Vojenčina v mierových časoch je niekedy zábavná. Zážitky sú poväčšine a najmä po uplynutí rokov vcelku priaznivé. Tak to bolo zrejme aj v zašlých rokoch mieru až kým neprišli na rad útrapy vojnových konfliktov.
Zo životopisu banskobystrického učiteľa kreslenia a maliara Andreja Stollmanna (1852 – 1933) vieme, že po absolvovaní dôstojníckej školy Ludovica Academia pokračoval v štúdiách v Pešti na tzv. Kresličskej škole (skromný názov „Mintarajztanoda“ časom vystriedala Univerzita výtvarného umenia) s cieľom stať sa stredoškolským učiteľom, čo sa mu vďaka húževnatosti a talentu aj podarilo. Nevyhol sa však pravidelným vojenským cvičeniam.
Vo svojich memoároch píše o obzvlášť namáhavých a nepríjemných presunoch vojsk v plnej zbroji z Banskej Bystrice do vzdialených Levíc (per pedes) na tamojšiu výcvikovú základňu. Až keď bol povýšený za poručíka v zálohe sa dočkal aj o čosi pohodlnejšieho štábneho cvičenia, ktoré sa v roku 1883 odohralo v Budatíne pri Žiline. Tu si našiel čas, aby do svojho skicára načrtol nielen samotný Budatínsky zámok, ale aj niektorých štábnych dôstojníkov – veselú to kompániu. Kresličskú zdatnosť Andreja Stollmanna demonštruje séria starostlivo vyhotovených portrétov s vtipným komentárom, z ktorých niektoré vyberáme a po prvýkrát uverejňujeme.
Zlaté mierové obdobie o 30 rokov vystriedala prvá svetová vojna, kam už namiesto poručíka Andreja Stollmanna narukovali jeho synovia Tibor (1895 – 1960), Karol (1897 – 1976) a Gustáv (1900 – 1998).
