V júli 2014 uplynulo 160 rokov, čo v Podbrezovských železiarňach vyrobili prvé metre železničných koľajníc, a 130 rokov, odkedy do Podbrezovej prišiel prvý vlak.
Celých tridsať rokov trvalo expedovanie koľajníc konskými povozmi z Podbrezovej do Štúrova, kde ich preberali Uhorské kráľovské železnice. Prvým objednávateľom koľajníc bolo Ústredné riaditeľstvo pre stavby železníc vo Viedni. Sieť uhorských železníc neustále narastala a s ňou rástol aj dopyt po podbrezovských koľajniciach.
Po spojení Zvolena s Banskou Bystricou železničnou traťou v roku 1873, riaditeľstvo železiarní sa rozhodlo za každú cenu spojiť železiarne s odbytiskami a zdrojmi surovín, predovšetkým ostravského čierneho uhlia. Po úspešných rokovaniach vo Viedni, Budapešti a s obcami medzi Banskou Bystricou a Podbrezovou bol ministrom uhorských kráľovských železníc poverený v roku 1882 Dr. Oliver Slaný, aby za pomoci Štátneho zememeračského ústavu vytýčil a označil na pozemkoch pozdĺž Hrona trasu na výstavbu železničnej trate. Slaný začal rokovať so zástupcami dotknutých obcí najskôr o vybudovaní železničných zastávok. Dohodli sa, že zastávky budú v Šálkovej, Slovenskej Ľupči, Lučatíne, Medzibrode, Brusne, Nemeckej, Zámostí a Lopeji. Dohoda nenastala o umiestení nácestných železničných staníc. Boli konzultované rôzne alternatívy. Slaný rozhodol, že nácestné stanice s kompletným vybavením, vrátane vodných žeriavov, budú vybudovan
é v Lučatíne a v Zámostí. Nespokojní zostali zástupcovia Ľupče a Ľubietovej, ktorí požadovali, aby v ich blízkosti stáli železničné stanice. Vzniknuté spory medzi zástupcami obcí a železničným erárom riešila sedria v Banskej Bystrici. 13. augusta 1883 rozhodla na základe paragrafu 46 a 59, článku IXL vtedajšieho uhorského zákona, v prospech železnice a alternatívy navrhnutej Dr. Oliverom Slaným. Pozemky boli vyvlastnené priemerne za jedno katastrálne jutro 500 zlatými. Dr. Oliver Slaný, ako zástupca železničného eráru, a Dr. Ján Chovan, ako zástupca majiteľov vyvlastnených nehnuteľností, boli poverení informovať verejnosť o tejto udalosti v budapeštianskej tlači a vo zvolenskom župnom časopise.
Keď sa Ľupčania dozvedeli, že v Ľupči nebude stanica, ale len zastávka, boli rozhorčení a sklamaní. Richtár Czambel a notár Kiss oznámili zastupiteľskému zboru, že sa od podnikateľov dozvedeli, že slávna Kráľovská komora nemieni postaviť stanicu v Ľupči, ale v Lučatíne. Navrhli, aby sa zastupiteľský zbor pokúsil dodatočne vybaviť pre Ľupču stanicu. Ich snahe mal napomôcť poslanec Adalbert Grunwald a hlavný slúžny Imrich Lazarovič, ktorých vyslali intervenovať na ministerstvo do Pešti. 17. októbra 1884 hlavný slúžny Lazarovič oznámil ľupčianskemu zastupiteľskému zboru, že minister Kemény podpísal rozhodnutie o povolení výstavby železničnej stanice v Ľupči na jej vlastné náklady. Ľupča zaručila železničnému eráru, že na stavbu stanice poskytne pozemky vo výmere 23 880 metrov štvorcových, 1000 zlatých na výstavbu staničnej budovy. Dodá drevo na 500 kusov podvalov a na štyri garnitúry výhybiek. Ďalej dodá 300 kubíkov štrku, ktorý dovezie na stavenisko. K tomu dovezie 50 000 tehál, 160 kubíkov opracovaných skál, 5 000 kg haseného vápna a potrebné stavebné drevo. Týmto Ľupčania vlastne sľúbili dodať všetok materiál na výstavbu budúcej stanice. 16. marca 1885 sa na schôdzi zastupiteľského zboru v Ľupči konštatovalo, že stanicu postaví železničný erár len pod podmienkou, že Ľupča dodá na výstavbu stanice aj potrebné koľajnice. Medzi obcou a železnicou bolo podpísané nespočetné množstvo dohôd, us
poradúvali sa schôdze a hostiny, až napokon Ing. Benda ohlásil richtárovi Škodovi, že železničná stanica, spolu s príslušnými cestami, bude otvorená. Zastupiteľský zbor sa uzniesol, že pri tejto príležitosti usporiada veľkú zábavu, na ktorej sa bude podávať hosťom guláš a víno. Tiež bolo rozhodnuté, že každý mešťan prispeje na túto udalosť 59 grajciarmi. Stanicu po toľkých peripetiách otvorili 1. júla 1886. O dva roky neskôr, čo z Banskej Bystrice do Podbrezovej prešiel prvý slávnostný vlak. Na pamiatku otvorenia železničnej stanice dal zastupiteľský zbor v Slovenskej Lupči vysadiť topoľovú aleju od stanice po námestie.
Od 26. júla 1884 začali medzi Banskou Bystricou a Podbrezovou premávať prvé vlaky. Celá trať bola prevádzkovaná na náklady erárnych železiarní a až v roku 1888 odovzdali železničnú trať MÁV- uhorským kráľovským železniciam. Zaujímavé je tiež, že keď Podbrezová vyrábala železničné koľajnice, tieto prepravovala na miesto stavby konskými povozmi. Keď bola Podbrezová s Banskou Bystricou spojená železničnou traťou, železiarne zastavili výrobu koľajníc.
