Prvý civilný sobáš v Riečke

Civilné sobáše nabrali kurz a aj keď dosť nesmelo, ale pribúdali. Najväčšou brzdou pre ne bol strach z vyhrážok katolíckej cirkvi, ktorá sa nevedela zmieriť so skutočnosťou, že pred jej očami sa rúca dielo, ktoré po stáročia  budovala. A že iniciátorom tejto premeny nie je nik iný ako štát! Cirkev sa rozhodla  na deštrukciu a div sa svete,  zrazu sa  to mohlo udiať v slovenskom jazyku!

V roku 1895 bola vydaná  v Budapešti, podľa pastierskeho listu biskupov útla brožúrka, ktorú zostavil Dr. Vilém Zellinger pod názvom:  „Povinnosti katolíkov ohľadom takzvaného  občianskeho /civilného/ manželstva“. Brožúra pripomína dobrým katolíkom, že ak prijmú občiansky sobáš, katolícka cirkev ich za opravdivých manželov a ich dietky za zákonné nikdy neuzná! Budú považovaní za verejných hriešnikov a vo sv. spovedi rozhrešení a ku sv. prijímaniu pripustení byť nemôžu! Nemôžu byť krstní a birmovní rodičia! Nemôžu byť svedkovia pri cirkevnom sobáši! Nemôžu byť kostolní otcovia! A nemôžu byť účastníkmi cirkevného pohrebu!

Na Horehroní v obci Valaská bol horlivým odporcom civilných sobášov r. kat. farár Rudolf Bobok, ktorý tieto brožúry rozširoval a strašil budúcich novomanželov civilného obradu, že ich v kostole nezosobáši, ani ich nevyspovedá a ich deti budú nezákonné a po smrti ich nepochová. Medzi veriacim ľudom  to zanechalo hlbokú stopu. Hlavný slúžny v Brezne Battik Ödön, neskorší podžupan Zvolenskej župy, o tom podal úradné hlásenie hlavnému županovi o marení nového pokrokového zákona!

Nový trend sa však už nedal zastaviť. Noviny prinášali správy o občianskych sobášoch a hlavne si dosť podrobne všímali vykonávanie zákona v praxi.  Píšu o tom aj noviny Besztercebánya és vidéke  –  Banská Bystrica a okolie zo dňa 23. februára 1896:

Prvý občiansky sobáš v Riečke.   Ešte nikdy nebol v Riečke taký veľký záujem o nejaký akt, ako o uzavretie prvého občianskeho sobáša.  Štefan Spevák a Mária Wágnerová boli prvými občanmi, ktorých mená sa objavili na tabuli ohlášok v Riečke. Doba ohlášok skončila a budúci manželia sa objavili v Podlaviciach pred vedúcim matriky, zastupujúcim občiansky úrad. Po vzájomnom súhlase o vstupe do manželstva im hovorí vedúci matriky: Podajte si ruky! Stane sa. Zvláštne!  Veď nariadenie ministra vnútra podľa § 67, odsek 2 z roku 1895 pod č. 27.243 hovorí: Civilný úradník nesmie previesť žiadny taký úkon, ktorý by napodobňoval niečo z aktu cirkevného sobáša.  A podanie rúk v kresťanskom sobáši  predsa figuruje!  Ale punctum saliens  ešte len teraz nasleduje!  Vedúci matriky vyzve v mene občianskeho zákonníka vyhlásených mladých manželov  k podpisu sobášnej listiny, ktorú však títo, odvolávajúc sa na svoje kresťanské presvedčenie, odmietnu podpísať. Vedúci matriky im na to odmietne vydať osvedčenie o uzavretí manželstva.

Stránky sa preto odvolajú s ponosou na slúžneho. Slúžny sťažnosť prijal a prikázal občianskemu úradníkovi sobášne osvedčenie okamžite vydať!

Sobášny akt pred tvárou cirkvi sa uskutočnil potom v nedeľu 9.  februára 1896, a to za takých slávnostných okolností, akú ešte Riečania nikdy nezažili. A bolo za dosť učinené aj litere zákona, aj cirkevným  zvyklostiam.