Počas posledného poltisícročia v Dolnej ulici bývali viaceré významné osobností, ktoré sa svojím životom, nezištnou prácou v prospech mesta a v neposlednom rade i zásadovými a neoblomnými postojmi zaslúžili o rozvoj a napredovanie Banskej Bystrice. V tomto krátkom príspevku, by sme Vám chceli stručne priblížiť a predstaviť aspoň niektoré z nich.

 

     Juraj Schaffer starší – popredný banskobystrický mešťan prvej polovice XVI. storočia, dlhoročný senátor a päťnásobný richtár (v r. 1532, 1535, 1538, 1540 a 1545) vlastnil v Dolnej ulici dnešný dom č. 1. Richtár Schaffer stál na čele mesta v pohnutých časoch, keď sa monarchia okrem iného spamätá-vala aj z potupnej porážky v bitke pri Moháči a krajinu i mesto ohrozoval postup vojsk rozpínajúcej sa Osmanskej ríše. V nasledujúcich rokoch chaosu a dvojvládia v Uhorsku Juraj Schaffer starší obetavo hájil záujmy mesta či už u kráľa Ferdinanda I., alebo u jeho rivala – protikráľa Jána Zápoľ-ského. Jeho plodný život sa uzavrel 16. mája 1549.

     Martin Buchfuerer (Bibliopola) – súčasník J. Schaffera staršieho bol prvým známym kníhkupcom v Banskej Bystrici, resp. prvým o ktorom sa zachovali archívne dokumenty. Martin Buchfuerer najskôr vlastnil dom na Dolnom predmestí (Huštáku) – v Ulici svätej Anny. V roku 1532 sa presťahoval do Dolnej ulice, kde sa stal majiteľom dnešného domu č. 20. Kníhkupec Martin Buchfuerer zomrel 3. novembra 1570.

Ján Hodvábny (Hedvábny, Seiden) – významný kamenár-sky majster a staviteľ vlastnil v Dolnej ulici dnešný dom č. 48. Majster Ján Hodvábny počas svojej, na tú dobu až neobvykle dlhej pracovnej kariéry, zrealizoval v Banskej Bystrici v rokoch 1532 – 1573 viaceré stavby a stavebné úpravy, ako napríklad prestavbu starej radnice, oboch hradných kostolov (nemeckého a slovenského) a na sklonku života aj prestavby dvoch mestských brán: Hronskej (v dnešnej Kapitulskej ulici) a takzvanej Kakaty v Striebornej ulici, ktorá ako jediná z mestských brán dodnes stojí v zadnom trakte domu v Hornej striebornej ulici č. 7. (pozn.: podľa tejto brány staršia generácia Bystričanov Hornú striebornú ulicu stále nazýva Kakatka). Majster Ján Hodvábny zomrel pred rokom 1576.

     Ján Khün – vychýrený zlatník sa do Banskej Bystrice prisťahoval niekedy pred rokom 1550 z Levoče. V Dolnej ulici vlastnil spodnú časť dnešného domu č. 17. Ján Khün bol v rokoch 1570 – 1584 i členom tzv. vonkajšej mestskej rady. V roku 1567 dostal netradičnú zákazku. Poverili ho pozlátením hodinových ručičiek na hradnej veži (zvonica pri barbakane). Z jeho mnohých prác sa dodnes zachoval len tzv. Radvanského kalich z roku 1576. O tri roky neskôr vyhotovil i svadobný pokál pre rektora tunajšej mestskej latinskej evanjelickej školy magistra Pavla Halvepapiusa a jeho manželku Kristínu – vdovu po notárovi Jánovi Geblovi. Ján Khün sa vyznačoval aj ľudskosťou a sociálnym cítením, keď napríklad prichýlil a aj vychovával tri osirelé deti. Zomrel 21. mája 1584.

     Krištof Krainer (Stainer, Maurer) – významný renesančný staviteľ poslednej tretiny XVI. storočia vlastnil v Dolnej ulici dva domy: najskôr dom č. 40, ktorý si pravdepodobne i sám postavil a potom na opačnej strane ulice dom č. 33. Majster Krainer okrem stavebných úprav viacerých meštianskych do-mov zrealizoval aj prestavbu Hodinovej veže na námestí a pod jeho vedením nanovo vybudovali aj tri mestské brány: Dolnú, Hornú a Lazovnú. Podieľal sa i na stavbe mestského opevnenia a vodovodu. Po roku 1584 sa Krištof Krainer presťahoval do Farskej (dnes Bakossovej) ulice. V roku 1595 staval opevnenie okolo kostola vo Svätom Jakube a o dva roky neskôr pracoval na sanktuáriu v tajovskom kostole. Bola to pravdepodobne jeho posledná práca, keďže v roku 1597 zomrel.

     Ján Jakobei – pôvodom Ružomberčan pred príchodom do Banskej Bystrice pôsobil ako evanjelický kňaz v neďalekých Selciach. V Dolnej ulici vlastnil dnešný dom č. 11. Začiatkom roka 1599 ho zvolili za rektora (farára) špitálskeho Kostola svätej Alžbety. V nasledujúcich, pre evanjelickú cirkev pohnu-tých, časoch Ján Jakobei za svoje neochvejné presvedčenie a zásadové postoje takmer zaplatil svojím životom. V roku 1604 ho po arcibiskupskom súde, ktorý sa konal v Trnave, takmer upálili. Z tejto viac ako ťaživej situácie ho zachránilo len začínajúce stavovské povstanie Štefana Bočkaya. Od roku 1609 Ján Jakobei zastával i funkciu seniora Zvolenského bratstva (združenia evanjelických farárov Zvolenskej stolice). Zomrel o tri roky neskôr – 31. júla 1612.

     Gabriel Šidlovský – bývalý Radvančan v druhej tretine XVII. storočia vlastnil v Dolnej ulici dnešný dom č. 38. Medzi mešťanov G. Šidlovského prijali 3. marca 1634. Pred rokom 1640 ho zvolili do vonkajšej mestskej rady a po roku 1643 i do mestského senátu. V roku 1651 sa Gabriel Šidlovský stal historicky prvým Banskobystrickým richtárom slovenskej národnosti.

     Dr. Karol Oto Moller – rodom Bratislavčan (☼ 10. I. 1670) sa v Banskej Bystrici usadil v roku 1702, keď sa 22. novembra oženil s Katarínou Fibingerovou. 30. apríla 1704 ho prijali medzi ringbürgerov. Karol Oto Moller potom takmer polstoročie vlastnil v Dolnej ulici dnešný dom č. 7. Bol významným a celouhorsky uznávaným lekárom a lekárnikom. V roku 1713 Dr. Moller v Banskej Bystrici presadil zriadenie nemocnice pre nakazených morom, resp. cholerou, mimo obývaného územia mesta (tzv. „Cholera špitál“) na Uhlisku. Bol i osobným lekárom Františka II. Rákoczyho a cisára Karola III., ktorý ho 28. apríla 1728 v Luxemburgu povýšil do šľachtického stavu. Dr. Karol Oto Moller je dnes považovaný za priekopníka verejného zdravotníctva na Slovensku. Bol i dlhoročným senátorom a štyrikrát (v rokoch 1734, 1738, 1742 a 1746) ho zvolili aj na najvyšší post v meste. K. O. Moller zomrel 16. apríla 1747.

     Matej BelFuntík (☼ 22. III. 1684) – rodák z Očovej, všestranne vzdelaný učenec – polyhistor, pedagóg, … sa svojím celoživotným dielom zaradil medzi najvýznamnejšie a najuzná-vanejšie osobnosti a vedecké kapacity, a to nielen v Uhorsku, ale v celej Európe. Matej Bel ako vtedajší prorektor evanjelic-kého gymnázia od novembra 1708, keď bol vysvätený za kňaza, do novembra nasledujúceho roku býval v dnešnom dome č. 47. Jeho spodná polovica spolu so susedným Kostolom svätej Alžbety v tom čase patrila evanjelickej cirkvi. Matej Bel od roku 1714 pôsobil  ako evanjelický farár a rektor lýcea v Bratislave, kde aj 29. augusta 1749 zomrel.

     František Zechenter (☼ okolo roku 1675) – prastarý otec slovenského spisovateľa a dejateľa Gustáva Kazimíra Zechentera – Laskomerského sa do Banskej Bystrice prisťaho-val začiatkom 30. rokov XVIII. storočia zo západorakúskeho mesta Feldkirch ležiaceho pri Švajčiarskych hraniciach. Mešťanom sa stal 9. mája 1732 a medzi ringbürgerov ho prijali o 10 rokov neskôr – 14. júla 1742. F. Zechenter bol profesiou mediarom a tiež kovo– a zvonolejárskym majstrom. Okrem domu v Dolnej ulici č. 2 už pred rokom 1747 vlastnil aj druhý dom – na predmestí pred Hronskou mestskou bránou, kde mal pravdepodobne zriadenú aj zvonolejársku dielnu. Keď 24. apríla 1736 vyhorelo Lazovné predmestie spolu s Lazovnou bránou a neďaleko stojacou Debnárskou (Nožiarskou) baštou, mestská rada majstra Zechentera poverila vyhotovením novej hasičskej striekačky. V jeho dielni okrem iných prác v roku 1739 odliali aj zvon pre kostol vo Svätom Jakube. František Zechenter zomrel v roku 1750.

Jozef Glabič – banskobystrický rodák sa do histórie mesta zapísal ako tretí najdlhšie slúžiaci richtár (v r. 1823 – 1848). Jozef Glabič v Dolnej ulici vlastnil dnešný dom č. 21. V mest-skej samospráve však pôsobil už od roku 1798. Počas nasle-dujúcich 25 rokov, pokým ho zvolili na post prvého muža Banskej Bystrice, v mestských inštitúciách vystriedal viaceré funkcie. Za jeho neoceniteľné služby mu v roku 1835 dalo mesto u renomovaného zlatníka Samuela Libaya vyhotoviť pozlátený pokál, ktorý sa dnes nachádza v zbierkovom fonde Stredoslovenského múzea. O osem rokov neskôr (v roku 1843), keď Jozef Glabič slávil 45 rokov svojho pôsobenia v mestských službách, v priestoroch radnice umiestnili jeho maľovaný portrét, ktorý následne litograficky zreprodukovali a rozdali obyvateľom.

     Helena Macholdová – pôvodom Kremničanka sa do Banskej Bystrice prisťahovala spolu so synom Filipom pred rokom 1837. V Dolnej ulici od dedičov rodiny Hlaváčovcov kúpila dom č. 27 a od typografa Jozefa Jána Vetterleho v Lazovnej ulici aj tlačiarenské zariadenie. Novozaloženú firmu prvé dva roky viedol jej zať – Banskoštiavničan Štefan Alojz Mihálik. Úspešný rodinný tlačiarenský podnik, ktorý založila Helena Macholdová potom nasledujúcich takmer 110 rokov prevádzkovalo päť generácií jej potomkov.

     Jozef Božetech Klemens (☼ 8. III. 1817) – významný a nedocenený polyhistor (maliar, sochár, vynálezca, prírodove-dec, dagerotypista, pedagóg, staviteľ,…) v druhej polovici 60. rokov XIX. storočia žil v podnájme u remenára Samuela Kell-nera v Dolnej ulici č. 41. J. B. Klemens – rodák z Liptovského Mikuláša prvýkrát pôsobil v Banskej Bystrici už v roku 1846. Mestský magistrát ho vtedy poveril vypracovaním návrhu na zriadenie priemyselnej školy, ktorý sa však pre nepriaznivé podmienky v nasledujúcich rokoch nezrealizoval. Od roku 1863 J. B. Klemens vyučoval na tunajšom gymnáziu matemati-ku, zemepis a kreslenie. Ako maliar vytvoril portréty mnohých slovenských dejateľov. Je aj autorom viacerých vynálezov, ktoré sa však kvôli nedostatku finančných prostriedkov a aj nepochopeniu nepodarilo uskutočniť. Jozef Božetech Klemens ako geológ vlastnil i rozsiahlu zbierku minerálov. Zomrel takmer zabudnutý 17. januára 1883 vo Viedni.

     Henrich Gottlieb Stadler (☼ 1. III. 1822, † 21. III. 1911) – pôvodom Bratislavčan sa v druhej polovici XIX. storočia a v prvom desaťročí minulého storočia hlboko zapísal do pove-domia obyvateľov Banskej Bystrice. Ako solventný spolumaji-teľ Harmaneckých papierní celý svoj život nezištne podporoval najmä najchudobnejších a najnúdznejších. Veľkú časť svojich financií (viac ako 250 000 korún) H. G. Stadler venoval na charitu a tiež na výstavbu mnohých verejnoprospešných sta-vieb. Už za jeho života – v roku 1903 pomenovali po ňom časť Hronského nábrežia (od kolkárne po most k Malej železničnej stanici), ktorého prestavbu financoval (25 000 korún). Aj stavba spomínaného mosta, ktorú však zrealizovali až v rokoch 1924 – 1925 bola uskutočnená z prostriedkov, ktoré Henrich Gottlieb Stadler odkázal na tento účel vo svojom závete.

     Gustáv Kazimír Zechenter (Laskomerský) – (☼ 1824,† 1908) banskobystrický rodák, významný slovenský spisovateľ a dejateľ, po úspešnom ukončení štúdia medicíny na Vieden-skej univerzite tri a pol roka – od februára 1850 do júla 1853 býval ako nájomník (spolu s matkou a sestrou Petronelou) najskôr u Samuela Maro – v Dolnej ulici č. 37 a neskôr u Ladislava Kürthyho v susednom dome č. 35. Z Dolnej ulice sa potom presťahoval do Brezna, kde nastúpil na uvoľnené miesto cisársko-kráľovského bansko-lesného lekára.

   Július Cesnak (☼ 26. III. 1863) – rodený Banskobystričan sa do novodobej histórie mesta zapísal ako druhý najdlhšie súžiaci richtár (mešťanosta) – po prvom doživotnom richtárovi Andrejovi (Andreas). Július Cesnak po svojich predkoch: otcovi Adolfovi Gustávovi a starom otcovi Gabrielovi Cesna-kovi zdedil v Dolnej ulici dnešný dom č. 30. Ako 30 – ročného Júliusa Cesnaka v roku 1893 zvolili do úradu mešťanostu. Najvyšší post potom k spokojnosti obyvateľov Banskej Bystrice zastával neuveriteľných 30 rokov. Počas tohto obdo-bia sa Július Cesnak nezmazateľne zapísal do dejín mesta. Najmä jeho pričinením zaznamenala Banská Bystrica nebývalý rozvoj a rozkvet. V roku 1923 – po dobrovoľnom odstúpení z postu prvého muža mesta, žil na zaslúženom odpočinku ešte 10 rokov. Július Cesnak zomrel necelé tri týždne po svojich 70 narodeninách – 13. apríla 1933.

     Jozef Schweng (i Schvenk) – banskobystrický rodák (☼ 28. XII. 1864), syn pokrývača a škridliara Michala Schwenga, ktorý sa do mesta prisťahoval z Pešti, vlastnil v Dolnej ulici dnešný dom č. 45. V roku 1904 Jozef Schweng a Karol Kiszely založili v budove bývalej starej radnice (na Hornom námestí) mestskú verejnú knižnicu. Jozef Schweng sa stal jej prvým správcom. Bol tiež tajomníkom Banskobystrickej historickej a archeologickej spoločnosti a od roku 1909 až do svojej predčasnej smrti (9. decembra 1916) pôsobil ako nehonoro-vaný kustód novozaloženého Mestského múzea.

Dr. Kamil Kollár (☼ 1866) – úspešný a uznávaný bansko-bystrický lekár prvej tretiny minulého storočia bol synovcom Matildy Kristíny Stadlerovej. Po jej úmrtí – v roku 1924 sa stal majiteľom domu v Dolnej ulici č. 7. V histórii tohto domu bol Dr. Kollár už štvrtým lekárom (po Jánovi Reullovi, Andrejovi Fricovi a Karolovi Otovi Mollerovi), ktorý ho vlastnil. Primár Dr. Kamil Kollár sa v roku 1916 stal riaditeľom Mestskej verejnej nemocnice (postavená v roku 1901 pod Banošom), keď v tejto funkcii nahradil zosnulého Dr. Ľudovíta Rajčiča. Popri vedení nemocnice Dr. Kollár prevádzkoval aj súkromnú ambulanciu – v dome č. 1 v Kapitulskej ulici. V roku 1935 ho na riaditeľskom poste vystriedal Dr. Daniel Petelen. Dr. Kamil Kollár zomrel o štyri roky neskôr – 16. marca 1939.

Viliam Figuš – Bystrý (☼ 28. II. 1875, † 11. V. 1937) – významný hudobný skladateľ, dirigent, organista, pedagóg… sa narodil v Dolnej ulici – v dnešnom dome č. 6. Neskôr (od roku 1907) žil v rodičovskom dome na Fortničke. Po vyštudovaní učiteľskej preparandie pôsobil ako pedagóg a kantor na viace-rých evanjelických školách (okrem Slovenska aj v Maďarsku a Srbsku). V rokoch 1921 – 1927 vyučoval na Štátnom učiteľ-skom ústave. Okrem komponovania hudby sa venoval aj svojej druhej záľube – turistike. V jeho hudobnej tvorbe prevládajú kompozície piesňové, zborové a orchestrálne. Vrcholným dielom Viliama Figuša – Bystrého je opera Detvan, ktorú zložil  na libreto Emila Boleslava Lukáča (podľa predlohy Andreja Sládkoviča). V. Figuš – Bystrý zomrel 11. mája 1937.

 

Ján BalážOsobnosti histórieŽivot v meste
Počas posledného poltisícročia v Dolnej ulici bývali viaceré významné osobností, ktoré sa svojím životom, nezištnou prácou v prospech mesta a v neposlednom rade i zásadovými a neoblomnými postojmi zaslúžili o rozvoj a napredovanie Banskej Bystrice. V tomto krátkom príspevku, by sme Vám chceli stručne priblížiť a predstaviť aspoň niektoré z nich.        Juraj Schaffer starší – popredný banskobystrický mešťan prvej polovice...