Odpoveď na túto jednoduchú otázku je pomerne zložitá. Zložitá preto lebo nemožno tak celkom jednoznačne skonštatovať: Viktor Myskovszky (čítaj Myškovský) bol archeológ, profesor, inžinier, historik, maliar, kreslič, spisovateľ, technik, matematik, ochranca pamiatok, staviteľ. V historických štúdiách ho každý vedný odbor predstavuje zo svojho pohľadu a vždy ako osobnosť. Skôr by sme sa dopracovali k
tomu, čím nebol! V dobe, v ktorej žil, tvoril a pracoval, bola všestrannosť nadaným ľuďom daná do vienka
od prírody. A tak teda ešte raz: Kto bol Viktor Myskovszky? Bol to výnimočný a nesmierne vzácny človek!
Viktor Myskovszky uzrel svetlo sveta v malom hornouhorskom historickom mestečku Bardejov 15. mája 1838. Pochádzal zo staršej, nižšej poľskej šľachtickej rodiny. Jeho predkovia sa do Bardejova presťahovali koncom 18. stor. po potlačení poľského boja za slobodu. V Bardejove sa časom stali váženými mešťanmi a Viktorov otec František Myskovszky bol senátorom a mestským patríciom. Viktor vyrastal v meste bývalých saských kolonistov, kde takmer každý dom, každý kameň dýchal históriou a akoby mu to bolo osudom dané,
táto atmosféra nasmerovala jeho ďalší osud. Už v detstve si zaumienil, že celý svoj ďalší život venuje umeleckým pamiatkam, ich štúdiu a zachovávaniu. Základnú a strednú školu, ako aj kresliarsku školu
absolvoval v rodnom meste, vyššie gymnázium v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaujhely), v Rožňave a v Levoči, kde aj v roku 1862 maturoval. V rokoch 1862 – 1866 študoval staviteľský odbor na VŠT v Budíne a v roku 1866 ho dokončil na polytechnike vo Viedni, kde navštevoval aj prednášky architekta a reštaurátora F. Schmidta na výtvarnej akadémii. V roku 1867 učil na mestskej kresliarskej škole v Bardejove. V roku
1867 – 1868 bol profesorom deskriptívnej geometrie a kreslenia na štátnej reálke v Kremnici. V rokoch 1868 – 1897 profesorom deskriptívy a rysovania na štátnej reálke v Košiciach. V roku 1871 študoval problémy organizácie múzeí a pamiatkovej starostlivosti v Norimbergu, Augsburgu a v Regensburgu. V roku 1874
pobudol šesť týždňov v Taliansku, v roku 1890 v Paríži. Medzičasom sa už zaoberal archeológiou, ako aj históriou umeleckých pamiatok. Stal sa priekopníkom systematickej ochrany výtvarných pamiatok. Ako inžinier praktického staviteľstva nepracoval dlho. Neustále sa však zaoberal otázkou ochrany a zachovania
umeleckých pamiatok staviteľstva pre budúce generácie. V tejto oblasti boli v tých časoch vedúcimi a uznávanými osobami štyria ľudia: Viktor Myskovszky, Jozef Könyöki, Elemír Soós Sóvári a Felix Nagy Pogrányi. Vo svojom blízkom okolí navštevoval hrady, zámky a kostoly postavené počas stredoveku. Všetky objekty precízne zameriaval a odkresľoval, dbajúc pri tom na detaily. Hlavne počas školských prázdnin navštevoval vzdialenejšie oblasti a mestá horného Uhorska, aby zvečnil historické pamiatky stredoveku. Používal pri tom rôzne grafické techniky. Kreslil tušom, perom, ceruzkou, uhlíkom a maľoval hlavne akvarelom. Svoje precízne práce posielal do Budapešti do komisie, ktorá zásobovala výstavy vybranými dielami. Všetky diela nakoniec skončili v Úrade pre ochranu a zachovanie kultúrneho historického dedičstva, kde sú uschované dodnes a tvoria zlatý fond kultúrneho dedičstva horného Uhorska. Hlavne na túto oblasť sa Viktor Myskovszky zameriaval. Svoje výskumné a vedecké práce, pozorovania a postrehy publikoval v mnohých novinách a časopisoch. Je autorom 250 prác o umeleckohistorických otázkach. Napísal niekoľko kníh. Jeho najcennejším dielom je publikácia o stredovekých umeleckých pamiatkach, ku ktorým zbieral údaje 12 rokov a ktorú doplnil farebnými kresbami. V roku 1880 bol zvolený za člena korešpondenta Maďarskej akadémie vied. Komisia pre ochranu umeleckých pamiatok ho evidovala
ako svojho člena. Bol členom viedenskej Central Commission zu Erforschung und Erhaltung der
historischer Kunst Denkmaler, ako aj milánskej Collegio Internazionale di Science. Na výstave v Paríži v roku 1878 získal za svoju prácu striebornú medailu. Na výstave v Székesfehérvári v roku 1879 zlatú medailu a na miléniovej výstave v Budapešti v roku 1896 Veľkú medailu a slávnostný diplom. V júni 1897 pri odchode do dôchodku bol vyznamenaný Rytierskym krížom Radu Františka Jozefa I. Také slávne a historické mesto ako bola Banská Bystrica nemohol Viktor Myskovszky obísť. Mesto ho očarilo svojou čistotou, širokými ulicami a krásnymi budovami. Zatiaľ nevieme, ako dlho sa tu zdržal počas ktorýchsi letných školských prázdnin medzi rokmi 1870 – 1880, keď tu rozložil svoj historicko-umeleckovedný stan a pracoval so zanietením jemu vlastným. Bolo to však určite niekoľko týždňov, lebo tu našiel veľmi široký záber svojej veľmi záslužnej činnosti. Veď s Karolom Divaldom niekoľkokrát navštívil vedcami toľko obdivovanú jaskyňu Horná Túfna a prekopával sa ku kostiam prehistorických zvierat. Aj preto ho mnohí
historici a hlavne archeológovia stavajú do popredia archeologického výskumu. Možno aj preto je zaraďovaný do školy, ako aj spoločnosti biskupa Arnolda Ipolyiho a Flóriša Rómera. Viktor Myskovszky si bol vedomý toho, že aj na povrchu zeme sú zaujímavé a historicky krásne veci a tie už vytvoril človek. A to, čo vytvoril človek, nie je večné a pomaly chátra a stráca sa nám pred očami. Banskobystrický hradný areál. Zatiaľ presne nevieme, koľko obrazov Viktor Myskovszky v Banskej Bystrici namaľoval. Poznáme kresbu
hradného areálu. K tomuto obrazu podáva Viktor Myskovszký nasledovný popis: „Obrázok nám ukazuje zachovalú časť hradu, po pravej strane vidieť oblúkovitú bránu do hradu a vedľa nej neďaleko je zachovalá
strážna veža, v ktorej visí v súčasnosti najväčší zvon v meste. Takmer v strede hradného námestia stojí starý
kostol postavený na začiatku XIV. storočia. Tento kostol má však už vývojovo novšiu štýlovú vežu, než by
sme ju mohli považovať za stavbu zo XIV. storočia. Táto okolnosť nám dáva tušiť, že kostol nebol dostavaný v XIV. storočí, čo mohlo byť zapríčinené zdržaním stavby pre vojnové udalosti, a tak jeho dokončenie pochádza z neskoršej doby. Kostol mal pôvodne iný typ kopulovitej veže, ale po zúrivom pustošení ohňa v roku 1661 dostal súčasnú kopulovitú vežu, ktorá však nijako nie je v disharmónii s konštrukciou kostola.“
Viktor Myskovszky bol bez diskusie veľký umelec. Všetko, čo videl, zameral, preštudoval a popísal, dokázal si i sám nakresliť. Správne to vystihol Mikuláš Lovacký, keď dal svojej publikácii názov Viktor Myskovszky ako výtvarník, dokumentarista. Zachovať a ochraňovať kultúrnohistorické pamiatky pre budúcnosť bolo najväčšou starosťou Myskovszkého. Asi predsa len nebude náhodou, že Ivan Gojdič dal svojmu dielu
názov Doba Viktora Myskovszkého, doba začiatkov pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. A teda nie náhodou sa nachádza busta Viktora Myskovszkého na ulici, ktorá nesie jeho meno v Bardejove. Zaslúžene
je aj jeho pamätná tabuľa na Poštovej ulici v Košiciach na budovegymnázia, kde kedysi učil. Aj viacjazyčná publikácia z roku 1999, vydaná na jeho počesť, vzdáva hold jeho práci. Viktor Myskovszky zanechal za sebou obrovské bohatstvo v zachovávaní historických pamiatok, hlavne z obdobia stredoveku. Jeho výskum, popis, zamerania, vedecké spracovanie a následné vlastnoručné ilustrácie – to sú zásluhy, ktoré nikto nikdy nedocení! V posledných rokoch života už pracoval menej, žil v tichosti v ústraní so svojou históriou v
Bardejove, kde aj 2. novembra 1909 zomrel.
Michal Kiššimon
Bysgtrický Permon 3/2013 s. 9
