Keď počujeme slovo  „bordel“, automaticky sa nám vybaví veľký neporiadok  v blízkom okolí, na pracovisku, alebo aj u nás doma v pivnici, garáži, alebo na chate,  často aj chaos v organizácii práce.  Ale dnes bude reč o inom bordeli,  o tom, o ktorom sa takmer nepíše alebo len v literárnom spracovaní. A neuvádza  toto čarovné slovo ani Všeobecný encyklopedický slovník z roku 2002!

Zato Slovník súčasného slovenského jazyka  A – G, z roku 2006 uvádza:  bordel  – pochádza z francúzštiny a nemčiny – zariadenie, v ktorom  sa vykonáva  prostitúcia,  verejný dom,  nevestinec. M. Krno v jednom zo svojich diel používa aj výraz: „kupleraj, prepytujem ponížene  bordel!“   Ale napríklad slovo „brajgel“  už do tejto spoločnosti nepatrí.

Zostaneme teda pri bordeli  ako verejnom dome, kde sa vykonáva prostitúcia.  Prostitúcia je vo všeobecnosti považovaná za najstaršie remeslo na tejto planéte.  Sprevádza ľudstvo v jeho vývoji od najstarších čias.  Už v Biblii – v Starom zákone – sa s prostitúciou stretávame skoro častejšie, ako so slovom Božím. Ibaže slovo prostitútka sa časom menilo aj na jemnejšie výrazy, ako je napríklad „kňažka lásky“,  alebo  na celkom prozaické a na dedinách dodnes používané „radodajky“.

Zato však v modernom ponímaní  v organizovanej spoločnosti o prevádzkach zariadení  predajnej lásky, o predávaní ako tovaru, už vieme len veľmi málo, alebo aj nič! Predsa len to nie je ako navštíviť holiča,  kaderníka alebo pedikúru. A od bežne zaužívanej a hádam aj trestnej pouličnej prostitúcie je to na kilometre vzdialené. Možno aj preto, že je to povolené, riadené, policajne aj zdravotne prísne sledované a pravidlá hry sú dané paragrafmi. Tieto pravidlá sa dlhodobo vyvíjali a upravovali po siahodlhých diskusiách. A nebolo to inak ani v Banskej Bystrici.  Vo vidieckych menších mestách, ako bola aj Banská Bystrica, ten vývoj napredoval predsa len pomalšie, nebolo toľko skúseností a niekedy ani odvahy, ako vo veľkomestách, kde si pulz života vyžadoval rýchle  riešenia.

Nutnosť verejných domov si život vyžadoval hlavne tam, kde bola veľká koncentrovanosť obyvateľstva, ľudí, obchodných agentov, ale predovšetkým armády. V armáde sa kedysi slúžilo  12 rokov a márna sláva, žiadne metále túžbu po rozkoši nenahradili. A toho si boli vedomí aj otcovia mesta, župy i ministerstiev.

Zostaňme teda v Banskej Bystrici, aby sme si z archívnych materiálov mohli priblížiť záležitosti tabuizované  i verejné,  pohľadom do štatútov a zápisníc dávno minulých.

V roku 1876 malo mestské zastupiteľstvo mesta Banská Bystrica plnú hlavu starostí, lebo mali stvoriť  „Osnovu vo veci  praktického policajného dozoru nad rozkošníctvom.“  Keďže nemali v tejto záležitosti žiadnych skúseností a ani nevedeli, ako na to, ale niekde museli začať, aby sa mohli vyjadriť k prejednávanej téme s číslom 2946 v mestskom zastupiteľstve, rozhodli sa napokon pragmaticky. Vypracovali si sami pre seba  štrnásť  otázok vo veci usporiadania záležitosti rozkoše. A na týchto štrnásť základných otázok hľadali adekvátnu odpoveď.  Mali síce k dispozícii predpisy z hlavného mesta, ale tie mali až XIV. oddielov a viac než 156 §. To bolo pre malé mesto neúnosné, až likvidačné. A mesto potrebovalo inštitúciu, ktorá bude pravidelne a dlhodobo prinášať peniaze do mestskej pokladnice.

Napokon bola ešte v roku 1876 vypracovaná „Osnova vo veci praktického policajného dozoru nad rozkošníctvom“. Táto osnova zahŕňala :

  1. hlava: O prostitútkach.  §.  1 – 11.
  2. hlava: O bordeloch,  čiže verejných domoch.    §.   12 – 23.
  3. hlava: O lekárskych prehliadkach.   §.   24 – 33.
  4. hlava: O trestoch.   §.   34.  A k tomu ešte Predpis pre prehliadajúcich  lekárov:   7  §.- ov.
  1. septembra 1893 píše majiteľka bordelu Jureczky  Róza Mestskej rade v Banskej Bystrici a prosí, aby jej vystavili vysvedčenie mravnosti alebo dobropis pre finančné riaditeľstvo, že nemajú nič proti tomu, aby pre jej dva bordelové domy  bolo udelené výčapné právo, pre podávanie rumu, likéru a koňaku. Chodí tam lepšia spoločnosť, ktorá si žiada lepšiu pozornosť. V jednom bordeli by obsluhovala ona sama, v druhom by bola poverená  Gutschig  Karolína.

Pretože Jureczky Róza,  44-ročná,  rímskokatolíckeho vierovyznania,  býva v Banskej Bystrici už od roku 1890,  je mravne zachovalá a okolo svojho obchodu dodržuje všetky policajné predpisy a nariadenia, bolo jej  vysvedčenie mravnosti vydané za poplatok 50 korún. Avšak výčapné právo jej  bolo zamietnuté , pre zmenu zákona z 5. septembra 1889, ktoré už toto zakazuje!

Jedno zo zasadnutí mestskej rady v roku 1909 malo na programe  prerokovať pod číslom 8327 záležitosť  nariadenia mesta zaoberajúce sa rozkošníctvom. Toto nariadenie mestská rada prijala v roku 1889 pod číslom  88.  Nariadenie bolo zrušené v plnom rozsahu.

Mešťanosta Csesznák Gyula, kráľovský radca, podpísal 13. januára 1913  „Štatút vzťahujúci sa na bordelové domy “.  Štatút je členený na  VI. hláv a má celkom  59  §.   Pozrime sa na niektoré z nich:

O bordelových domoch:

  1. §. Na vydržiavanie takéhoto domu môže dostať povolenie len žena nad 40 rokov, ktorá nebola trestaná, je spoľahlivá a dokáže udržiavať poriadok.
  2. §. Obchod môže vydržiavať len v takom dome, na ktoré má povolenie od polície a v ktorom nebývajú cudzie osoby.
  3. §. Povolenie k prevádzke môže dať len policajný kapitán na odporúčanie mestskej rady.
  4. §. Pri vážnom priestupku môže policajný kapitán dom uzavrieť aj bez súhlasu mestskej rady.
  5. §. Počet bordelových domov v meste, ako nutné zlo, určí  mestská rada.
  6. §. V jednom bordelovom dome nemôže byť viac ako 10 a menej ako 2 „zamestnankyne“.  V prípade nutnosti ich počet určí  mešťanosta na návrh policajného kapitána.
  7. §. Osoby patriace k personálu domu nesmú ponúkať svoje služby.
  8. §. Je zakázané prijať do „zamestnania“ mladšiu dámu ako sedemnásťročnú.
  9. §. Majiteľka bordelového domu je povinná novoprijatú dámu dať lekársky vyšetriť a len tak môže získať lekársku knižku od polície. V žiadnom prípade nesmie prijať ťarchavú dámu alebo s tuberkulózou či inou  nákazlivou chorobou.
  10. §. Pri prepustení dámy z bordelu, musí táto prejsť lekárskou prehliadkou.
  11. §. Majiteľka bordelu drží lekársku knižku zamestnankyne u seba.
  12. §. Pri ochorení svojej zamestnankyne je majiteľka domu povinná ju dopraviť do nemocnice.
  13. §. Majiteľka domu môže prijať pomocný personál domu, ale len staršie ako 40 rokov, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu poskytovať svoje služby na ukojenie vášní!
  14. §. Okná budovy s výhľadom na ulicu musia byť po celý deň zatiahnuté záclonou alebo musia mať matné sklo.
  15. §. Majiteľka domu nesmie svojim zamestnankyniam dávať úver vyšší ako 50 korún. Pri odchode im musí vydať ich šaty.
  16. §. Náklady na nákup do bytu a na posteľnú bielizeň pre zamestnankyne určí policajný kapitán. Všetky ostatné príjmy prislúchajú zamestnankyni.
  17. §. Majiteľka domu je povinná každé ráno previesť zdravotnú prehliadku svojich zverenkýň.
  18. §. V izbách zamestnankýň musí byť k dispozícii lekárom predpísaný dezinfekčný prostriedok stále v pohotovosti, na čo klienti musia byť upozornení výveskou.
  19. §. Majiteľka domu je povinná postarať sa o to, aby každá zamestnankyňa mala zdravú, dobre vetranú a vykurovanú izbu. Každá izba musí mať samostatné vybavenie, dve umývadlá, dva krčahy, dva uteráky, jeden irigátor, sterilnú vatu a pošvové zrkadlo.
  20. §. Poplatky za návštevu domu a za rozkoš stanovuje majiteľka domu a schvaľuje policajný kapitán. Na požiadanie klienta musí byť predložený.
  21. §. Je zakázané poskytovať služby rozkoše deťom a mládencom mladším ako 18 rokov. Tiež je prísne zakázané púšťať do domu podnapité osoby.
  22. §. Tá majiteľka domu, ktorá poruší tieto nariadenia  zaplatí peňažnú pokutu  40 korún, v prípade nevymožiteľnosti čiastky  bude zavretá na 2 dni.

O rozkošniciach:

  1. §. Rozkošnica, ktorá vstúpi do bordelového  domu, je povinná prejsť lekárskou kontrolou, osobne sa prihlásiť  u policajného kapitána  za účelom vzatia do evidencie a vydania zdravotnej knižky.
  2. §. Bez policajných dokladov, ktoré sa vydávajú zadarmo, nemožno povolanie prevádzať.
  3. §. Pri prechode do iného bordelu  je povinná podrobiť sa lekárskej prehliadke.
  4. §. Je povinná každé 4 dni podrobiť sa lekárskej prehliadke a každý deň prehliadke domácou.
  5. §. Je povinná dodržiavať nariadenia a odporúčania lekára a používať ochranné prostriedky.
  6. §. Ak ochorie, na príkaz lekára musí ísť do nemocnice.
  7. §. Ak by zistila nejakú nemoc, je povinná zdržiavať sa styku s mužmi.
  8. §. Je povinná zdržiavať sa pouličných nestydatostí.
  9. §. Porušenie týchto predpisov sa trestá jednomesačným žalárom.
  10. §. Všetky sťažnosti sa vybavujú u policajného kapitána.

Ako vidíme, prevádzkovať bordelové domy nebola jednoduchá záležitosť.  Ak už mali dobrú povesť aj za hranicami mesta, ich vybavenie často predbehlo nejednu,  aj lepšiu domácnosť. Postupom času sa vžili moderné prvky  ponuky, napríklad perfektnými fotografickými albumami k nahliadnutiu klientov, objednávky cez telefón, objednávky kočiarov na odvoz. Nebolo to len také strohé: Hotovo, Mariška, zakry sa!

V Banskej Bystrici boli bordelové domy napríklad Pod mäsiarskou baštou, v Dolnej ulici v domoch číslo  9,  17  a 29,  neskoršie v hoteli Slávia a podľa anonymného udania aj v Harmanci pri výstavbe železničnej trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa, čo však policajné vyšetrovanie nepotvrdilo.

Je zaujímavé, že povestné červené lampy alebo modernejšie červené lucerny nad vchodom do bordelového domu sa nikde nespomínajú.

Najnovšie sa však v zahraničí spomínajú bordelové domy  pre mužov, kde klientkami budú ženy!

 

https://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/bordel.jpghttps://www.permonrevue.sk/wp-content/uploads/2015/08/bordel-300x300.jpgMichal KiššimonHistória mestaŽivot v meste
Keď počujeme slovo  „bordel“, automaticky sa nám vybaví veľký neporiadok  v blízkom okolí, na pracovisku, alebo aj u nás doma v pivnici, garáži, alebo na chate,  často aj chaos v organizácii práce.  Ale dnes bude reč o inom bordeli,  o tom, o ktorom sa takmer nepíše alebo len v literárnom spracovaní. A neuvádza  toto čarovné slovo ani Všeobecný...