Ľudové umenie v Laskomeri

Ľudová architektúra v okolí Banskej Bystrice sa vyznačuje osobitým charakterom v silnom kontraste s mestskou architektúrou. Preto v minulosti vznikla myšlienka zriadenia Laskomerského  pohronského múzea. V oblasti Laskomerskej doliny mal byť vytvorený areál, kde mali byť sústredené zaujímavé pamiatky pohronského regiónu.

Priblížme si najprv charakteristiku ľudovej architektúry Pohronia. Ide o zmes rôznych stavebných typov budov z kameňa a dreva. Pre daný priestor sú charakteristické predovšetkým murované domy, ktoré majú dlhšiu stranu orientovanú do ulice, kde bola umiestnená aj brána a vedľajšia izba. Ďalší typ budov boli murované dvojdielne domy. V nich bola brána uprostred a izby boli po bokoch stavby. Pre Horehronie boli typické aj zrubové stavby. Z vonkajšej strany boli medzery medzi drevenými hradami týchto stavieb vyplnené machom, z vnútornej strany boli omietané vápnom. Strechy boli šindľové. Budovy stáli väčšinou vo svahu. Spolu s ostatnými, menej často zastúpenými objektami, sa architektúra Pohronia vyznačuje osobitnými charakteristickými prvkami. Preto už v minulosti vznikla myšlienka využitia týchto budov v prospech turistického ruchu.

História Laskomerského skanzenu siaha do šesťdesiatych rokov. Priestor bol vybraný už 28. novembra 1961. Nasledujúci rok, dňa 3. mája 1962 odbor výstavby ONV  v Banskej Bystrici prijal žiadosť o územné rozhodnutie (list č. 743/62-ing.Mk), ale žiadosť nebola vybavená. Medzitým bolo vykonané výškopisné a polohopisné zameranie pozemku, ale bolo aj spracované oplotenie a výstavba príjazdovej komunikácie. V tejto fáze však projekt „zamrzol“.

Dnes sa na vymedzenom priestore sčasti nachádza záhradkárska kolónia s vybudovanými, prevažne murovanými chatkami a sčasti je tento priestor prázdny. Cez územie preteká potok Laskomer. Pôvodný projekt uvažoval o úprave terénu, predovšetkým zmene vegetácie, ktorá mala byť prispôsobená najmä estetickým požiadavkám. Sústredené tu mali byť objekty z celého Pohronia, ako zdôrazňovali projektanti, išlo väčšinou o také stavby, ktorým hrozil bezprostredný zánik, pretože ich majitelia opustili alebo dokonca demolovali. K najvýznamnejším pamiatkam, ktoré sem mali byť premiestnené, patril aj hronsecký artikulárny kostolík zo zvonicou, ktorý dnes patrí medzi pamiatky UNESCO. Avšak tento zámer sa stretol už vtedy s nevôľou miestnych úradov.

Plán realizácie predpokladal, že po vykonaní podrobného etnografického výskumu bude v roku 1972 spracovaná urbanistická štúdia a následne v roku 1973 sa vypracuje plán inžinierskych sietí, vodovod, kanalizácia, elektroinštalácia, kúrenie a podobne. V rokoch 1974 až 1980 mali byť vykonané stavebné práce, premiestnené a zreštaurované objekty mali byť postupne umiestnené na svoje nové parcely. Záverečná kolaudácia mala byť uskutočnená v roku 1980 a následne mal byť skanzen odovzdaný do užívania verejnosti.

Projekt Laskomerského skanzenu patrí medzi zaujímavé, turisticky atraktívne zámery v našom okolí. Objekty, ktoré tu mali byť sústredné, by i dnes hodnoverne poukazovali na život našich predkov. Možnože snaha premiestniť sem aj hronsecký kostolík so zvonicou nebola najsprávnejšia, i tak množstvo budov, ktoré projekt v minulosti plánoval ochrániť, dnes už neexistuje. Skanzen by určite priniesol do nášho regiónu množstvo turistov, ale i krásu a príjemný priestor pre našich domácich obyvateľov.