Vymedzovanie vlastného územia, jeho ohraničenie a označenie, ako aj následná pravidelná kontrola a udržiavanie hraničných medzníkov, patrili v minulosti k dôležitým aktom spadajúcim do agendy správnych orgánov miest, dedín a feudálnych panstiev. Mesto Banská Bystrica, ktoré od stredoveku disponovalo mimoriadne rozsiahlym chotárom nebolo v tomto smere výnimkou. Cennou pamiatkou dokumentujúcou ochranu vlastného teritória mesta v minulosti sú doposiaľ čiastočne zachované hraničné medzníky vzniknuté naukladaním kameňov na kopu, ako aj znaky vysekané do hraničných kameňov a medzných skál. V predošlom príspevku sme sa zaoberali hraničnými znakmi mesta Banská Bystrica v Kremnických vrchoch. S podobnými znakmi upozorňujúcimi na majetkové vlastníctvo mesta sa však môžeme stretnúť aj v susednom pohorí Veľká Fatra.
Na severe zasahovalo teritórium mesta hlboko do lesov pohoria Veľká Fatra. Hoci metácia vo výsadnej listine mesta z roku 1255 stanovuje severnú hranicu mestského chotára len veľmi nejasne, podľa rekonštrukcie na základe mladších historických prameňov vieme jej skutočný priebeh určiť pomerne presne. Hranica mesta na severozápade začínala v sedle Malý Šturec pokračovala cez Smrekovicu popod vrch Smrekov, kde sa zatáčala na východ a smerovala ďalej cez Kráľovu studňu na výrazný vrch Krížna. Tento výrazný geomorfologický útvar, ktorého hraničnú funkciu máme doloženú už v metácii z roku 1287, kde vystupuje pod označením Keressthesshawass, sa stal významným trojhraničným bodom. Stretali sa tu hranice troch stolíc (Liptovskej, Turčianskej a Zvolenskej), ako aj hranice Likavského panstva (ležiaceho na území Liptovskej stolice) a Révaiovského panstva (na území Turčianskej stolice) s mestom Banská Bystrica (na území Zvolenskej stolice). Názov vrchu vyjadroval križovanie hraníc, alebo snáď aj reálnu prítomnosť nejakým spôsobom znázorneného kríža či krížov, typického obrazového ikonografického symbolu označujúceho priebeh hraničnej línie (analógiou je napríklad sedlo Tri Kríže v Kremnických vrchoch, takisto významný trojhraničný bod). Od veľkofatranského vrchu Krížna pokračovala severná hranica mesta ďalej smerom na východ cez Rybovské sedlo, Repište, Prašnické sedlo, Veterný vrch, Východné Prašnické sedlo, vrch Šturec, sedlo Veľký Šturec, Motyčskú hoľu, Zvolen až na Novú hoľu nad Donovalmi.
Na naznačenom úseku severnej hranice mesta sa zachovalo niekoľko hraničných medzníkov, hlavne v podobe tzv. hajnášov, teda umelo vytvorených medzníkov, ktoré vznikli naukladaním kameňov na kopu (cumulus lapidum, strue lapidum). S vysokou koncentráciou takýchto medzníkov na malom priestore sa možno stretnúť hlavne v priestore Kráľovej studne, kde bez väčšej námahy možno natrafiť na šesť takýchto hraničných medzníkov. Na výskyt hajnášov je bohatý aj úsek medzi Repišťom a sedlom Veľký Šturec, kde priamo popri turistickom chodníku je možné takisto naraziť na viaceré hraničné medzníky tohto typu.
Práve na tomto úseku severnej hranice sa nachádzajú aj dva cenné hraničné kamene s vyrytým erbom mesta Banská Bystrica, ktoré sú z hľadiska fyziognómie totožné s hraničnými znakmi mesta Banská Bystrica vytvorenými v Kremnických vrchoch. Prvý z týchto dvoch hraničných znakov je vytesaný na hraničnom kameni nachádzajúcom sa medzi Prašnickým sedlom a Veterným vrchom. Uvedený hraničný znak symbolizuje redukovaný mestský erb Banskej Bystrice tvorený trikrát deleným štítom so štyrmi horizontálnymi pruhmi. Hraničný kameň so symbolom mesta je umiestnený vo vertikálnom smere na vrchole zreteľne viditeľného pravidelného zemného násypu kužeľového tvaru, ktorý evidentne vznikol činnosťou ľudskej ruky. V tomto prípade teda možno konštatovať, že ide rozmerný zemný medzník (meta de terra, meta terrea, cumulus terrae), na ktorého vrchu bol ako hraničná stéla osadený hraničný kameň s mestským znakom.
Druhý hraničný znak na tomto úseku hranice vo Veľkej Fatre sa nachádza o niečo ďalej na východ na jednom z dvoch blízko seba ležiacich skalných brál medzi Východným Prašnickým sedlom a vrchom Šturec. Rovnako ako v predošlom prípade aj tu ide o trikrát delený redukovaný erb mesta so štyrmi pruhmi. Hraničný znak je dobre viditeľný priamo z turistického chodníka prechádzajúceho pomedzi obe výrazne zvetrané skalné bralá.
Viditeľnosť oboch hraničných znakov zvyšuje aj ich farebný bielo-červený náter, ktorý je výsledkom zbytočnej iniciatívy značkovačov turistických trás. Hoci tá bola zrealizovaná pravdepodobne v dobrom úmysle za účelom zviditeľnenia oboch znakov aj pre menej pozorných turistov, jej výsledkom je v konečnom dôsledku výrazné narušenie historickej autenticity pamiatok. V tomto prípade je teda skôr na mieste apel na značkovačov turistických trás, aby do budúcnosti tieto historické hraničné znaky nepretierali farbami a ponechali ich radšej vo svojej pôvodnej podobe.
Literatúra:
MALINIAK, P.: Meta ad modum crusis sculpta : Kríže na hraniciach majetkov vo Zvolenskej stolici. In: Svätec a jeho funkcie v spoločnosti I. Bratislava, 2006, s. 393-410.
TOMEČEK, O.: Hranice mesta Banská Bystrica od roku 1255 do súčasnosti. In: Minulosť a prítomnosť Banskej Bystrice 1. Banská Bystrica, 2006, s. 16-31.
TOMEČEK, O.: Hraničné znaky mesta Banská Bystrica v Kremnických vrchoch. In: Bystrický Permon, XV, 2017, č. 2, s. 4-5.
