtákom – najmä drozdom   – nerobia žiadne problémy. Treba si uvedomiť, že celá rastlina je jedovatá. Pre zber listov je optimálny čas skoro na jar – v marci až apríli. Táto plazivá a popínavá rastlina má svoj pôvod v Ázii (Kaukaz, Irak, Libanon, Malá Ázia i Európa). Jeho latinské označenie Hedera znamená niečo ako sedadielko, čo má naznačovať schopnosť samovoľného priľnutia k podkladu. Druhový názov helix taktiež pochádza z gréčtiny a vyjadruje jeho schopnosť ovíjať sa okolo podkladu, na ktorom rastie. Brečtan nie je náročný na miesto či ošetrovanie. Je schopný sa prichytiť na rôzne prírodné i umelé podklady, čo sa využíva napr. pri ozelenení domov (Anglicko), ale aj na vytvorenie náhrady za trávnik. Vysadenú plochu ozeleňuje počas celého roka. Je to typická pôdopokryvná rastlina.  Na podklad sa prichytáva prísavnými korienkami s dĺžkou niekoľkých milimetrov až centimetrov. O jeho koreňovom systéme sú pomerne dosť protichodné informácie. Niektoré zdroje udávajú zakorenenie do hĺbky 4 – 10, resp. 16 cm. Na druhej strane sa tvrdí, že korene dosahujú podstatne väčšie hĺbky, čo mu umožňuje prekonať aj dlhšie obdobie sucha. Brečtan sa radí k Brečtan popínavý (Evenjelický cintorín,B. Bystrica) (2)dlhovekým rastlinám. Jeho vek môže dosiahnuť 500 rokov, v niektorých prípadoch sa hovorí dokonca o tisícke rokov. Je rozšírený v celej Európe a pásmo jeho rozšírenia siaha od Stredomoria až po škandinávske štáty a zasahuje aj do Ázie. Z východného Turecka a Kaukazu pochádza iný druh brečtanu – brečtan kolchický (Hedera colchica). Vlasťou ďalšieho druhu – brečtanu kanárskeho (Hedera canariensis) – sú Kanárske ostrovy. Brečtan sa považuje za symbol nesmrteľnosti, priateľstva a vernosti. V antickom Ríme sa dával ako dar mladomanželom. Táto rastlina hrala významnú úlohu aj v Diogenesovom (Bakchovom) kulte. Je označovaný aj za ženský symbol, nakoľko rastlina potrebuje oporu. Na evanjelickom  cintoríne v Banskej Bystrici sa dajú vidieť vzrastlé jedince gledície trojtŕňovej (Gleditsia triacanthos)  doslova obalené valcovitým krytom brečtanu. Priemer tohto „obalu“ kolíše od 1,1 m po 2,6 m. Ako raritu chcem uviesť, že som našiel na jednom výhonku listy oboch tvarov (vajcovito-kužeľovité a laločnaté). Droga brečtana obsahuje triesloviny, saponíny, organické kyseliny, jód a glykosid hederín. Účinné látky obsiahnuté v brečtane ovplyvňujú činnosť srdca a priepustnosť krvných ciest. Menšie dávky cievy rozširujú, naopak vyššie ich zužujú. Odporúča sa drogu užívať iba pod lekárskym dohľadom. Droga tiež podporuje činnosť pečene a žlčníka. Ďalej brečtan obsahuje hederagenín, kyselinu oleanovú, bayogenín, flavonoidy, deriváty kyseliny kávovej, poluíny a v čerstvých listoch nepatrné množstvo éterického oleja. Listy podporujú vykašliavanie, skvapaľňovanie hlienov a uvoľňujú kŕče. Podľa najnovších výsledkov sa dokázal antioxidačný efekt extraktov z brečtanu. Najväčšiu aktivitu vykazuje hederín a to dokonca vyššiu ako známy vitamín E.  Brečtan popínavý má lekárske využitie. Zbierajú sa listy (Folium hederaceae), ktoré sa môžu sušiť aj na slnku v tenkých vrstvách. Droga si musí zachovať pôvodnú drsnú farbu a horkú chuť. Odvar z brečtanovej drogy pomáha pri zápaloch dýchacích ciest, proti kašľu a ako pomocný liek pri pľúcnych ochoreniach. Na trhu sú rôzne prípravky z brečtanu, niektoré vhodné aj pre deti. Známe sú aj homeopatické prípravky, ktoré  je možné podávať pri zápaloch dýchacích ciest, ochoreniach tráviacich orgánov, hyperfunkcii štítnej žľazy, reumatických  ochoreniach a bolestiach nervového pôvodu.  Na Slovensku sú v lekárňach dostupné viaceré prípravky na bázes pridaním extraktu z listov brečtanu popínavého, ako napr.: Herion, Galiu – Heel, Hederix S.A., Prospan, PROSPAN akut (šumivé tablety), PROSPAN (sirup), Pleumolysin a Bronchipret. Pre pestovanie tejto zaujímavej rastliny je k dispozícii plejáda rôznych odrôd, vrátane tých s panašovanými listami alebo nepopínavej formy (napr. Arborescens).

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/02/19-5-2014_Brečtan-popínavý-Evenjelický-cintorínB.-Bystrica-1-1.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2016/02/19-5-2014_Brečtan-popínavý-Evenjelický-cintorínB.-Bystrica-1-1-300x300.jpgNotbert GáborčíkFauna a flóra
Nielen stromy vždyzelené prekypujú farbou chlorofylu aj v zimnom období. V zime, aj v lete nájdeme na stromoch iných zelených  „spoločníkov“. Dobre viditeľné imelo biele najmä po opadaní listov, ale počas celého roku inú zelenú rastlinu. Dokáže sa „vyšplhať“ až do výšky skoro 15 – 20 (30) metrov. Obopína kmene stromov a...