Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu
Keď počujeme slovo „bordel“, automaticky sa nám vybaví veľký neporiadok v blízkom okolí, na pracovisku, alebo aj u nás doma v pivnici, garáži, alebo na chate, často aj chaos v organizácii práce. Ale dnes bude reč o inom bordeli, o tom, o ktorom sa takmer nepíše alebo len v literárnom spracovaní. A neuvádza toto čarovné slovo ani Všeobecný encyklopedický slovník z roku 2002! Zato Slovník…
Počas dlhodobého vývoja odevu vo všetkých vrstvách spoločnosti jednotlivých národov patrilo významné miesto pokrývke ženskej hlavy. Jej variabilnosť ovplyvňovalo mnoho faktorov ako sú geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky. Nemalou mierou sa na tomto procese podieľala aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, súdobá móda či administratívne zákazy a nariadenia. Historický, ikonografický, archívny pramenný materiál a umelecké diela sú zdrojom údajov,…
Koniec päťdesiatych a začiatok šesťdesiatych rokov bol v znamení prudkého rozmachu poézie na Slovensku, ale aj v jeho strede v Banskej Bystrici. A ak som písal o rozmachu poézie, tak nie je to tak celkom pravda. Správnejšie je hovoriť o rozmachu modernej poézie. V jednej krátkej etape tohto vývoja bola centrom práve Banská Bystrica. Teda druhým centrom, lebo prvým bola Trnava a v nej už…
Prechádzku sme začali v evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici. V zadnej časti cintorína je pochovaných celkove 45 vojnových obetí, z toho 37 z I. svetovej vojny. Pomníky sú upravené a ošetrované (foto 1 a 2). Ďalšie zastavenie bolo v rímsko-katolíckom cintoríne na Námestí Štefana Moysesa. Taktiež v zadnej časti, na samostatnom mieste sú pochovaní padlí v I. a II. svetovej vojne. Tí, ktorí padli v období …
Read More “Prechádzka po pietnych miestach a hroboch z I. svetovej vojny v Banskej Bystrici” »
Skončila 2. svetová vojna a v nej aj mini dráma s povstaním. Ortodoxní odborníci tvrdia, že tým sme sa zaradili na stranu víťazov. Keď už, tak chudobných víťazov. Tí skutoční víťazi vypadajú inak. Ale dobre nám tak! Hlavne, že doznela ironická báseň: „ Vojna príma, vojna gut, mamka doma, pán kaput!“ Po vojne, viac ako hľadanie vlastnej identity, …
Z knihy ľudového humoru a vtipu „Veselé putovanie po Slovensku“, ktorú napísal František Václav Peřinka (ORBIS Praha, 1934) vyberáme v pôvodnom znení niektoré pasáže z kapitoly venovanej Banskej Bystrici. Banská Bystrica bola jedno z najživejších a najprednejších miest na Slovensku. Bola sídlom stoličnej administrácie, biskupa, banských a lesných úradov. Bola tam kapitula, školy, kupectvo kvitlo a remeslá boli zastúpené čulým…
V živote Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského (1824 – 1908) nebola literárna činnosť dominujúca. Aj napriek tomu, že nezanechal tzv. veľké literárne dielo, jeho, najmä humoristicky zamerané práce, vyznačujúce sa srdečným humorom, si zasluhujú pozornosť aj v informačnom 21. storočí. V humoristických črtách, anekdotách, humoreskách, besedniciach-fejtónoch čerpal podnety zo života, ktorý ho obklopoval. A práve osobná zainteresovanosť na interpretovaní autentického…
Read More “Študentský život v Laskomerského literárnej reflexii” »
… chlieb náš každodenný daj nám dnes… Chlieb však kedysi samozrejmosťou nebol. Nad zvykom piecť chlieb prevažovala obyčaj variť rôzne kaše. Požívanie chleba bolo také vzácne, že došlo bezmála k vzbure vojakov Cézarovej armády, keď chcel cisár nedostatok chleba nahradiť mäsom. V prípade deficitu obilnín (ich zlá úroda) sa na výrobu múky používali rôzne náhrady, ako napr….
Banskú Bystricu oddávna sužovali nielen požiare, ale aj povodne, ktoré naši predkovia nazývali jednoducho „veľká voda“. V tomto roku si pripomíname 40. výročie dosiaľ najväčšej povodne v novodobej histórii Banskej Bystrice. Po dlhotrvajúcich dažďoch v druhej polovici roka 1974 hladina vody v Hrone neustále stúpala a pri kulminácii 22. októbra 1974 dosiahla výšku až 480 cm. Mohutný bol aj vtedajší prietok Hrona,…
„Pamiatka UNESCO“. . . Tento neoficiálny, no verejnosti známy a zaužívaný pojem vyjadruje zaradenie vybraných objektov alebo území do medzinárodnému Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Deje sa tak na základe Dohovoru o ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva prijatého na 17. zasadnutí generálnej konferencie UNESCO 16. novembra 1972. Jeho cieľom bolo vytvoriť medzinárodne akceptovateľné podmienky na…
