Skip to content
  • DOMOV
  • O NÁS
  • REDAKCIA
  • ODBERNÉ MIESTA
  • ARCHÍV ČÍSEL
  • KONTAKT

Bystrický PERMON

Banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenia a cestovného ruchu

  • PROJEKTY
    • Náučný chodník BP
    • Medená cesta
    • Medený hámor
    • Projekt: Špaňodolinské granty
  • SERIÁLY
    • Banskobystrickí zlatníci
      • Franciscius Francisci
        • Kolekcia filigránskych gombíkov
      • Andreas Kolbány
        • Strieborná reliéfna spona
      • Krištof Lehner
        • Kanvica z pozláteného striebra
      • Samuel Libay
        • Pokál Jozefa Glabitsa
        • Vlasový šperk v tvorbe Samuela Libaya
      • Karol Miškovský
        • Strieborné príborové solitéry
      • Pavol Renner
        • Život a dielo zlatníka Pavla Rennera staršieho
    • Bohatstvo Banskej Bystrice
      • Ag – Striebro
      • As – Arzén
      • Au – Zlato
      • Ba – Bárium
      • Ca – Vápnik
      • Co – Kobalt
      • Cu – Meď
      • Fe – Železo
      • Hg – Ortuť
      • Ni – Nikel
      • Pb – Olovo
      • S – Síra
      • Sb – Antimón
      • U – Urán
      • W – Volfrám
      • Zn – Zinok
  • PERMOŇÁCKE AKTIVITY
  • VIDEÁ
  • NAŠE PUBLIKÁCIE
  • ZA ŽIVA V BYSTRICI…2
  • 20 rokov BYSTRICKÉHO PERMONA
  • BYSTRICKÁ HODINKA S PERMONOM
  • YOUTUBE KANÁL
  • Naše knižné vydavateľstvo
  • Príspevky študentov UMB
  • Toggle search form
  • ZOZNÁMTE SA S IMELOM – SYMBOLOM ŠŤASTIA Fauna a flóra
  • PO STOPÁCH HORÁRA ONDREJA SMIDU… 2. časť História okolia
  • Doprava v minulosti Doprava a pošta
  • Narodila sa v Nadabule (Sajoháza) pri Rožňave, ako šieste dieťa Ester Reikovej . Jej otec Arpád Reik sa s celou rodinou presťahoval do Radvane v roku 1921, kde si otvoril papiernicky obchod. Marta získala základné vzdelanie v B. Bystrici a po dvoch rokoch štúdia na obchodnej škole (1929-31), z ekonomických dôvodov školu zanechala a začala pracovať v železiarskej firme bratov Norbergerovcov. Postupne v rokoch 1931 – 38 vystriedala rôzne zamestnania: pisárka, pokladníčka, účtovníčka, obchodníčka. Už v roku1930 vstúpila do mládežníckej sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala meno Chaviva, čo v hebrejčine znamená ľúbezná. V roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy. Tu začala pracovať ako sekretárka jedného z vedúcich pracovníkov sionistickej organizácie Keren Kaymet Lejisrael (Židovský národný fond) Dr. Oskara Neumanna. Zároveň bola aj vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu. O rok neskôr sa stala členkou ženskej sionistickej organizácie Women´s Interanational Zionist Organisation. Potom sa vydala za Avrama Martinoviča a spolu s manželom odišli v roku 1939 do Palestíny, kde sa stali zakladateľmi kibucu Maanit. V rokoch 1940 – 42 pracuje ako sekretárka Irgun Imahot ovdot (Organizácie na pomoc pracujúcim matkám). Ešte v roku 1940 sa stáva členom Hagany (1) a o rok nato aj jej úderným oddielom PALMACH. Keď britská spravodajská služba - SOE - hľadala dobrovoľníkov pre špeciálne operácie, Chaviva vstupuje do Pomocných ženských zborov RAF (WAAF) pod krycím menom Adela Robinsonová. Po dvojročnom vojenskom a spravodajskom výcviku na britskej vojenskej základni neďaleko Káhiry, -zložila prísahu kráľovi Jurajovi VI. a bola povýšená na seržanta anglického kráľovského letectva Royal Air Force (RAF). Zároveň prijala nové krycie meno Marta Martinovič. Dňa 19. júla 1944 bola rozkazom Hlavného veliteľstva vzdušných síl na Strednom východe ( M. E. H. Q. „ A „ Force ) zaradená do výsadku Amsterdam na post veliteľa. V rámci tohto výsadku bola poverená plnením spravodajských úloh a podporou SNP (2). Na vysadenie spoločne s ostatnými príslušníkmi desantu čakala v talianskom meste Bari, kam boli z Egypta prepravení 26.8. v roku 1944. Pôvodný zámer, vysadiť Chavivu spoločne s ostatnými členmi skupiny padákom sa nemohol realizovať, nakoľko britské vojenské zákony zakazovali nasadenie žien do bojov a nesmeli byť ani vysadzované v tyle nepriateľa. Preto bola na Slovensko prepravená lietadlom so skupinou amerických pilotov. Dňa 17. 9. v roku 1944 pristála na Troch Duboch . Muži s misie ( 3), sa spojili s Chavivou v B. Bystrici 22. 9. v r.oku1944 (4). Návrat do krajiny detstva mal trpkú príchuť, pretože jej príbuzní skončili v roku 1942 v koncentračných táboroch. Chaviva mimo úloh spojených s misiou, sa zaujímala o život Židovského obyv. v B. Bystrici a okolí ( v čase SNP bolo sústredených v B. Bystrici a okolí až 5 000 Židov). Pomáhala pri odchode detí a starších občanov do Palestíny cez Maďarsko. Organizovala spolu s pracovným výborom Židov v B. Bystrici sociálnu a finančnú výpomoc pre Židovské obyvateľstvo. Spoločne s ostatnými členmi misie vycvičili 40 Židovských bojovníkov a vytvorili z nich partizánsku skupinu. Po okupácii B. Bystrice (27.10.1944) skupina Amsterdam spolu s partizánmi organizovala vybudovanie dočasného tábora pre Židovských utečencov nad Pohronským Bukovcom. 31.10. 1944 bol tábor prepadnutý protipartizánskym komandom 14. divízie SS Galície Ivana Demjanuka. Z misie sa zachránil CHaim CHemeš, ostatní členovia, včítane Chavivy padli do nemeckého zajatia. V B. Bystrici boli vypočúvaní, kruto mučení a nakoniec v Kremničke 20.11. v roku 1944 popravení a pochovaní v spoločnom hrobe. Po exhumácii bolo telo Chavivy Reikovej prevezené do Prahy na Olšanský cintorín na parcelu britských letcov RAF. Na žiadosť izraelskej vlády, boli jej pozostatky znovu exhumované a prevezené do Izraela na posledný odpočinok. Dňa 20. 9. v roku 1952 bol pochovaná na Herzlovej hore – Har Herzl v Jeruzaleme. In memoriam bola povýšená do hodnosti podplukovníka izraelskej armády. V Izraeli jej meno má kibuc Lahavol Chaviva, vzdelávací inštitút Givat Chaviva, jedna z lodí privážajúcich Židovských prisťahovalcov do Izraela a jedna z ulíc v Tel Avive. Od roku 1994 je udeľovaná nemecká mierová cena Reik – Friedenspreis. Na Slovensku v roku 1964 dostala Pamätnú medailou SNP in memoriam. Mesto B. Bystrica jej dňa 21.augusta v roku1990 udelilo Čestné občianstvo in memoriam. Jej meno bude nosiť aj novozriadená ulica v B. Bystrici v blízkosti pamätníka SNP. Dňa 9. septembra 2013 v areáli Múzea SNP v B. Bystrici položil veľvyslanec Izraela základný kameň pre Záhradu Chavivy Reikovej v ktorej má byť do roka osadená pamätná tabuľa a busta Chavivy Reikovej. Záhrada bude sprístupnená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ch. Reikovej. Riaditeľ Múzea Židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan na adresu Chavivy Reikovej povedal „ Vrátila sa, hoci musela tušiť, že ju môže stretnúť smrť. Zároveň je dôkazom toho, ktorý popiera falošné tvrdenia, že Židia nechceli v druhej svetovej vojne bojovať. Ona neváhala ani na chvíľu a som presvedčený, že jej vzťah k Slovensku prispel k tomu, že skupinu parašutistov poslali do Banskej Bystrice, a nie do iného štátu v Európe „ . Text doplniť podľa foto na internete, prípadne archívu Múzea SNP alebo ŽNO v B. Bystrici. Poznámky. 1.Hagana bola vojenskou organizáciou, ktorá pôsobila na území Palestíny počas britského mandátu a jej úlohou bolo ochraňovať židovských osadníkov. Palmach ,v nej sa sústreďovali elitné jednotky Hagany. 2. Cieľom skupiny Amsterdam boli spravodajské úlohy. ( o priebehu SNP; zaisťovať spojenie medzi Veliteľstvom 1.Čs. armády a britským velením; zabezpečovať pomoc spojeneckým letcom zostrelených na slovenskom území, organizovať ich presun na územie Talianska; spolupráca s americkými odbojovými skupinami na území Slovenskej republiky ). Ďalej odovzdávať informácie o postavení Židov na Slovensku, o vzťahoch medzi Židmi, Slovákmi a Čechmi 3.Cvi Ben Jakov, Štefan( Rafi ) Reisz, CHaim CHemeš, neoficiálnym členom misie sa stal aj Róbert Willis (Aba Berdičev). 4. Padákom pristáli na pravom brehu Váhu, severne od Turčianskych Kľačian. Putovali cez Turany ,Nolčovo a Necpaly ,odkiaľ prišli do B. Bystrice. Úryvok z pripravovanej publikácie „ Kapitoly zo života Židovskej komunity v B. Bystrici “ .
    Marta Chaviva Reiková, Adela Robinsonová, Marta Martinovič – 21. júl 1914 – 20. november 1944 2. svetová vojna
  • Prvé slovenské gymnázium bolo v Banskej Bystrici História mesta
  • Spomienka k 50. výročiu úmrtia známeho Bystričana Eugena Stollmanna (1896 – 1970) Osobnosti histórie
  • Parčík kráľovnej Alžbety Stavby a architektúra
  • Čepiec v premenách času Život v meste

Vitajte v bordeli

Posted on 31. augusta 201515. októbra 2015 By Michal Kiššimon

Keď počujeme slovo  „bordel“, automaticky sa nám vybaví veľký neporiadok  v blízkom okolí, na pracovisku, alebo aj u nás doma v pivnici, garáži, alebo na chate,  často aj chaos v organizácii práce.  Ale dnes bude reč o inom bordeli,  o tom, o ktorom sa takmer nepíše alebo len v literárnom spracovaní. A neuvádza  toto čarovné slovo ani Všeobecný encyklopedický slovník z roku 2002!

Zato Slovník súčasného slovenského jazyka  A – G, z roku 2006 uvádza:  bordel  – pochádza z francúzštiny a nemčiny – zariadenie, v ktorom  sa vykonáva  prostitúcia,  verejný dom,  nevestinec. M. Krno v jednom zo svojich diel používa aj výraz: „kupleraj, prepytujem ponížene  bordel!“   Ale napríklad slovo „brajgel“  už do tejto spoločnosti nepatrí.

Zostaneme teda pri bordeli  ako verejnom dome, kde sa vykonáva prostitúcia.  Prostitúcia je vo všeobecnosti považovaná za najstaršie remeslo na tejto planéte.  Sprevádza ľudstvo v jeho vývoji od najstarších čias.  Už v Biblii – v Starom zákone – sa s prostitúciou stretávame skoro častejšie, ako so slovom Božím. Ibaže slovo prostitútka sa časom menilo aj na jemnejšie výrazy, ako je napríklad „kňažka lásky“,  alebo  na celkom prozaické a na dedinách dodnes používané „radodajky“.

Zato však v modernom ponímaní  v organizovanej spoločnosti o prevádzkach zariadení  predajnej lásky, o predávaní ako tovaru, už vieme len veľmi málo, alebo aj nič! Predsa len to nie je ako navštíviť holiča,  kaderníka alebo pedikúru. A od bežne zaužívanej a hádam aj trestnej pouličnej prostitúcie je to na kilometre vzdialené. Možno aj preto, že je to povolené, riadené, policajne aj zdravotne prísne sledované a pravidlá hry sú dané paragrafmi. Tieto pravidlá sa dlhodobo vyvíjali a upravovali po siahodlhých diskusiách. A nebolo to inak ani v Banskej Bystrici.  Vo vidieckych menších mestách, ako bola aj Banská Bystrica, ten vývoj napredoval predsa len pomalšie, nebolo toľko skúseností a niekedy ani odvahy, ako vo veľkomestách, kde si pulz života vyžadoval rýchle  riešenia.

Nutnosť verejných domov si život vyžadoval hlavne tam, kde bola veľká koncentrovanosť obyvateľstva, ľudí, obchodných agentov, ale predovšetkým armády. V armáde sa kedysi slúžilo  12 rokov a márna sláva, žiadne metále túžbu po rozkoši nenahradili. A toho si boli vedomí aj otcovia mesta, župy i ministerstiev.

Zostaňme teda v Banskej Bystrici, aby sme si z archívnych materiálov mohli priblížiť záležitosti tabuizované  i verejné,  pohľadom do štatútov a zápisníc dávno minulých.

V roku 1876 malo mestské zastupiteľstvo mesta Banská Bystrica plnú hlavu starostí, lebo mali stvoriť  „Osnovu vo veci  praktického policajného dozoru nad rozkošníctvom.“  Keďže nemali v tejto záležitosti žiadnych skúseností a ani nevedeli, ako na to, ale niekde museli začať, aby sa mohli vyjadriť k prejednávanej téme s číslom 2946 v mestskom zastupiteľstve, rozhodli sa napokon pragmaticky. Vypracovali si sami pre seba  štrnásť  otázok vo veci usporiadania záležitosti rozkoše. A na týchto štrnásť základných otázok hľadali adekvátnu odpoveď.  Mali síce k dispozícii predpisy z hlavného mesta, ale tie mali až XIV. oddielov a viac než 156 §. To bolo pre malé mesto neúnosné, až likvidačné. A mesto potrebovalo inštitúciu, ktorá bude pravidelne a dlhodobo prinášať peniaze do mestskej pokladnice.

Napokon bola ešte v roku 1876 vypracovaná „Osnova vo veci praktického policajného dozoru nad rozkošníctvom“. Táto osnova zahŕňala :

  1. hlava: O prostitútkach.  §.  1 – 11.
  2. hlava: O bordeloch,  čiže verejných domoch.    §.   12 – 23.
  3. hlava: O lekárskych prehliadkach.   §.   24 – 33.
  4. hlava: O trestoch.   §.   34.  A k tomu ešte Predpis pre prehliadajúcich  lekárov:   7  §.- ov.
  1. septembra 1893 píše majiteľka bordelu Jureczky  Róza Mestskej rade v Banskej Bystrici a prosí, aby jej vystavili vysvedčenie mravnosti alebo dobropis pre finančné riaditeľstvo, že nemajú nič proti tomu, aby pre jej dva bordelové domy  bolo udelené výčapné právo, pre podávanie rumu, likéru a koňaku. Chodí tam lepšia spoločnosť, ktorá si žiada lepšiu pozornosť. V jednom bordeli by obsluhovala ona sama, v druhom by bola poverená  Gutschig  Karolína.

Pretože Jureczky Róza,  44-ročná,  rímskokatolíckeho vierovyznania,  býva v Banskej Bystrici už od roku 1890,  je mravne zachovalá a okolo svojho obchodu dodržuje všetky policajné predpisy a nariadenia, bolo jej  vysvedčenie mravnosti vydané za poplatok 50 korún. Avšak výčapné právo jej  bolo zamietnuté , pre zmenu zákona z 5. septembra 1889, ktoré už toto zakazuje!

Jedno zo zasadnutí mestskej rady v roku 1909 malo na programe  prerokovať pod číslom 8327 záležitosť  nariadenia mesta zaoberajúce sa rozkošníctvom. Toto nariadenie mestská rada prijala v roku 1889 pod číslom  88.  Nariadenie bolo zrušené v plnom rozsahu.

Mešťanosta Csesznák Gyula, kráľovský radca, podpísal 13. januára 1913  „Štatút vzťahujúci sa na bordelové domy “.  Štatút je členený na  VI. hláv a má celkom  59  §.   Pozrime sa na niektoré z nich:

O bordelových domoch:

  1. §. Na vydržiavanie takéhoto domu môže dostať povolenie len žena nad 40 rokov, ktorá nebola trestaná, je spoľahlivá a dokáže udržiavať poriadok.
  2. §. Obchod môže vydržiavať len v takom dome, na ktoré má povolenie od polície a v ktorom nebývajú cudzie osoby.
  3. §. Povolenie k prevádzke môže dať len policajný kapitán na odporúčanie mestskej rady.
  4. §. Pri vážnom priestupku môže policajný kapitán dom uzavrieť aj bez súhlasu mestskej rady.
  5. §. Počet bordelových domov v meste, ako nutné zlo, určí  mestská rada.
  6. §. V jednom bordelovom dome nemôže byť viac ako 10 a menej ako 2 „zamestnankyne“.  V prípade nutnosti ich počet určí  mešťanosta na návrh policajného kapitána.
  7. §. Osoby patriace k personálu domu nesmú ponúkať svoje služby.
  8. §. Je zakázané prijať do „zamestnania“ mladšiu dámu ako sedemnásťročnú.
  9. §. Majiteľka bordelového domu je povinná novoprijatú dámu dať lekársky vyšetriť a len tak môže získať lekársku knižku od polície. V žiadnom prípade nesmie prijať ťarchavú dámu alebo s tuberkulózou či inou  nákazlivou chorobou.
  10. §. Pri prepustení dámy z bordelu, musí táto prejsť lekárskou prehliadkou.
  11. §. Majiteľka bordelu drží lekársku knižku zamestnankyne u seba.
  12. §. Pri ochorení svojej zamestnankyne je majiteľka domu povinná ju dopraviť do nemocnice.
  13. §. Majiteľka domu môže prijať pomocný personál domu, ale len staršie ako 40 rokov, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu poskytovať svoje služby na ukojenie vášní!
  14. §. Okná budovy s výhľadom na ulicu musia byť po celý deň zatiahnuté záclonou alebo musia mať matné sklo.
  15. §. Majiteľka domu nesmie svojim zamestnankyniam dávať úver vyšší ako 50 korún. Pri odchode im musí vydať ich šaty.
  16. §. Náklady na nákup do bytu a na posteľnú bielizeň pre zamestnankyne určí policajný kapitán. Všetky ostatné príjmy prislúchajú zamestnankyni.
  17. §. Majiteľka domu je povinná každé ráno previesť zdravotnú prehliadku svojich zverenkýň.
  18. §. V izbách zamestnankýň musí byť k dispozícii lekárom predpísaný dezinfekčný prostriedok stále v pohotovosti, na čo klienti musia byť upozornení výveskou.
  19. §. Majiteľka domu je povinná postarať sa o to, aby každá zamestnankyňa mala zdravú, dobre vetranú a vykurovanú izbu. Každá izba musí mať samostatné vybavenie, dve umývadlá, dva krčahy, dva uteráky, jeden irigátor, sterilnú vatu a pošvové zrkadlo.
  20. §. Poplatky za návštevu domu a za rozkoš stanovuje majiteľka domu a schvaľuje policajný kapitán. Na požiadanie klienta musí byť predložený.
  21. §. Je zakázané poskytovať služby rozkoše deťom a mládencom mladším ako 18 rokov. Tiež je prísne zakázané púšťať do domu podnapité osoby.
  22. §. Tá majiteľka domu, ktorá poruší tieto nariadenia  zaplatí peňažnú pokutu  40 korún, v prípade nevymožiteľnosti čiastky  bude zavretá na 2 dni.

O rozkošniciach:

  1. §. Rozkošnica, ktorá vstúpi do bordelového  domu, je povinná prejsť lekárskou kontrolou, osobne sa prihlásiť  u policajného kapitána  za účelom vzatia do evidencie a vydania zdravotnej knižky.
  2. §. Bez policajných dokladov, ktoré sa vydávajú zadarmo, nemožno povolanie prevádzať.
  3. §. Pri prechode do iného bordelu  je povinná podrobiť sa lekárskej prehliadke.
  4. §. Je povinná každé 4 dni podrobiť sa lekárskej prehliadke a každý deň prehliadke domácou.
  5. §. Je povinná dodržiavať nariadenia a odporúčania lekára a používať ochranné prostriedky.
  6. §. Ak ochorie, na príkaz lekára musí ísť do nemocnice.
  7. §. Ak by zistila nejakú nemoc, je povinná zdržiavať sa styku s mužmi.
  8. §. Je povinná zdržiavať sa pouličných nestydatostí.
  9. §. Porušenie týchto predpisov sa trestá jednomesačným žalárom.
  10. §. Všetky sťažnosti sa vybavujú u policajného kapitána.

Ako vidíme, prevádzkovať bordelové domy nebola jednoduchá záležitosť.  Ak už mali dobrú povesť aj za hranicami mesta, ich vybavenie často predbehlo nejednu,  aj lepšiu domácnosť. Postupom času sa vžili moderné prvky  ponuky, napríklad perfektnými fotografickými albumami k nahliadnutiu klientov, objednávky cez telefón, objednávky kočiarov na odvoz. Nebolo to len také strohé: Hotovo, Mariška, zakry sa!

V Banskej Bystrici boli bordelové domy napríklad Pod mäsiarskou baštou, v Dolnej ulici v domoch číslo  9,  17  a 29,  neskoršie v hoteli Slávia a podľa anonymného udania aj v Harmanci pri výstavbe železničnej trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa, čo však policajné vyšetrovanie nepotvrdilo.

Je zaujímavé, že povestné červené lampy alebo modernejšie červené lucerny nad vchodom do bordelového domu sa nikde nespomínajú.

Najnovšie sa však v zahraničí spomínajú bordelové domy  pre mužov, kde klientkami budú ženy!

 

História mesta, Život v meste

Navigácia v článku

Previous Post: Sprisahanie magnátov a Banská Bystrica
Next Post: Zvolávacia tabuľka grznárskeho (kožušníckeho) cechu

Related Posts

  • Prvý uhorský cirkus v Banskej Bystrici Život v meste
  • História tekutého chleba v Banskej Bystrici Cechy a remeslá
  • Kniha: Podzemie Banskej Bystrice a okolia História mesta
  • Ciachovací úrad pre sudy v Banskej Bystrici Cechy a remeslá
  • Unikátna banskobystrická múzejná zbierka mortuárií  História mesta
  • Štefan Moyses – Karol Kuzmány, ich miesto v histórii Banskej Bystrice, 2.časť História mesta

Podporte prosím Bystrický Permon

Sme neziskové občianske združenie. Naša redakcia pracuje bez nároku na honorár. Časopis vychádza len vďaka dotáciám a dobrovoľným darom.

IBAN SK8411000000002942045367

var. symb. 12

Pripravujeme pre vás:

  • Najbližšie číslo časopisu Bystrický Permon vyjde v mesiaci SEPTEMBER 2026
  • V blízkej budúcnosti plánujeme spustiť na webovom sídle časopisu a na našom kanáli YouTube, sériu podcastov
  • OZ Diversitas Culturae, vydavateľ časopisu Bystrický Permon, pripravuje k 500. výročiu baníckeho povstania v rokoch 1525 – 1526, vydanie troch tematických brožúr:  V horách a podzemí
    Dolnouhorských banských miest, Šachty, štôlne a banské objekty na zemi i v podzemí a ich architektúra a Estetika svetských a cirkevných pamiatok z povstaleckého územia.

-redakcia-

Najnovšie články

  • Arnold Ipolyi a jeho knihy – uvedenie do života
  • Dni mestskej kultúry neboli bez nás.
  • 5. ročník OpenAir – predajnej výstavy minerálov, skamenelín a šperkov 2026
  • O banských stupách v dielach G. Agricolu
  • Horná strieborná brána v Banskej Bystrici

Archív

Hľadáme prispievateľov

Ak máte záujem prispievať článkami do časopisu PERMON, kontaktujte nás TU

OZNAMY:

redakčné uzávierky v roku 2026:

15. február

30. apríl

15. august

15. november

BYSTRICKÝ PERMON na Facebooku

Spoločnosť Meta nám v mesiaci február 2025 bez udania dôvodu zamedzila administratívny prístup k našej facebookovej stránke a zmazala nám sledovateľov a aj všetky príspevky za posledných 15 rokov. Nevieme s tým v tejto chvíli nič urobiť. Ďakujeme za porozumenie.

redakcia

Autori

  • Ján Baláž (6)
  • Viera Banášová (1)
  • Ivana Bičanovská (1)
  • Jana Borguľová (2)
  • Marián Bovan (1)
  • Július Burkovský (10)
  • Marianna Bárdiová (4)
  • Peter Chorvát (1)
  • Igor Chromek (5)
  • Ivan Cillik (2)
  • Tomáč Cimerman (1)
  • Ján Demanko (1)
  • Daniel Diosi (1)
  • Karol Fremal (2)
  • Eva Furdíková (9)
  • Ivan Gargulák (1)
  • Filip Glocko (14)
  • Notbert Gáborčík (15)
  • Anna Havlíčková (4)
  • Robert Hoza (4)
  • Dušan Kaliský (5)
  • Michal Kiššimon (28)
  • Dušan Klimo (1)
  • Ladislav Kmet (1)
  • Jozef Kreutz (4)
  • Eva Kráľová (1)
  • Ľubomír Kubaščík (1)
  • Klára Kubíčková (1)
  • Martin Kvietok (3)
  • Leo Lichvár (1)
  • Jozef Likavčan (1)
  • Július Lomenčík (4)
  • Pavol Maliniak (1)
  • Radoslav Mandalík (5)
  • Pavol Martuliak (2)
  • Jana Nahálková (1)
  • Ludvik Nábělek (2)
  • Ivan Ocenas (1)
  • Slavomíra Očenášová-Štrbová (1)
  • Martin Patúš (1)
  • Andrej Predajniansky (1)
  • Emil Rakyta (1)
  • Richard R. Senček (32)
  • Anna Senčeková (22)
  • Vladimír Sklenka (6)
  • Andrej Stollmann (1)
  • Igor Thurzo (1)
  • Miloš Tichý (1)
  • Oto Tomeček (2)
  • Tomas Trstensky (1)
  • Peter Urban (1)
  • Jan Vicen (1)
  • Július Voskár (2)
  • Michal Várošík (1)
  • Ľubomír "Puky" Wágner (3)
  • Marián Číž (2)
  • Jozef Ďuriančík (5)
  • Jarmila Ďurišová (1)
  • Martina Škodová (1)
  • Ján Žilák (1)

Kategórie článkov

  • Zaujímavosti rastlín na špaňodolinských banských haldách Fauna a flóra
  • Kamenná vila Stavby a architektúra
  • Prvá detská opatrovňa na Slovensku Permoňácke potulky a podujatia
  • Hrob mladého Csesznáka (vľavo stojí podplukovník Janos Mestitz)
    Gyula Csesznák – nešťastný príbeh syna starostu z 1. svetovej vojny 1. svetová vojna
  • Horná brána v Banskej Bystrici Študenti UMB
  • Hnedouhoľné baníctvo pri Badíne a v okolí Banskej Bystrice História okolia
  • 65 rokov od dramatickej udalosti na banskobystrickej pošte Osobnosti histórie
  • Spomienka k 50. výročiu úmrtia známeho Bystričana Eugena Stollmanna (1896 – 1970) Osobnosti histórie

Najnovšie články

  • Arnold Ipolyi a jeho knihy – uvedenie do života
  • Dni mestskej kultúry neboli bez nás.
  • 5. ročník OpenAir – predajnej výstavy minerálov, skamenelín a šperkov 2026
  • O banských stupách v dielach G. Agricolu
  • Horná strieborná brána v Banskej Bystrici

O nás

Časopis Bystrický permon vznikol v roku 2003 s cieľom populárnou formou oboznamovať obyvateľov mesta s jeho bohatou avšak po vačšine zabudnutou históriou. viac info

Copyright © 2026 Bystrický PERMON.

Powered by PressBook News WordPress theme

Spravujte súhlas so súbormi cookie
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Funkčné Vždy aktívny
Technické uloženie alebo prístup sú nevyhnutne potrebné na legitímny účel umožnenia použitia konkrétnej služby, ktorú si účastník alebo používateľ výslovne vyžiadal, alebo na jediný účel vykonania prenosu komunikácie cez elektronickú komunikačnú sieť.
Predvoľby
Technické uloženie alebo prístup je potrebný na legitímny účel ukladania preferencií, ktoré si účastník alebo používateľ nepožaduje.
Štatistiky
Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na štatistické účely. Technické úložisko alebo prístup, ktorý sa používa výlučne na anonymné štatistické účely. Bez predvolania, dobrovoľného plnenia zo strany vášho poskytovateľa internetových služieb alebo dodatočných záznamov od tretej strany, informácie uložené alebo získané len na tento účel sa zvyčajne nedajú použiť na vašu identifikáciu.
Marketing
Technické úložisko alebo prístup sú potrebné na vytvorenie používateľských profilov na odosielanie reklamy alebo sledovanie používateľa na webovej stránke alebo na viacerých webových stránkach na podobné marketingové účely.
Spravovať možnosti Správa služieb Spravovať {vendor_count} dodávateľov Prečítajte si viac o týchto účeloch
Zobraziť predvoľby
{title} {title} {title}