Keď sa v roku 1920 banskobystrickí priaznivci turistiky združili v Klube československých turistov, prirodzenou súčasťou ich programu sa stala aj téma rozvoja cestovného ruchu v našom meste a regióne. Atraktívne pamiatky a najmä horské prostredie ideálne pre pešiu i lyžiarsku turistiku, boli magnetom najmä pre záujemcov z Čiech, ktorým vznik Československej republiky značne rozšíril možnosti turistických aktivít v oblasti Nízkych a Vysokých Tatier. Zvýšenie turistického ruchu v našom meste a jeho okolí podnietilo aj aktívnejší záujem o organizovanú turistiku najmä medzi mladšou generáciou a malo tiež pozitívny vplyv na rozvoj podnikania v oblasti dopravy, stravovania a ubytovania.
Stredoslovenská župa Klubu československých turistov preto venovala veľkú pozornosť potrebe vytvárať nenáročné a finančne dostupné ubytovanie. Vyzývala jednotlivé turistické odbory, aby sa zamerali na zriaďovanie turistických nocľahární najmä pre menej majetnejšie vrstvy záujemcov – pre študentov a turistický dorast. Prvá študentská nocľaháreň KČST v Banskej Bystrici bola zriadená už v roku 1921, a to v priestoroch Kláštora milosrdných sestier.
Na valnom zhromaždení Stredoslovenskej župy KČST 5.2.1927 sa už vo výročnej správe konštatovalo, že v roku 1926 bolo v Stredoslovenskej župe zriadených 12 turistických nocľahární s 230 lôžkami, na ktorých v priebehu roka prenocovalo spolu 2169 návštevníkov. Aj časopis Krásy Slovenska v danom roku konštatuje, že „odbor KČST v Banskej Bystrici sa pilne stará o pohodlie turistu a navštevovateľa“ a obhospodaruje dve turistické nocľahárne v priestoroch chlapčenského a dievčenského gymnázia.
V zachovaných zápisniciach zo zasadaní výboru Odboru KČST v Banskej Bystrici sa môžeme dočítať podrobnejšie informácie o bežných problémoch s prevádzkou nocľahární a zvyšujúcom sa záujme o ich využívanie. Správca nocľahárne v roku 1928 konštatoval, že „nocľaháreň je veľmi pekne frekventovaná“. Taxy za ubytovanie sa prispôsobovali jednotlivým kategóriám záujemcov podľa toho, či bol, alebo nebol členom KČST a v niektorých prípadoch, ak išlo o ucelené zájazdy, tak sa poskytovali aj osobitné zľavy a účastníkov stredoškolských pretekov, ktoré sa konali v Ban. Bystrici v júni 1929, ubytovali dokonca zadarmo.
Každoročne sa však vynáral problém súvisiaci s nutnosťou dojednávať s majiteľom objektu potenciálnej nocľahárne vyhovujúce podmienky prenájmu priestorov, čo nakoniec viedlo k úvahám, ktoré boli v zápisniciach z marca a apríla 1929 formulované nasledovne : „…Rokovalo sa o podnete k premýšľaniu ohľadom zadováženia stálej nocľahárne…..S veľkým záujmom bol vypočutý návrh p. Kneppu o vybudovaní vlastného turistického domu…“ . Tieto úvahy však zostali len v rovine neuskutočnených zámerov. V zápisnici odboru KČST z 30. januára 1930 je síce záznam, že sa bude vyjednávať o možnosti získania miestností pre turistickú nocľaháreň v Národnom dome, ale zrejme neúspešne, lebo až do roku 1946 sa na účely turistickej nocľahárne s väčšími či menšími problémami stále využívali prenajaté priestory v školských budovách chlapčenského a dievčenského gymnázia. Návštevnosť bola celkom slušná – v 1930 za pol roka bolo poskytnutých 629 nocľahov, v roku 1933 sa uvádza dokonca 996 nocľažníkov. V lete 1932 bola Banská Bystrica zrejme zaujímavým cieľom pre moravských učiteľov – uvádza sa, že počas dvoch letných mesiacov tu prenocovalo 200 účastníkov výprav učiteľov z Brna, Moravskej Ostravy a Valašského Meziříčí. V novembri 1932 sa v zápisnici uvádza, že nocľaháreň v gymnáziu môže byť používaná aj v zime, získali sa na ten účel dve ďalšie miestnosti v budove gymnázia. V roku 1933 prináša časopis Detvan informáciu aj o otvorení Sokolskej turistickej nocľahárne (s 30 posteľami), umiestnenej v budove parných kúpeľov v Banskej Bystrici.
O záujme štátu na rozvoji najmä mládežníckej turistiky svedčí napríklad aj rozhodnutie Krajinského úradu v Bratislave, ktorý vydal výnos č.54.359 zo dňa 25.2.1936, v ktorom vyzýva všetky okresné a im rovné úrady na Slovensku, aby okamžite nadviazali styk s odbormi a župami KČST vo veci zriadenia nocľahární pre mládež. Pred letnou sezónou v roku 1936 slovenská komisia KČST žiada jednotlivé odbory aj o poskytnutie bezplatného ubytovania pre chudobných študentov . V zápisnici Odboru KČST Banská Bystrica zo dňa 13.5.1936 je uznesenie – poskytnúť na tento účel bezplatne 10 nocľahov v ubytovni v Banskej Bystrici, v horských chatách patriacich odboru 20 nocľahov v chate na Suchom vrchu, 10 v chate na Kráľovej studni a „budeme vyjednávať s YMCA a Národným domom, či im môžu zdarma poskytnúť stravu“. Aj mestská rada Banskej Bystrice sa snaží pomáhať – ako uvádza správa uverejnená 13.5.1938 v periodiku Naše noviny, miestnemu odboru KČST bola udelená podpora Kčs 300 na doplnenie inventára turistickej nocľahárne.
Zmenou štátoprávneho usporiadania, namiesto dovtedajšieho Klubu československých turistov vzniká na Slovensku Klub slovenských turistov a lyžiarov. A tak sa 31. mája 1939 koná ustanovujúce valné zhromaždenie Odboru KSTL v Banskej Bystrici a už na jeho prvej schôdzi dňa 1.7.1939 referent nocľahárne informuje, že „nocľaháreň nachádza sa v úplnom neporiadku“ a nie je prevádzky schopná“. Aj II. valné zhromaždenie Odboru KSTL v apríli 1940 konštatuje veľký úpadok nocľahárne, až v októbri sa podarilo znovu sprístupniť 1 miestnosť s 20 posteľami v budove chlapčenského gymnázia. Zápisnice odboru KSTL z rokov 1941 až 1943 sa tejto téme veľmi nevenujú, je z nich zrejmé len to, že nocľaháreň bola v prevádzke.
Na valnom zhromaždení v apríli 1944 referent nocľahárne P. Drobka referuje, že priestor nocľahárne slúži ako úkryt gymnázia, preto navrhol zabaliť inventár do debien a uložiť v niektorej chate – nakoniec však boli slamníky, pokrovce a posteľné prádlo dané k dispozícii mestu.
Počas vojnových čias boli aktivity odboru KSTL prerušené, až v auguste 1945, po viac ako ročnej prestávke, sa znovu zišlo valné zhromaždenie KSTL a vytýčilo program obnovy vojnou zničených chát a znovuzriadenie turistickej nocľahárne v meste. V novembri 1946 sa na schôdzi výboru KSTL konštatuje, že: „Odbor KSTL v Banskej Bystrici, nakoľko ešte dodnes nemá turistickú nocľahárňu, počas letnej sezóny núdzove ubytoval v chlapčenskom a dievčenskom internáte vyše 1.400 návštevníkov turistov, medzi nimi dve výpravy cudzozemských študentov zo svetového študentského kongresu z Prahy. Problém turistickej nocľahárne doposiaľ nie je vyriešený.”
Miestny národný výbor v Banskej Bystrici v roku 1947 prenajal odboru KSTL priestory v budove bývalej kovorobnej školy (na Námestí SNP č.14) za ročný uznávací poplatok 50.- Kčs, s tým, že tieto miestnosti si odbor KSTL sám upraví a opraví na svoj vlastný náklad. A tak bola, aj za finančnej podpory ONV, dňom 1.7.1947 znovu otvorená turistická nocľaháreň – najprv v rozsahu 74, neskôr 82 postelí a do konca daného roka v nej prenocovalo 3.457 osôb, z toho 10 školských výprav s 385 deťmi. Za ďalší rok, 1948, referent nocľahárne Linkeš uvádza, že „v nocľahárni bol počas celého roku 1948 čulý ruch, bolo ubytovaných celkom 7.667 osôb, z toho najviac školská mládež. .. vďačne chodia k nám aj závodníci kolkárenských pretekov, herci, športovci, tiež učitelia, ktorí na pedagogických kurzoch sa tu zdržujú.“ V roku 1949 je návštevnosť tiež dosť veľká a mnohé výpravy sa musia pre nedostatok miesta odmietnuť.
Časopis Krásy Slovenska v roku 1951 publikuje Soznam turistických nocľahární na Slovensku v zimnej sezóne 1951 – uvádza aj nocľaháreň v Banskej Bystrici s kapacitou 100 postelí.
Súbežne s prevádzkovaním nocľahárne, snažil sa odbor KSTL nadviazať aj na úvahy o zriadení turistického domu v Banskej Bystrici. Zachoval sa dokument „Pamätný zápis o rokovaní na ONV v Banskej Bystrici dňa 6 februára 1947, vo veci zriadenia turistického centra, nocľahárne atď. v Banskej Bystrici.“ Predmetom rokovania bolo „zaistenie vhodného objektu a parcely pre výstavbu reprezentačného domu turistov banskobystrickej oblasti“. Ako riešenie sa ponúkal zámer ONV, ktorý „pre ciele turistického a cestovného ruchu“ pripravoval konfiškáciu „kolaborantského majetku Černého – Reštaurácia pod Urpínom“, (Svätojánsky rad č.6, teraz Cesta po Urpínom č. 6, v ktorom je v súčasnosti Červený kríž – Sociálne zariadenie). Dôvodom konfiškácie bola skutočnosť, že v miestnostiach objektu menovaného majiteľa sa konali schôdzky miestnych členov Deutsche Partei s gestapom. KSTL malo požiadať o pridelenie funkcie národného správcu uvedeného objektu, v ktorom doterajší správca Krajč prevádzkoval „športovú reštauráciu“.
K zámeru získania objektu pre turistický dom zaujalo kladný postoj aj Ústredie KSTL a 31. júla 1947 poslalo banskobystrickému odboru nasledovnú výzvu: „Žiadame Vás, aby ste vykonali v našom zastúpení všetky predpráce na zaistenie hostinca pod Urpínom, v ktorom by sa mal vybudovať turistický domov s úradovňami odboru, turistickej oblasti, úradovňami Lyžiarskeho sboru a Slovakotouru. Vyzvite vlastníka domu, či by bol ochotný objekt odpredať a v zápornom prípade vykonajte prípravy na vyvlastňovacie pokračovanie. Vlastníkom zamýšľaného turistického domova by mal byť Váš odbor, prípadne ústredie.“ Na základe toho Odbor KSTL dňa 15. novembra 1947 poslal Okresnému národnému výboru v Banskej Bystrici „Žiadosť o vyvlastňovacie pokračovanie pozemku na stavbu Turistického domova“. Prílohou k tejto žiadosti bol „Lokalitný program na stavbu turistického domu v Banskej Bystrici“, ktorý uvádzal, že turistický dom by mal byť postavený na predmetnom skonfiškovanom súkromnom pozemku „s pribraním mestského pozemku slúžiaceho nateraz ako zeleň“, kde sa uvažovalo aj o výstavbe výťahu na Urpín. Uvedené plány však skončili len ako archívne dokumenty.
