Najslávnejším organárom v histórii Banskej Bystrice bol syn Martina Podkonického Michal, narodený 26. septembra 1753 v Banskej Bystrici. Základné vzdelanie o zostrojovaní organov Michal nadobudol v otcovej dielni, a potom sa išiel zdokonaliť do zahraničia. Roku 1773 sa vracia do svojho rodného mesta, aby rozšíril a zmodernizoval otcovu dielňu. Chýr o jeho mimoriadnych schopnostiach preletel po celom Uhorsku, v ktorom sa stal najžiadanejším staviteľom organov svojej doby. 45 rokov zostrojoval, doplňoval a opravoval organy, pozitívy, spinety a klavichordy(1). Michal získal banskobystrické meštianstvo. Dokonca sa venoval aj banskému podnikaniu, a to nielen v Banskej Bystrici, ale aj v Smolníku.
Dopyt po organoch Michala Podkonického prevyšoval jeho možnosti, napriek tomu objednávky nielen prijímal, ale bral aj peniaze za nedodané výrobky, čím ohrozoval svoju dielňu. Dostal aj ponuku na presťahovanie sa do maďarského Vácu.
Z dostupných prameňov sme získali o tvorbe organov z dielne Michala Podkonického tieto informácie. Ku niektorým miestam nie sú udané dátumy odovzdania organu do užívania: Nitrianska Streda, Horná Mičiná, Szegedín 1778, Banská Belá 1780, Vacov 1781, Radvaň 1785, Slovenská Ľupča 1787, Liptovský Mikuláš 1787, Gelnica 1792, Senohrad 1800, Kremnica 1802, Hronský Beňadik 1806, Očová 1809, Lučenec 1812.
V Banskej Bystrici zostrojil organy: v hradnom kostole Povýšenie Sv. Kríža 1784, vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie roku 1779 , v evanjelickom kostole v Lazovnej ulici staval organ v rokoch 1804 – 1812.
Zo zahraničia si Michal Podkonický, okrem mimoriadnych zručností, priniesol aj bohémsky spôsob života vrátane popíjania alkoholu, čo mu spôsobovalo veľké problémy v samotnej tvorivej činnosti, ale aj v rodinnom živote.
Mestské rady a farské úrady, ktoré boli objednávateľmi organov, v snahe získať vytúžený nástroj od génia, sa sťažovali najprv jeho manželke , potom mestskej rade v Banskej Bystrici, dokonca podávali trestné oznámenia, aby v Gelnici Michala Podkonického aj uväznili.
Anna Charlotta Sterzová (2), ktorú si Podkonický vzal za manželku 26.1. 1774 v Banskej Bystrici, a ktorá mu 2.10. 1776 porodila jediného syna Jána Karola (3), nakoniec Michala opustila, dom na Hornej ulici bol predaný na dražbe, a Michal zomiera zabudnutý a opustený 4. júna 1816 vo svojom rodnom meste na neznámom mieste.
Organ Michala Podkonického vo farskom kostole v Banskej Bystrici bol pôvodne umiestený v troch rokokových skriniach, mal 24 registrov, dva manuály a pedál. Nástroj v roku 1891 prestaval Jozef Angster z Pécsu, roku 1941 firma Bratia Riegerovci z Krnova (4) a v roku 2010 organ zrekonštruovala firma Kánsky – Brachtl z Krnova (5).
Ako postupovali Podkonického rodáci pri tvorbe organu vo farskom kostole v Banskej Bystrici, opisuje Emil Jurkovič v knihe Banská Bystrica v premenách času: „ … aby prinútili Podkoniczkého do roboty a čo je hlavné, k triezvosti : jednoducho privreli dvere na chóre pracujúcemu majstrovi po tom, čo mu tam prichystali posteľ s jedlom a pitím, ale len toľko, čo akurát stačí, aby zostal triezvy po celý deň. Podkoniczký sa nehneval, neprotestoval proti takto obmedzenej slobode. Zmieril sa so svojou situáciou, pretože vedel, že takto je to dobre, že takto to musí byť. Kde sa s ním neodvážili podobne zaobchádzať, tam bol hneď oheň na streche a na dennom poriadku obrovský zmätok.“
2
Ako prebiehala výstavba organu v evanjelickom kostole, píše Pavol Martuliak v knihe Banská Bystrica v znamení kalicha, z ktorej vyberáme nasledujúce časti „ … konvent sa 25. apríla 1804 listom
informoval u M. Podkonického, ktorý v tom čase pracoval Hronskom Beňadiku, či má záujem postaviť nový organ. M. Podkonický 12.júna 1804 prišiel do B. Bystrice na konvent, kde navrhol projekt nového organu, termín jeho dohotovenia a finančné nároky ( žiadal 3 000 ft., ale z nich chcel odpustiť 800 ft., ako svoj osobný dar za takýchto podmienok: keďže cirkev mu ako domácemu nebude uhrádzať ubytovanie a stravovanie, žiadal, aby mu pripadla ofera v deň posvätenia organu, aby mali v kostole s manželkou dve bezplatné fixné miesta, ktoré si sami vyberú). Takú lákavú ponuku konvent prijal. Organ však ešte roku 1811 nebol hotový. Konvent bol z predlžovania prác na organe už natoľko unavený, že sa rozhodol Podkonického súdne stíhať, prinútiť ho hoc s okovami na nohách k práci a zamedziť mu vykonávanie akejkoľvek inej práce do dokončenia organu .“
Organ, ktorý postavil M. Podkonický r. 1812, bol umeleckým a technickým celkom. Pozostával vlastne z dvoch častí – dvoch organov použiteľných spolu aj osve. V pozadí sa nachádzajúca hlavná časť tvorila polkruh. Priečelie pozostávalo zo 100 píšťal rôznej veľkosti, bohato vypracovaných, a zo šiestich pozlátených okrasných nádob. Menšiu časť po oboch stranách zdobili anjeli, v jednej ruke s poľnicou, do ktorej fúkali, v druhej s korunou, pod ktorou bol uhorský štátny znak a banícka symbolika: kladivo a želiezko.
Tento organ bol opravovaný v rokoch 1826 a 1857 rodinou Kyselých. Nový organ v evanjelickom kostole roku 1893 postavila firma Bratia Riegerovci, a mal dva manuály, 1317 píšťal, 20 registrov a pedál. Suma dosiahla 5 208 zlatých. Opravu organu realizovala prvýkrát roku 1906 firma Bratia Riegerovci z Krnova.
Dielňu Michala Podkonického získala v dražbe rodina Michala Kyselyho, keď do tajomstva výroby organu priučil otec aj svojho syna Karola. Obidvaja, okrem početných opráv organov a klavírov, spolu zhotovili 65 organov (Rimavská Baňa, Pliešovce, Hybe, Badín, Moštenica, Nižná Boca, Dražice, Banská Hodruša, Mýto pod Ďumbierom, Kaplnka sv. Anny v Starých Horách…).
Poznámky.
1. Pozitív – malý neprenosný organ bez pedálov.
Klavichord – predchodca klavíru, strunový klávesný hudobný nástroj, ktorého struny sa rozochvievajú dotykom mosadzných tangent ( kolíčkov alebo jazýčkov).
Spinet – klávesový hudobný nástroj podobný klavíru.
2. Pochádzala zo známej podnikateľskej rodiny. Gotlieb Sterz založil prvú manufaktúru na výrobu súkna na území Slovenska už roku 1725, v ktorej sa ročne vyrobilo 1 120 kusov súkna.
3. O spoločenskom postavení Michala Podkonického v Banskej Bystrici v 70. rokoch 18. storočia svedčí skutočnosť, že krstnými rodičmi pri narodení jeho jediného syna boli lekár a lekárnik v Banskej Bystrici a hlavný lekár Hontianskej župy, MUDr. PhMr. Juraj Zacharides (vlastnil dom č. 13 na Námestí SNP a dom č. 5 v Dolnej ulici, tzv. Mollerovský dom) a jeho manželka Mária Kristína, rodená Mollerová, vnučka slávneho Karola Ota Mollera. Druhým krstným otcom bol bývalý banskobystrický richtár (v roku 1750) Matej Mehrwaldt, v tom čase jeden z najbohatších mužov Banskej Bystrice (vlastnil na Námestí SNP domy č.16 – Benického dom a č. 23 – sídlo VUC).
Jeho manželkou bola Mária Katarína, tiež vnučka slávneho banskobystrického lekára a richtára Karola Ota Mollera. Druhou krstnou mamou bola Anna Žofia Bezegová, rovnako vnučka Karola Ota Mollera.
4. Spoločnosť na výrobu organov založil Fr. Rieger v Krnove r. 1844. Od roku 1873 sa transformovala na firmu Bratia Riegerovci. Roku 1948 bola do nej začlenená firma Jozefa Klossa. Odvtedy sa používa názov firmy Rieger – Kloss. Firma vyrobila od svojho vzniku 3 734 organov.
5. V Krnove roku 1995 vznikla nová organárska dielňa na výrobu a opravu organov Brachtl – Kánsky.
