Banskú Bystricu oddávna sužovali nielen požiare, ale aj povodne, ktoré naši predkovia nazývali jednoducho „veľká voda“. V tomto roku si pripomíname 40. výročie dosiaľ najväčšej povodne v novodobej histórii Banskej Bystrice. Po dlhotrvajúcich dažďoch v druhej polovici roka 1974 hladina vody v Hrone neustále stúpala a pri kulminácii 22. októbra 1974 dosiahla výšku až 480 cm. Mohutný bol aj vtedajší prietok Hrona, 560 m³/s, najmä v porovnaní s priemerným ročným prietokom 27,9 m³/s. Starší občania si ešte pamätajú, ako vtedy Hron zatopil Zimný štadión, nábrežné komunikácie i vtedajšiu autobusovú stanicu, čím prerušil dopravu, zalial pivnice a suterény domov na nábrežiach, prelial sa ponad mosty, čím odrezal Uhlisko od centra mesta a v parku pod Pamätníkom SNP vytvoril veľké jazero. Pamiatkou na túto povodeň je vodoznak umiestený na nárožnej budove pri parčíku na Štefánikovom nábreží.
Vlani sme si pripomenuli 200. výročie historicky vari najväčšej povodne, ktorá postihla Banskú Bystricu 25. augusta 1813. Vtedajšiu výšku vody znázorňuje dodnes zachovaný vodoznak umiestený na mestskom hradobnom múre na Stadlerovom nábreží. Štyridsať rokov po tejto povodni nasledovala ďalšia, 8. mája 1853, ktorú Gustáv Kazimír Zechenter Laskomerský opisuje takto: „Roku 1853 padli náramné snehy, nadovšetko na holiach a v hustých horehronských lesoch, tie sa pozde topili, až v máji, a tak následkom teploty a dažďa povstala hrozná potopa. Hron pod Urpínom tiekol od brehu cesty, kade teraz vedie železnica, až po samý náprotivný mestský múr, a podľa zachovaného znaku len roku 1813 bola výška záplavy väčšia. Cez múr pretekala hronská voda až do záhrady, kde sme sa na vyvalených vrátach vozili sťaby na plti. Pri Dolnej bráne (už jej niet) niže kostola sv. Alžbety a pri dolnom mlyne pretekala voda až na cestu za bránou. Dolná Radvaň bola zaplavená, a to tak, že pltné brvná a štiepy dreva liezli zadnými dverami a oknami dnu a prednými na preddomie, kade voda ručala. Z veže bolo vídať celý horný vidiek; polia, lúky, roviny až po Šalkovú – zaliate vodou. Z Bašty nad Hronom, pri Všivavníku, kde bývali pastieri, bolo vídať, ako na Horných hrabliach na uhliskách zapálené dymiace míle voda zdvihla a o chvíľu v plnom stave a pokojne niesla nadol, kým sa potom vo víre nerozpadli. Horné hrable a Dolné hrable boli pretrhnuté a vynesené navnivoč, kláty, plte, štiepy v masách poberali sa na Dolniaky.“
Podľa najstaršej zmienky o povodniach, začiatkom augusta 1543 sa po šiestich silných búrkach vylial Hron a zničil 160 m novovybudovaných hradieb na dolnom predmestí Banskej Bystrice. Počas vyše 360-ročnej existencie Horných hrablí a 330 ročnej existencie Dolných hrablí boli tieto zariadenia na zachytávanie dreva značne poškodzované povodňami, ku ktorým došlo v rokoch 1575, 1652, 1661, 1687, 1692, 1710, 1713, 1725, 1784, 1813, 1853 a 1899. Nezriedka dravý prúd vody hrable pretrhol, v dôsledku čoho sa z nich odplavilo veľké množstvo doplaveného dreva. K povodni na Hrone sa v roku 1899 pridružila aj povodeň na riečke Bystrica. Jej dravý prúd v noci na 10. máj 1899 zasiahol mestský sklad dreva Na Zábave, zatopil záhrady v Hámri, dnešnú Ulicu Janka Kráľa a narobil značné škody v textilnej továrni Ruttkayovcov ako aj v stoličkovej továrni. Zatopená bola aj Dolná Radvaň.
K povodniam dochádzalo aj v 20. storočí. Okrem už spomínanej veľkej povodne v októbri 1974 sa vyskytli aj ďalšie povodne. V apríli 1931 voda Hrona zaplavila predmestie Pod Kalváriou, terajšie Štefánikovo i Stadlerovo nábrežie. V zatopených domoch Dolnej Radvane voda siahala až po pás. V Hámri potok Bystrica tiež zaplavil niekoľko domov, z ktorých museli evakuovať obyvateľov. V júli 1960 voda Hrona zatopila Banskobystrické nábrežia vrátane pivničných priestorov priľahlých domov. O päť rokov neskôr, v júni 1965 po prietržiach mračien sa Hron znovu vylial z koryta, ktoré sa dalo rozoznať len podľa z vody vyčnievajúcich brehových porastov na zaplavených poliach a lúkach.
Veľká voda vždy spôsobila veľké materiálne škody a niekedy si vyžiadala aj ľudské životy. Za účelom zmiernenia dosahu záplav na mesto uskutočnili v rokoch 1901 – 1903 s finančným príspevkom mecéna Teofila Stadlera (1822 – 1911) prvú regulačnú úpravu nábrežia, ktoré dodnes nesie jeho meno. Ďalšie regulačné úpravy, vrátane zrušenia veľkého meandra Hrona pod Pamätníkom SNP a výstavby povodňových múrikov, uskutočnili v priebehu 20. storočia. Definitívne riešenie protipovodňovej ochrany Banskej Bystrice odvedením veľkej vody tunelom popod Urpín mimo mesta je stále v nedohľadne.
