Marta Chaviva Reiková, Adela Robinsonová, Marta Martinovič – 21. júl 1914 – 20. november 1944

Narodila sa v Nadabule (Sajoháza) pri Rožňave, ako šieste dieťa Ester Reikovej .  Jej otec Arpád Reik sa s celou rodinou presťahoval do Radvane v  roku 1921, kde si otvoril  papiernicky obchod.

Marta získala základné vzdelanie v B. Bystrici a po dvoch rokoch štúdia na obchodnej škole (1929-31), z ekonomických dôvodov školu zanechala a začala pracovať v železiarskej firme bratov Norbergerovcov. Postupne v rokoch 1931 – 38 vystriedala rôzne zamestnania: pisárka, pokladníčka, účtovníčka, obchodníčka.

Už v roku1930 vstúpila do mládežníckej sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala meno Chaviva, čo v hebrejčine znamená ľúbezná. V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy. Tu začala pracovať ako sekretárka jedného z vedúcich pracovníkov sionistickej organizácie Keren Kaymet Lejisrael (Židovský národný fond) Dr. Oskara Neumanna. Zároveň bola aj vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu. O rok neskôr sa stala členkou ženskej sionistickej organizácie Women´s  Interanational Zionist Organisation. Potom sa vydala za Avrama Martinoviča a spolu  s manželom odišli v  roku 1939  do Palestíny, kde sa stali zakladateľmi  kibucu Maanit. V rokoch 1940 – 42 pracuje ako sekretárka Irgun Imahot ovdot (Organizácie na pomoc pracujúcim matkám). Ešte v roku 1940 sa stáva členom Hagany (1) a o rok nato aj jej úderným oddielom PALMACH.

Keď britská spravodajská služba –  SOE –  hľadala dobrovoľníkov  pre špeciálne operácie, Chaviva vstupuje do  Pomocných ženských zborov RAF (WAAF)  pod krycím menom Adela Robinsonová. Po dvojročnom  vojenskom a spravodajskom výcviku na britskej vojenskej základni neďaleko Káhiry, -zložila prísahu  kráľovi Jurajovi VI. a bola povýšená na seržanta  anglického kráľovského letectva Royal Air  Force (RAF).  Zároveň prijala nové krycie meno Marta Martinovič.

Dňa 19. júla 1944 bola rozkazom Hlavného veliteľstva vzdušných síl na Strednom východe ( M. E. H. Q. „ A „ Force ) zaradená do výsadku Amsterdam na post veliteľa. V rámci tohto výsadku bola poverená plnením spravodajských  úloh a podporou SNP (2). Na vysadenie spoločne s ostatnými príslušníkmi desantu čakala v talianskom meste Bari, kam boli z Egypta prepravení 26.8. v roku 1944. Pôvodný zámer, vysadiť Chavivu spoločne s ostatnými členmi skupiny  padákom sa nemohol realizovať, nakoľko britské vojenské zákony zakazovali nasadenie žien do bojov a nesmeli byť ani vysadzované v tyle nepriateľa. Preto bola na Slovensko prepravená lietadlom so skupinou amerických pilotov.

Dňa 17. 9.  v roku 1944 pristála na Troch Duboch . Muži s misie ( 3), sa spojili s Chavivou v B. Bystrici 22. 9. v r.oku1944 (4).

Návrat do krajiny detstva mal trpkú príchuť, pretože jej príbuzní skončili v roku 1942 v koncentračných táboroch.

Chaviva mimo úloh spojených  s misiou, sa zaujímala  o život Židovského obyv. v B. Bystrici a okolí ( v čase SNP bolo sústredených v B. Bystrici a okolí až 5 000 Židov). Pomáhala pri odchode detí a starších občanov do Palestíny cez Maďarsko. Organizovala spolu s pracovným výborom Židov v B. Bystrici sociálnu a finančnú výpomoc pre Židovské obyvateľstvo.

Spoločne s ostatnými členmi misie vycvičili  40 Židovských bojovníkov a vytvorili z nich partizánsku skupinu. Po okupácii B. Bystrice (27.10.1944) skupina Amsterdam spolu s partizánmi organizovala vybudovanie dočasného tábora pre Židovských utečencov nad Pohronským Bukovcom. 31.10. 1944 bol tábor prepadnutý protipartizánskym komandom 14. divízie  SS Galície Ivana Demjanuka. Z misie sa zachránil  CHaim CHemeš, ostatní  členovia, včítane Chavivy padli do nemeckého zajatia. V B. Bystrici boli vypočúvaní, kruto mučení a nakoniec v Kremničke 20.11. v roku 1944 popravení a pochovaní  v spoločnom hrobe.

Po exhumácii bolo telo Chavivy Reikovej prevezené do Prahy na Olšanský cintorín na parcelu britských letcov RAF.

Na žiadosť izraelskej vlády, boli jej pozostatky znovu exhumované a prevezené do Izraela na posledný odpočinok. Dňa  20. 9. v roku 1952 bol pochovaná na Herzlovej hore – Har Herzl v Jeruzaleme. In memoriam bola povýšená do hodnosti podplukovníka izraelskej armády.

V Izraeli jej meno má kibuc Lahavol Chaviva, vzdelávací inštitút Givat Chaviva, jedna z lodí privážajúcich Židovských prisťahovalcov do Izraela a jedna z ulíc v Tel Avive.

Od roku 1994 je udeľovaná nemecká mierová cena Reik – Friedenspreis.

Na Slovensku v  roku 1964 dostala Pamätnú medailou SNP in memoriam. Mesto B. Bystrica jej  dňa 21.augusta v roku1990 udelilo Čestné občianstvo in memoriam.

Jej meno bude nosiť aj novozriadená ulica v B. Bystrici v blízkosti pamätníka SNP. Dňa 9.  septembra 2013   v areáli Múzea SNP v  B. Bystrici položil veľvyslanec Izraela základný kameň  pre Záhradu Chavivy Reikovej v ktorej má byť do roka osadená pamätná tabuľa a busta Chavivy Reikovej. Záhrada bude sprístupnená pri  príležitosti 100. výročia narodenia Ch. Reikovej.

Riaditeľ Múzea Židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan na adresu Chavivy Reikovej  povedal „ Vrátila sa, hoci musela tušiť, že ju môže stretnúť smrť. Zároveň je dôkazom toho, ktorý popiera falošné tvrdenia, že Židia nechceli v druhej svetovej vojne bojovať. Ona neváhala ani na chvíľu a som presvedčený, že jej vzťah k Slovensku prispel k tomu, že skupinu parašutistov poslali do Banskej Bystrice, a nie do iného štátu v Európe „ .

Text doplniť podľa foto na internete, prípadne archívu Múzea SNP alebo ŽNO v B. Bystrici.

Poznámky.

1. Hagana bola vojenskou organizáciou, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu a jej úlohou bolo ochraňovať židovských osadníkov. Palmach ,v nej sa sústreďovali elitné jednotky Hagany.

2. Cieľom skupiny Amsterdam boli spravodajské úlohy. ( o priebehu SNP; zaisťovať spojenie medzi Veliteľstvom 1.Čs. armády a britským velením; zabezpečovať pomoc spojeneckým letcom zostrelených na slovenskom území, organizovať ich presun na územie Talianska; spolupráca s americkými odbojovými skupinami na území Slovenskej republiky ). Ďalej odovzdávať informácie o postavení Židov na Slovensku, o vzťahoch medzi Židmi, Slovákmi a Čechmi

3.

Cvi Ben Jakov, Štefan( Rafi ) Reisz, CHaim CHemeš, neoficiálnym členom misie sa stal aj Róbert Willis (Aba Berdičev).

4. Padákom pristáli na pravom brehu Váhu, severne od Turčianskych Kľačian. Putovali cez Turany ,Nolčovo a Necpaly ,odkiaľ prišli do B. Bystrice.

Úryvok z pripravovanej publikácie „ Kapitoly zo života Židovskej komunity v B. Bystrici “ .