S každým mestom sú spojené osudy ľudí, jednotlivcov, rodín i celých rodov. Medzi osobnosti, ktoré v minulosti ovplyvňovali dianie v slobodnom kráľovskom a banskom meste Banská Bystrica, patril aj komorský gróf Ján Dúbravický. V 16. stor. stál na čele banskej a mincovnej komory so sídlom v Kremnici, obvod ktorej zahŕňal veľkú časť územia dnešného Slovenska. Ako komorský podgróf, neskôr komorský gróf vykonával povinnosti zodpovedajúce tomuto postaveniu. V niektorých záležitostiach konal v mene samotného panovníka. Jeho životným osudom na pozadí niektorých významných udalostí z dejín Banskej Bystrice sú venované nasledujúce riadky.
Život Jána Dúbravického je životom uhorského šľachtica na rozhraní stredoveku a novoveku. Zažil časy mieru i vojny, priateľstvá i nezhody, vrcholy i pády. Mozaiku jeho životného príbehu možno poskladať zo stručných zmienok najmä v staršej odbornej literatúre. Ján Dúbravický pochádzal zo zemianskeho rodu, ktorého sídlom bola od pol. 15. stor. dedina Dúbravica v bývalej Zvolenskej stolici (dnes okr. Banská Bystrica). Jeho otec Mikuláš Dúbravický bol v r. 1507-1508 podžupanom Zvolenskej župy a nechal postaviť kaplnku (kostol) sv. Žofie v Dúbravici. Zvolenským podžupanom sa r. 1536 stal aj Jánov brat Ladislav Dúbravický. Po otcovej smrti bol spoluvykonávateľom jeho závetu. Mal chrániť matku Martu Thuránovú a svojich vtedy ešte neplnoletých súrodencov. R. 1510 pápež Lev X. na žiadosť Jána Dúbravického udelil kaplnke v Dúbravici, postavenej jeho otcom, 100-dňové odpustky. Po rodičoch zdedil viaceré majetky, resp. majetkové podiely v Dúbravici. Spočiatku zrejme hospodáril na svojom majetku, v listinách vystupuje ako účastník právnych vzťahov. Oženil sa s Helenou Kováryovou, ktorá dostala do vena majetky v Hontianskej župe a inde. Mali spolu päť detí, troch synov a dve dcéry. Majetky, ktoré Ján Dúbravický zdedil, resp. získal, boli neskôr príčinou rôznych majetkovo-právnych sporov so susedmi, ale aj s vlastným príbuzenstvom.
Ján Dúbravický bol vzdelaným človekom, v listinách je označovaný aj ako „literatus.“ V r. 1525-1526 (počas vlády Ľudovíta II.) bol Ján Dúbravický komorským podgrófom. Mal na starosti vedenie agendy kremnickej komory. Súčasne bol pizetárom ostrihomského arcibiskupa Ladislava Zalkana, pričom dozeral na kvalitu pri razbe mincí. Pri vzbure baníkov na jar 1525 proti faktorom thurzovsko-fuggerovskej banskej spoločnosti spoločne s mestskou radou Banskej Bystrice, zvolenským kastelánom Matejom Hanyim a zástupcom Zvolenskej stolice Jurajom Mičinským vystupuje ako sprostredkovateľ sporu. Bola uzavretá dohoda, podpísaná v budove radnice. Išlo o udalosť predchádzajúcu ozbrojenému vystúpeniu baníkov v r. 1526.
V zložitom pomoháčskom období, keď malo Uhorsko dvoch kráľov, stredoslovenské banské mestá stáli na strane kráľovnej Márie, vdovy po Ľudovítovi II. a jej brata Ferdinanda I. Obaja panovníci, Ferdinand I. rovnako aj Ján Zápoľský, sa snažili získať, resp. udržať pre seba bohaté banské mestá. Samotný Ján Dúbravický bránil kremnickú komoru (a mincovňu) pred kráľom Jánom Zápoľským a jeho prívržencami.
V r. 1537 sa spomína meno Jána Dúbravického pri pokuse o vytvorenie konfederácie magnátov, šľachty Zvolenskej župy, kapitánov zvolenských hradov, sedem banských miest, komory a faktora mediarskeho podniku na zachovanie všeobecného pokoja a obranu pred stúpencami kráľa Jána Zápoľského a lúpežnými feudálmi. Oporou konfederátov malo byť vlastné vojsko, na ktoré mala Banská Bystrica (podobne ako Kremnica a Banská Štiavnica) prispieť sumou 200 zlatých. Podľa mandátu kráľovnej Márie, datovaného 20. 10. 1537 v Bruseli, obranou a dozorom nad banskými mestami bol neskôr poverený barón Krištof von Thurn spoločne s komorským podgrófom Jánom Dúbravickým. R. 1537 na základe poverenia kráľovnej Márie nastupuje Ján Dúbravický po grófovi Bernardovi Behaimovi na čelo kremnickej komory a začína vykonávať povinnosti nájomcu komory. V stredoslovenskej banskej oblasti sa nachádzali tzv. vénne majetky uhorských kráľovien. Z toho dôvodu plnil nariadenia kráľovnej Márie a neskôr kráľa Ferdinanda I.
Ďalšou udalosťou v dejinách Banskej Bystrice, s ktorou sa spája aj meno komorského grófa Jána Dúbravického, je spor mesta s thurzovsko-fuggerovským mediarskym podnikom. Tieto spory mali rôzny predmet a trvali často dlhé roky. Problematike sa venoval I. Graus vo viacerých štúdiách uverejnených v Historickom časopise. Ján Dúbravický zo svojej pozície vystupoval v spore, ktorý sa týkal získavania kovu zo starých banských a troskových odvalov. Právo si uplatňovali obe strany. V rámci sporu dochádzalo k sťažnostiam, intervenciám, bezpráviu či krivdám na ujmu ťažiarov. Komorský gróf poznal situáciu v banskom revíri. V prospech mesta referoval aj kráľovským komisárom. V mene kráľovnej Márie a kráľa Ferdinanda I. vydal dočasné povolenie na ťažbu pre banskobystrických mešťanov.
Ako vplyvný muž mal Ján Dúbravický nepochybne mnohých priaznivcov (k nim sa zaraďuje napr. Mikuláš Oláh, neskorší ostrihomský arcibiskup), ale aj nepriateľov, čo sa prejavilo obvineniami za jeho života i po smrti. Na sklonku života sa na svojom majetku v Dúbravici istý čas venoval banskému podnikaniu. Úrad komorského grófa vykonával do 14. 7. 1541. V tom istom roku, krátko po odstúpení, zomiera. Po manželovej smrti sa Helena Kováryová znovu vydala, a to za Benedikta Apponyiho, hľadajúc zrejme ochrancu pre seba a svoje deti. Ako vdova následne čelila niekoľkým žalobám a súdnemu konaniu. A tu niekde sa končí naše rozprávanie o životných osudoch jednej z postáv minulosti.
Z LITERATÚRY:
Benkó, I.: A Dubraviczai Dubraviczky család XVI. században. In: Turul, 30, 1912 (preklad).
Križko, P.: Z dejín banských miest na Slovensku. Bratislava 1964.
Matunák, M.: Z dejín slobodného a hlavného banského mesta Kremnice. Kremnica 1928.
Ratkoš, P.: Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525- 1526. Bratislava 1963.
