Civilné sobáše nabrali kurz a aj keď dosť nesmelo, ale pribúdali. Najväčšou brzdou pre ne bol strach z vyhrážok katolíckej cirkvi, ktorá sa nevedela zmieriť so skutočnosťou, že pred jej očami sa rúca dielo, ktoré po stáročia budovala. A že iniciátorom tejto premeny nie je nik iný ako štát! Cirkev sa rozhodla na deštrukciu a div sa svete, zrazu sa to mohlo udiať v slovenskom 
jazyku!
V roku 1895 bola vydaná v Budapešti, podľa pastierskeho listu biskupov útla brožúrka, ktorú zostavil Dr. Vilém Zellinger pod názvom: „Povinnosti katolíkov ohľadom takzvaného občianskeho /civilného/ manželstva“. Brožúra pripomína dobrým katolíkom, že ak prijmú občiansky sobáš, katolícka cirkev ich za opravdivých manželov a ich dietky za zákonné nikdy neuzná! Budú považovaní za verejných hriešnikov a vo sv. spovedi rozhrešení a ku sv. prijímaniu pripustení byť nemôžu! Nemôžu byť krstní a birmovní rodičia! Nemôžu byť svedkovia pri cirkevnom sobáši! Nemôžu byť kostolní otcovia! A nemôžu byť účastníkmi cirkevného pohrebu!
Na Horehroní v obci Valaská bol horlivým odporcom civilných sobášov r. kat. farár Rudolf Bobok, ktorý tieto brožúry rozširoval a strašil budúcich novomanželov civilného obradu, že ich v kostole nezosobáši, ani ich nevyspovedá a ich deti budú nezákonné a po smrti ich nepochová. Medzi veriacim ľudom to zanechalo hlbokú stopu. Hlavný slúžny v Brezne Battik Ödön, neskorší podžupan Zvolenskej župy, o tom podal úradné hlásenie hlavnému županovi o marení nového pokrokového zákona!
Nový trend sa však už nedal zastaviť. Noviny prinášali správy o občianskych sobášoch a hlavne si dosť podrobne všímali vykonávanie zákona v praxi. Píšu o tom aj noviny Besztercebánya és vidéke – Banská Bystrica a okolie zo dňa 23. februára 1896:
Prvý občiansky sobáš v Riečke. Ešte nikdy nebol v Riečke taký veľký záujem o nejaký akt, ako o uzavretie prvého občianskeho sobáša. Štefan Spevák a Mária Wágnerová boli prvými občanmi, ktorých mená sa objavili na tabuli ohlášok v Riečke. Doba ohlášok skončila a budúci manželia sa objavili v Podlaviciach pred vedúcim matriky, zastupujúcim občiansky úrad. Po vzájomnom súhlase o vstupe do manželstva im hovorí vedúci matriky: Podajte si ruky! Stane sa. Zvláštne! Veď nariadenie ministra vnútra podľa § 67, odsek 2 z roku 1895 pod č. 27.243 hovorí: Civilný úradník nesmie previesť žiadny taký úkon, ktorý by napodobňoval niečo z aktu cirkevného sobáša. A podanie rúk v kresťanskom sobáši predsa figuruje! Ale punctum saliens ešte len teraz nasleduje! Vedúci matriky vyzve v mene občianskeho zákonníka vyhlásených mladých manželov k podpisu sobášnej listiny, ktorú však títo, odvolávajúc sa na svoje kresťanské presvedčenie, odmietnu podpísať. Vedúci matriky im na to odmietne vydať osvedčenie o uzavretí manželstva.
Stránky sa preto odvolajú s ponosou na slúžneho. Slúžny sťažnosť prijal a prikázal občianskemu úradníkovi sobášne osvedčenie okamžite vydať!
Sobášny akt pred tvárou cirkvi sa uskutočnil potom v nedeľu 9. februára 1896, a to za takých slávnostných okolností, akú ešte Riečania nikdy nezažili. A bolo za dosť učinené aj litere zákona, aj cirkevným zvyklostiam.
