„Pamiatka UNESCO“. . .  Tento neoficiálny, no verejnosti známy a zaužívaný pojem vyjadruje zaradenie vybraných objektov alebo území do medzinárodnému Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Deje sa tak na základe Dohovoru o ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva prijatého na 17. zasadnutí generálnej konferencie UNESCO 16. novembra 1972. Jeho cieľom bolo vytvoriť medzinárodne akceptovateľné podmienky na zachovanie takých prírodných útvarov, území a výtvorov človeka, ktoré – ako pôvodné (autentické) materiálne dokumenty – nenahraditeľným spôsobom dokumentujú vývoj Zeme a ľudského spoločenstva na nej.

S odstupom viac ako 40 rokov od prijatia Dohovoru sa ukazuje, že je to jedna z najúspešnejších medzinárodných dohôd: pristúpili k nej takmer všetky štáty sveta (ich počet v súčasnosti už prekročil číslo 180). Všetky sa usilujú, aby pamiatky z ich územia sa dostali do Zoznamu, no zároveň – v prípade ohrozenia niektorej z už zapísaných – partnerské krajiny sa spájajú v pomoci na záchranu ohrozených. Za vyše 40 rokov platnosti Dohovoru sa pojem a obsah svetového kultúrneho (resp. prírodného) dedičstva stal všeobecne a celosvetovo uznávaný. Dnes je synonymom kvality, atribútom lokálnej i medzinárodnej prestíže, často „obchodnou značkou“ s perspektívou komerčnej úspešnosti.

„Je to totiž obrovská pocta,“ konštatuje Michal Beneš, tajomník pre kultúrne záležitosti UNESCO na Ministerstve kultúry ČR, a ďalej doznáva, že „zápis pamiatky do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva je aktom, ktorým celé svetové spoločenstvo uznáva, že »toto je čosi, čo je na celom svete výnimočné a jedinečné, je to niečo, čo je naším spoločným dedičstvom a čo sa zaväzujeme chrániť jeden pre druhého a v záujme nás všetkých – pre všetky národy sveta«. Byť zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva znamená stať sa členom akéhosi vysoko prestížneho a elitného klubu, akousi šľachtou medzi pamiatkami.“[1] Zároveň však, je to aj akt prijatia zodpovednosti – za ochranu, za včasnú a primeranú údržbu, vhodné využívanie, sprístupnenie i vysvetľovanie verejnosti, za permanentnú starostlivosť. A tiež pripravenosť všetky aktivity v dosahu tohto dedičstva podriadiť jeho ochrane a medzinárodnému výboru Dohovoru pravidelne podávať „odpočet“ o výsledku ochrany a realizovanej starostlivosti.[2]

Vykonávacia smernica k Dohovoru stanovuje postup[3], ako sa navrhnutá kultúrna alebo prírodná pamiatka môže dostať do tohto neobyčajného zoznamu a čo k tomu treba. Nie je toho málo a nie je to jednoduché. Každá oficiálne nominovaná pamiatka je viacnásobne preverovaná, hodnotená a porovnávaná – či je naozaj tým najlepším z najlepšieho na svete. Táto prísnosť výberu spôsobila, že zápis do Zoznamu svetového dedičstva sa chápe ako vec cti pre každú krajinu, ako uznanie jej kultúrnej minulosti a tiež vyspelosti jej pamiatkovej starostlivosti.  Preto tá vážnosť i prísnosť pri výbere, preto aj záujem o zápis do Zoznamu.

Napriek tejto náročnosti, nový zápis nie je nedosiahnuteľný. Potvrdzujú to všetky doteraz úspešné nominácie zo Slovenska: Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí, Vlkolínec, Levoča, Spišský hrad a pamiatky v jeho okolí, Bardejov, Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka; ako prírodné pamiatky sú v Zozname svetového dedičstva Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu, Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka[4].

Aká je pravdepodobnosť úspešnej nominácie v tejto celosvetovej „tlačenici“ ? Majú ďalší naši adepti reálnu nádej uspieť?

O úspešnosti nominácie rozhoduje viacero skutočností. Podstatná časť z nich je v rukách navrhovateľov. Najdôležitejším faktorom je správna voľba kategórie a „vyhmatnutie“ takých špecifických kvalít, ktoré ešte nie sú zapísané pri žiadnej inej pamiatke Zoznamu. Jednou zo zásad zápisu do Zoznamu totiž je, že každý kultúrny fenomén môže byť v Zozname zastúpený len jedným zápisom. V prípade variantných prejavov jedného fenoménu je možný zápis aj viacerých oddelených lokalít formou tzv. sériového zápisu (u nás to boli Drevené chrámy…). Niektoré kategórie sú totiž už také bohaté (až preplnené), že nová nominácia má veľmi malú šancu presadiť sa (napr. historické mestá). Iné sú však oveľa slabšie zastúpené – a tam je šanca väčšia.

Posudzujúc doterajšiu situáciu sa ukazuje, že potenciál byť úspešným by mohol mať návrh na zápis Oblasť protoindustriálnej éry Európy, v kategórii Priemyselná lokalita. Ide o územia v okolí miest Kremnice, Banskej Bystrice a priestorov medzi nimi s ich priemyselným dedičstvom zachovaných pamiatok na banícko-metalurgickú produkciu medi a drahých kovov z obdobia 14. – 18. storočia, kde sa formovali a rozvíjali postupy neskôr uplatnené v procesoch industrializácie svetovej civilizácie.

Nevyhnutnými podmienkami úspešnosti nominácie je, aby už v čase podávania nominačného projektu navrhované územie a relevantné objekty boli:

  • pamiatkovo uznané a chránené na národnej úrovni,
  • zaradené ako aktívne prvky do územne príslušných programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Len pri splnení týchto podmienok medzinárodný Výkonný výbor svetového dedičstva ďalej skúma dokumentáciu nominačného projektu, ktorá musí byť spracovaná podľa stanovenej štruktúry. Posudzovanie, či jednotlivé lokality spĺňajú kritériá a podmienky autenticity, vykonáva Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), v prípade návrhu lokalít priemyselného dedičstva v spolupráci s Medzinárodným výborom pre zachovanie priemyselného dedičstva (TICCIH). Takto zložená medzinárodná skupina odborníkov následne overuje predloženú faktografiu návrhu a splnenie Dohovorom stanovených kritérií oprávňujúcich schválenie zápisu, a to aj osobnou návštevou nominovanej lokality. Výsledné posúdenie návrhu a splnenia kritérií formou záverečnej posudzovacej správy komisia predkladá Výboru svetového dedičstva na schválenie. Až po kladnom výsledku schválenia sa uskutoční samotný zápis do Zoznamu a nominovaná lokalita o tom dostane písomný dokument.

Proces schvaľovania nominačného projektu môže trvať aj viac rokov, v závislosti od termínu podania a komplexnosti návrhu. Zámer podať nominačný projekt sa zverejňuje vopred – zaradením pripravovanej lokality na tzv. Predbežný zoznam (Tentative list) pripravovaných návrhov. Zaradenie do predbežného zoznamu predchádza oficiálnemu podaniu nominačného projektu: vyžaduje sa už v období, keď nominačný návrh sa pripravuje a požadovaná dokumentácia návrhu sa ešte spracúva. Je to z dôvodu efektívnosti, transparentnosti aj objektivizácie následného hodnotenia a ako možnosť vyjadriť sa k návrhu pre všetky partnerské krajiny Dohovoru.

Pamiatok a stôp dokumentujúcich banskú, hutnícku a ďalšiu spracovateľskú výrobu v stredoslovenskej banskej oblasti z obdobia 14. – 18. storočia, vrátane pamiatok vedy, techniky, vzdelanosti, organizácie verejného, kultúrneho a hospodárskeho života, sociálnych väzieb a životných tradícií (tak, ako to definuje medzinárodná Charta priemyselného dedičstva) máme na tomto území ešte dosť. V návrhoch rozvojových programov sa však v súčasnosti zatiaľ neuvažuje s ich aktívnym, resp. novým konverzným využitím. Nechránené vzácne a jedinečné (aj svetovo unikátne) doklady tej epochy sa rýchlo a nenávratne strácajú, čím sa perspektívne zmenšuje šanca uspieť pri zápise do výberovej skupiny svetového kultúrneho dedičstva.

Je preto na verejných autoritách aj iniciatívnych skupinách z dotknutých miest a obcí, aby prijali zreteľné rozhodnutie vo vzťahu k naozaj vzácnemu a neopakovateľnému dedičstvu nášho regiónu – v prospech jeho zachovania a  nového aktívneho využitia. Iniciovanie zápisu do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva môže byť účinným spúšťacím podnetom.

 

Referencie:

[1] Beneš, M: Být památkou UNESCO. http://www.unesco-czech.cz/byt-pamatkou-unesco/ .

[2] KRÁĽOVÁ, E.: Manažment plán súboru pamiatok Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/unesco/Manazment_Plan_vystup_final.pdf, s. 6.

[3] KLINDA, J.: Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, MŽP SR, 2000, s. 47- 60.

[4] http://www.pamiatky.sk/sk/page/svetove-dedicstvo/.

 

Eva KráľováŠport a turistikaŽivot v meste
„Pamiatka UNESCO“. . .  Tento neoficiálny, no verejnosti známy a zaužívaný pojem vyjadruje zaradenie vybraných objektov alebo území do medzinárodnému Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Deje sa tak na základe Dohovoru o ochrane svetového prírodného a kultúrneho dedičstva prijatého na 17. zasadnutí generálnej konferencie UNESCO 16. novembra 1972. Jeho cieľom...