Ku kuriozitám Banskej Bystrice patrí nielen putujúci Mariánsky stĺp, ale aj putujúce súsošie Obete varujú. Pomerne známa je púť Mariánskeho stĺpa z pôvodného miesta na čele Námestia SNP v roku 1964 (pred oslavami 20. výročia SNP) do hradného areálu k Farskej bašte a po 30 rokoch, v roku 1994 zas späť na pôvodné miesto. Za zmienku stoja aj menej známe okolnosti putovania monumentálneho súsošia Obete varujú.
Autorom súsošia Obete varujú je akademický sochár Jozef Jankovič, ktorý ho vyhotovil k 25. výročiu SNP v roku 1969. Bronzové súsošie v nadživotnej veľkosti s hmotnosťou 14 ton, výškou vyše 7 metrov a šírkou viac ako 30 metrov umiestnili do stredu pietnej siene práve dohotoveného Pamätníka SNP, ktorý bol postavený podľa projektu architekta Dušana Kuzmu (areál je od roku 1982 Národnou kultúrnou pamiatkou). Súsošie tu však dlho nepobudlo, autor v normalizačnom období pre svoje postoje upadol do nemilosti politických orgánov, ktoré rozhodli o odstránení jeho diela z Pamätníka SNP, čo bolo zdôvodňované deprimujúcim vplyvom na návštevníkov. Súsošie v roku 1972 vyviezli na smetisko pri Dolných Pršanoch, kde našťastie bez úhony prečkalo do roku 1974 kedy na návrh vtedajšieho Banskobystrického strediska Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) a ďalších zainteresovaných sa rozhodlo o jeho premiestnení na pietne miesto vo fašistami vypálenej obci Kalište. Táto obec, z ktorej zostala ušetrená len malá zvonička po vojne obnovená už nebola okrem dvoch domov slúžiacich
na muzeálne ciele, zakonzervovaných základov 36 vypálených domov a upravených bunkrov vrátane partizánskej nemocnice. Vzniklo tak pamätné miesto v prírode, správcom ktorého sa stalo práve Banskobystrické stredisko SÚPSOP (areál bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku už v roku 1961). Po súhlase politických orgánov i samotného autora s premiestnením súsošia projekt úprav pietneho miesta vypracovali architekti Ivan Gürtler a Juraj Talaš. Obrovským problémom však bolo ako vlastne dopraviť kolos akým je súsošie Obete varujú na Kalište. Veľké rozmery a váha tohto súsošia vrátane nevyhovujúcej cesty z Moštenice na Kalište odradilo všetkých prepravcov. Preskúmaná bola aj možnosť leteckej prepravy ťažkotonážnym vrtuľníkom sovietskej armády dislokovanej na Sliači. Napriek ústretovosti veliteľa letiska prísne predpisy zamedzujúce prepravovať nadrozmerné náklady nad obývanými územiami túto možnosť zmarili. Poslednou možnosťou bolo požiadať o pomoc maďarskú firmu, ktorá súsošie odlievala. Napriek zainteresovanosti riaditeľa SÚPSOP v Bratislave i Ministerstva kultúry SSR pri komunikácii s maďarskou stranou vznikli určité prieťahy a hrozilo nestihnutie premiestnenia súsošia do termínu osláv 30. výročia SNP. Keď sa o tejto situácii dozvedel vtedajší tajomník KV KSS Ondrej Textoris, osobne zabezpečil riešenie s riaditeľom Mostární v Brezne, ktorý musel túto úlohu prijať ako záväzok k 30. výročiu SNP. Súsošie odborne rozrezali na 4 časti, ktoré po prevezení na Kalište cez Moštenicu, po ceste v predstihu upravenej Lesným závodom v Slovenskej Ľupči, zmontovali dohromady na pripravenom základe, pričom jednotlivé časti pospájali skrutkami. Pracovníci strediska SÚPSOP urobili ešte posledné úpravy pietneho miesta a potom stáli skromne v ústraní pri kladení vencov a prejavoch štátnych a straníckych delegácií, nedostalo sa im však ani slovka vďaky za odvedenú organizačnú i fyzickú prácu.
Súsošie Obete varujú pobudlo 30 rokov v krásnom prírodnom prostredí Kališťa až do roku 2004 kedy sa rozhodlo o jeho návrate na pôvodné miesto. Demontáž nebola ťažká, pretože stačilo obnoviť otvory skrutiek z predchádzajúcej demontáže v roku 1974, rozpojiť jednotlivé časti súsošia a previezť ich do Banskej Bystrice. Pri opätovnej montáži na pôvodnom mieste doplnili aj dve nohy na súsoší, ktoré vandali odrezali koncom roku 2001. Tak sa súsošie Obete varujú po vyše 30 rokoch putovania, v roku 2004 pri oslavách 60. výročia SNP ocitlo opäť v pietnom priestore Pamätníka SNP v Banskej Bystrici, kde sa nachádza dodnes.
