Banská Bystrica – mesto textilu od 18. až do 21. stor.
V slobodnom kráľovskom meste Banská Bystrica, v blízkom mestečku Radvaň – preslávenom Radvanským jarmokom, pôsobilo v priebehu 17. – 19. storočia množstvo remeselníkov zaoberajúcich sa textilnou výrobou. Z nich sa preslávili predovšetkým modrotlačiari.
Prvá fabrika na území Slovenska v Banskej Bystrici – fabrika na textil
V Banskej Bystrici a v Radvani už v období 18. storočia bol najväčší počet remeselníkov na počet tu žijúcich obyvateľov. Niet preto divu, že v tomto období práve tu už v období 18. storočia vznikajú na území Slovenska prvé manufaktúry – priemyselné fabriky. Banská Bystrica ako významné miesto súkennického – textilného remesla má prvé miesto na Slovensku vo vzniku textilnej – súkennickej manufaktúry. Prvá textilná fabrika tu vznikla už v roku 1725 a založil ju banskobytrický mešťan Bohumil Sterz. Fabrika vyrábala kvalitné látky, predovšetkým súkno.
Zásobovať ním mala predovšetkým banský a hutnícky priemysel v Banskej Bystrici a okolí, pretože remeselná výroba nedokázala pokryť dopyt a dovezené súkno zo zahraničia bolo oveľa drahšie ako domáce.
V banskobystrickej fabrike pracovalo 25 súkenných majstrov zo Saska a Sliezka, ktorí produkovali rôzne druhy súkna: nordické, gerlické, sliezke a moravské. Fabrika mala aj vlastnú značku, ktorou sa označil každý druh látky. Valcha na súkno banskobystrickej súkennej fabriky bola zriadená v dedine Kostiviarska pri potoku Bystrica. Radvanskí súkenníci mali svoju vlastnú valchu v Radvani pri Malachovskom potoku. Vlnu si banskobystrická textilná fabrika zaobstarávala zo Zvolenskej, Turčianskej, Novohradskej, Tekovskej a Hontianskej župy.
Štyri roky po prvej textilnej fabrike vznikla v Banskej Bystrici v roku 1733 druhá textilná fabrika na výrobu vlnených látok, takzvaného kronrašu. Obidve textilné fabriky nemali dlhé pôsobenie, ale zaradili z historického významu mesto Banskú Bystricu na prvé miesto na Slovensku v textilnej výrobe. A určite Banskej Bystrici tak právom patrí prívlastok „Banská Bystrica – prvé mesto slovenského textilu“.
Mesto Banská Bystrica a blízka Radvaň preslávená výrobou modrotlače
V 19. storočí sa v Banskej Bystrici definitívne skončila éra baníckeho a hutníckeho priemyslu. Na mieste dnešnej Europa Shopping Center prestala fungovať aj Strieborná huta. Mesto odkúpilo budovy a zriadilo tu v jednej časti vojenské kasárne. V druhej časti vznikol cukrovar. Neskôr, v roku 1884 tu začala činnosť súkenka Štefana Horárika. Túto súkenku kúpil v roku 1924 Karol Beniač so synom Karolom Beniačom najml. a zriadil tu fabriku na modrotlač. Beniačovci boli starobylou modrotlačiarskou remeselníckou rodinou. Jozef Beniač sa vyučil za farbiara. V roku 1837 bol prijatý medzi banskobystrických mešťanov a v roku 1840 kúpil od dedičov Michala Kellnera farbiarsku dielňu v Hornej ulici, založenú v roku 1785, kde si následne založil svoju dielňu. V rokoch 1851-1862 bol cechmajstrom cechu farbiarov siedmich stredoslovenských banských miest so sídlom v Banskej Bystrici. Jeho syn Karol Beniač pokračoval v rodinnej tradícii podobne ako jeho aj syn Karol Beniač najml. (1888-1952). V roku 1944 emigroval do Švajčiarska, po vojne sa však vrátil a pokračoval vo vedení fabriky. Následne v roku 1948 po znárodnení fabriky opustil Československo a emigroval do Austrálie, kde v roku 1952 v Sydney zomrel. Fabrika bola v roku 1948 pričlenená k Bavlnárskym závodom V. I. Lenina v Ružomberku a fungovala v týchto priestoroch až do asanácie budovy v 70. rokoch 20. storočia.
Minulosť textilnej fabriky SLOVENKA v Banskej Bystrici
Pôvodný závod a budovy SLOVENKY na Striebornom námestí v Banskej Bystrici boli v 19.storočí vybudované pre stoličkovú továreň. V meste Banská Bystrica pôsobila v tomto období továreň na výrobu nábytku pod názvom „Cisársko-kráľovská privilegovaná banskobystrická továreň na nábytok z masívneho ohýbaného dreva“. Ulica od Strieborného námestia smerom na Medený hámor niesla názov po továrni a nazývala sa Stoličková ulica. Meno dostala po fabrike, ktorá tu vyrábala stoličky už od roku 1874. Neskôr po druhejsvetovej vojne bol na jej mieste postavený textilný závod Slovenka, ktorého budovy sa v súčasnosti asanujú. Po vzniku Československej republiky sa nábytkársky priemysel, podobne ako iné odvetvia finálnej výroby, dostal do ťažkých odbytových problémov v dôsledku rozpadu rakúsko-uhorského trhu a vplyvom konkurencie vyspelého českého priemyslu. Spojený koncern Thonet-Mundussa pokúšal obnoviť narušené obchodné vzťahy, ale neúspešne. Preto závody koncernu vo Veľkých Uherciach, Banskej Bystrici a vo Zvolene, museli zastaviť nábytkársku výrobu.
Furdíkovská textilná fabrika – predchodkyňa SLOVENKY
Furdíkovci boli úspešní slovenskí podnikatelia. Pôvodom boli zo slovenského mestečka Radvane, kam prišli z Púchova v 18. storočí. Ich potomkovia žijú v Banskej Bystrici do súčasnosti. Boli to pôvodne súkennícki remeselníci. Ján Furdík založil súkennícke dielne v Banskej Bystrici už v roku 1866. Ján Furdík a jeho synovia sa stali firmou s oficiálnym názvom „Ján Furdík a synovia“. Firma sa zameriavala na výrobu bieleho, čierneho a sivého súkna rôznej akosti na výrobu kapcov a papúč, prikrývok pre nemocnice a iné zdravotné ústavy a kúpele. Po skončení I. svetovej vojny v roku 1919 Ján Furdík kúpil bývalú stoličkovú továreň a prebudoval ju na súkenku. V roku 1948 bola
firma zoštátnená a celá furdíkovská rodina sa odsťahovala z Banskej Bystrice. Súkennícka továreň Furdíkovcov bola prebudovaná na pletiarsky závod „Slovenka“.
Banskobystrický textilný závod SLOVENKA
• Závod SLOVENKA ako prvá samostatná slovenská továreň na pletený a tkaný tovar vznikla pôvodne v Martine v máji v roku 1921, kedy sa začala stavba továrne. Založil ju Ján Ország starší a prvé stroje do továrne sa doviezli z Anglicka. Hlavnou pracovnou silou továrne boli už v tom období ženy.
• Vyrábalisa tuponožky,pančuchy.
• V roku 1925 si závod zakladá vo vtedajšom Československu prvé vlastné podnikové predajne. To znamená na území Čiech, Moravy, Slovenska, ale aj Podkarpatskej Rusi, ktorá v tom čase patrila k Československu.
• 1. októbra v roku 1928 bol oficiálne zapísaný a schválený názov podniku pod menom „SLOVENKA“.
• V roku 1929 mal podnik už otvorených 29 predajní v týchto mestách: v Martine, Žiline, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Poprade, Čadci, Bratislave, Zvolene, Piešťanoch, Prievidzi, Spišskej Novej Vsi, Michalovciach, Rimavskej Sobote, Dunajskej Strede, Novom Meste nad Váhom, Topoľčanoch, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Nitre, Trnave, Rožňave a Lučenci.
• V roku 1933 závod zamestnával 356 robotníkov a 105 pracovníkov v predajniach.
• Dňa 1. januára v roku 1951 Banská Bystrica zachránila závod SLOVENKA pred likvidáciou. SLOVENKA sa presťahovala z Martina do areálu furdíkovskej textilnej továrne na Striebornom námestí. Začala sa tak písať novodobá dlhoročná história fabriky spojenej s mestom Banská Bystrica. SLOVENKA sa stala symbolom mesta.
• V roku 1952 sa začala výstavba nových moderných budov závodu na Striebornom námestí pri potoku Bystrica.
• V roku 1954 sa SLOVENKA stáva druhým najvýznamnejším textilným závodom v Československu.
• V roku 1956 popri výrobe mužského oblečenia, začína sa výroba dámskeho ošatenia a detského textilu. V ďalších rokoch pristupuje výroba spodnej bielizne, zdravotnej bielizne a ďalších druhov textilu.
• V roku 1974 získava SLOVENKA ocenenie Zlatá Fatima na výstave „Trenčín – mesto módy“.
• SLOVENKA vyváža svoj kvalitný tovar do krajín Sovietskeho zväzu, ale aj do celej Európy.
• V roku 1989 vznikol štátny podnik SLOVENKA Banská Bystrica.
• V roku 1997 – nová história podniku – bola založená akciová spoločnosť SLOVENKA – NOVA so sídlom v Banskej Bystrici. Firma následne získala ocenenie „Najlepší exportér v roku 1997“, udelené Ministerstvom hospodárstva SR a na výstave „Trenčín – mesto módy“ vystavovaná kolekcia vrchného ošatenia získala Zlatú Fatimu.
• V roku 2002 vznikla nová značka SILVER by Slovenka.
• V roku 2009 sa začala písať nová história podniku pod názvom SLOVENKA-Silver.
• V roku 2013 mala SLOVENKA už 39 predajní v 28 mestách na Slovensku.
• Podnik Slovenka pod názvom Slovenka – Silver dodnes sídli v Banskej Bystrici a je značkou nášho mesta.
Vladimír Sklenka, Bystrický Permon 4/2016 str. 10-11
